WHY ME?

Úvod

NELLA:

"Hej stoj!" Snažila som sa ju dobehnúť, ale postava stále pokračovala. Zakričala som znova. No bezvýsledne. Akoby som vôbec neexistovala. Naokolo mňa bol hustý les a čím viac som sa ju snažila dobehnúť, tým viac sa mi vzdaľovala. Konáre stromov sa každým mojím krokom zahusťovali. Začali mi škriabať tričko, ruky aj nohy, až dokým som sa úplne nezakliesnila medzi ne. Postava zastala, otočila sa smerom ku mne. Bola odo mňa niekoľko metrov. Môj pohľad bol zahmlený a jediné čo som si v tej situácii dokázala jasne vybaviť, boli jej jasnozelené oči, ktoré na mňa upierala. To aká desivá mi pripadala sa vôbec neodrážalo na jej jemnom hlase, ktorým mi povedala iba jedno. "Nie je to tvoja vina."

Začula som môj budík. Znova tento sen. Posledné dni sa mi opakuje skoro každú noc a začína to byť dosť otravné.

"A doriti."

Pozrela som sa na hodinky a ako zvyčajne som zase zaspala. Vybehla som z izby a nahádzala do seba raňajky. Dnes nám v škole dávajú polročné vysvedčenia, vďaka čomu nám odpadnú posledné dve hodiny. Veľmi mi odľahlo, keď som sa dozvedela, že to bude práve dvojhodinovka z nemčiny. Rýchlo som ešte vbehla do mojej izby obliecť si moje čierne rifle a modrú mikinu. V kúpeľni som na seba napatlala mejkap. Len tak zľahka, aby mi vynikli moje tmavohnedé oči a učesala si špinavoblond vlasy.

"Nella kde si? Zase prídeme pozde!" Spred dverí na mňa zakričala Mia.

"Už bežím."
Zletela som zo schodov, hodila tašku na chrbát a objala Miu.

"To, že si včera zase vyhrala neznamená, že ti dovolím vynechať školu." Začala si ma doberať Mia, keď už sme obe vedeli, že prídeme prinajlepšom na druhé zvonenie.

To na čo narážala, bolo to, že včera som vyhrala majstrovstvá Slovenska v karate. Teraz už tretí krát po sebe. Milujem ten adrenalín čo pociťujem pri zápasoch a myslím, že som v tom aj celkom dobrá. Aspoň to je to, čo mi ostatní vravia.

"No tak budeme meškať. Stále môžem povedať, že ma bolí ruka. A tak možno zabijeme aspoň nejaký ten čas z hodiny, rozprávaním o mojom 'zranení' a ako dievčatám sa tento šport nehodí."

"To sa stalo iba raz. Ale tvoj výraz vtedy stál za to," rozrehotala sa Mia, "bola si ako pred popravou."

"Hej!!" Strčila som do nej. "To bolo iba pre to, lebo som si nechcela rozhnevať triednu hneď na začiatku školského roka."

"Jasné, jasné preto." Zaškerila sa Mia.

No dobre možno mám menší rešpekt pred ľuďmi. Popravde vyjadrovanie nebola nikdy moja silná stránka. Mám kamarátov, úprimne ani neviem ako, ale spravila by som pre tých bláznov hocičo.

"Hahaaa," nadšene zakričala Mia, "pozri možno to aj stihneme načas."

Do školy sme došli presne na druhé zvonenie (a možno také necelé tri minúty k tomu), sadli sme si do lavice a privítali sa s Jackom a Sophiou. Chodia spolu. Mám Soph rada, ale vážne si mohla vybrať niekoho lepšieho ako je Jack.

SOPH:

"Zase meškáte," poviem podráždene.

"Ja viem, ale dnes to nie je moja vina," odpovedá mi Mia. "Nella zase zaspala." Nella iba prevrátila oči a pokračovala vo vyberaní učebníc z tašky.

"Máte šťastie, že ste prišli pred učiteľkou, lebo by ste zase ostali po škole." Zazrela som na Nellu, ktorá sa konečne rozhodla venovať mi pozornosť.

"Veď už to nerieš, stihli sme nie?" Odpovedala.

Posledne je dosť podráždená, prevažne voči mne. Poznáme sa už od škôlky a nedávno sa začala správať... inak. Jack videl, že nechýba veľa, aby sme sa do seba s Nellou pustili. Tak zmenil tému, "Večer robí Lukáš chatu, na oslavu zvládnutého polroku. Nepôjdeme?"

Nella v momente súhlasila, ako inak. Nikdy nepremešká príležitosť opiť sa. Mia nie, že má doma ešte veľa práce na počítači. Rada programuje a má to aj namiesto letnej brigády.
Nemohla som tam nechať Nellu a Jacka ísť samých, čo ak by sa tam navzájom pozabíjali.

"Pôjdem aj ja," poviem, nie s veľkým nadšením.

"Paráda," zakričal Jack a jemne ma pobozkal na líce.
Už som len videla, ako Nella prevrátila oči a otočila sa k Mii.

S Jackom sme spolu už asi pol roka, od kedy sa prisťahoval. Nie je typ človeka čo by o sebe veľa rozprával, ale aj napriek tomu ho mám rada. Čo sa týka Mii, spoznali sme sa až na strednej. A Nella je moja najlepšia kamarátka, už od škôlky, ale niečo sa s ňou v poslednej dobe deje a ja prídem na to čo to je.

Ďakujem za prečítanie :)❤️
Vopred sa ospravedlňujem za pravopisné chyby