NELA:
Na rukách mala veľké modriny. Bola som si istá, že sa jej to nestalo na párty, keďže bolo vidno, ako sa ich snažila zakryť veľkou vrstvou make-upu.
"Soph," roztraseným hlasom som sa jej prihovorila. "Kto ti to spravil?"
Mlčala. Spýtala som sa ešte raz. Teraz som už cítila, ako sa vo mne hromadí zlosť. "Bol to Jack?" Čo bolo asi jediné možné vysvetlenie. On bol posledný, kto sa s ňou stretol a on bol ten, kto sa na party neukázal, aj keď sám navrhol, aby sme tam išli.
Objala som ju a už som len počula, ako vzlyká. Cítila som, ako mi jej slzy padajú na rameno.
"On to nechcel spraviť," povedala potichu, "on len.."
"Ale spravil a ja to len tak nenechám." Rozhodla som sa, že ho nájdem. Aj keby som ho mala hľadať celú noc. Zobrala som si z vešiaka vetrovku a chystala sa na odchod.
SOPH:
Nemôžem jej dovoliť odísť. Postavila som sa pred dvere. Cítila som, ako som v tom okamihu vytriezvela.
"Soph odstúp od tých dverí," nechýbalo veľa a z očí by jej začali šľahať plamene.
"Nie! Nell sľúbila si mi to," cítila som ako mi ešte stále stekajú po líci slzy.
"Sľúbila si mi, že má neopustíš. Prosím neodchádzaj. Nemôžem dopustiť, aby sa ti niečo stalo a to len kvôli mne." Ona a Mia boli poslední ľudia, ktorí mi ostali a nedopustím, aby som niektorú z nich stratila.
NELA:
Jej na mne vážne záleží. Možno ma má aj ona tak rada ako mám ja ju. Nálada sa mi zlepšila. Ale tomu koko**vi Jackovi to neodpustím. Veď on ešte uvidí.
"Dobre teda nechám to tak," zaklamala som.
"Poďme si ľahnúť. Už je veľa hodín." A ako náhle si ľahla do postele zaspala.
Ja som si ľahla vedľa nej a prikryla nás dekou.
Snažila som sa zaspať, ale mala som pocit, ako keby som vypila dvadsať redbullov naraz.
Najhoršie bolo, keď sa večer otočila a položila ruku na moje brucho. Ten roj včiel čo som pocítila, sa ani nedá opísať.
V skratke. Tú noc som skoro vôbec nespala. Jediné čo som vnímala, bolo ako sa od jej dokonalej tváre, odráža mesačná žiara. Prečo bola taká dokonalá?
***
Ráno som vstala zase ako posledná. Zišla som dole do kuchyne. Kde mama už chystala príbor na stôl.
"Dobré ráno spachtoš. Už bolo na čase, je 12 hodín." pozdravila ma mama.
"Dobre ráno, kde je Soph?"
"Odišla asi pred hodinou. Prišiel pre ňu otec." Mohla sa aspoň rozlúčiť.
ESTÁS LEYENDO
WHY ME?
Acción"Nechápem o čo ti ide Soph?" Pomaly prišla k mojej posteli. Položila mi jednu ruku na stehno. Dýchanie sa mi zrýchlilo. Ostala som tam ako skamenená. Pozerala som sa priamo do jej nádherných tmavomodrých očí....
