WHY ME?

-11-

Ahojte po dlhšej pauze som sa rozhodla pokračovať v tomto príbehu. Mrzí ma, že mi to tak dlho trvalo. Rada by som ho dokončila a budem rada za všetky ohlasy. Ľúbim vás😘

SOPH:

V pondelok sme išli do školy všetci spolu ja, Soph, Em aj Mia.

Pred školou Em zastala chvíľu pozerala pred seba, potom nám oznámila, "Musím sa vrátiť domov. Lebo ehm... Zabudla som si tam mobil."
Otočila sa a rozbehla preč.

Keď sme vošli do triedy, zbadala som tam Jacka, ako sa hojdal na stoličke
a rozprával s ďalšími spolužiakmi.
Zmeravela som, ale nedala som to na sebe veľmi poznať. Presunula som sa na moje miesto a dúfala, že tento deň zvládnem aj bez toho, aby som sa s ním musela rozprávať.

NELA:

Načo vôbec došiel. Nevadí, dnes sa s ním porozprávam, o tom čo spravil Soph. A už ho nenechám, len tak sa vypariť zo školy.

***

Prvé dve hodiny ušli rýchlo, ale všetko sa pokazilo na veľkej prestávke.

Vyšla som z triedy a započula ako Jack rozprával o Soph pred ďalšími spolužiakmi. "..Dala mi. A hneď po tom som sa s ňou rozišiel. Revala ako malé decko." Ostatný chalani ho nadšene počúvali.

Prišla som k nemu a vrazila mu päsťou medzi oči. Trochu sa zatackal dozadu a oprel sa o stenu. "Ale ale pozrime sa, niekto sa nám tu chce biť."

Držal si nos pričom zase nahodil ten jeho sprostý lyšiacky úsmev.
Rozhodla som sa v útoku pokračovať. Vtedy sa už okolo nás zhromaždil dav ľudí a začali si to všetko natáčať.
Išla som mu pravý hák po sánke. Avšak podarilo sa mu to vyblokovať. Trafil ma do brucha no ustála som to. Keď mi išiel znova po bruchu zachytila som mu ruku, podkopla nohu a skončili sme na zemi. Súboj bol vyhratý. Jeho ruku som držala v páke.
A on skučal na zemi od bolesti.

"Teraz povedz všetkým, ako to naozaj medzi vami bolo!" Kričala som na neho.

"Dobre priznávam, klamal som."

V tej chvíli došiel učiteľ. Vedľa neho stála Soph, bolo vidno aká je zo mňa sklamaná. Obaja sme skončili v riaditeľni. Zo školy nás vylúčili na dva dni a aby toho nebolo málo, od rodičov mám zaracha. Zobrali mi mobil. Dokonca ani mojim kamošom nedovolili, aby ma prišli pozrieť.

Na druhý deň som to už nevydržala. Bol večer a vykradla som sa z domu. Cestou som bežala a dobehla som pred Sophin dom. Prišla som k jej oknu. Jej izba bola na prízemí, čiže som zaklopala na okno. Chvíľu trvalo, kým mi ho otvorila. Potom som cez okno preskočila dnu do jej izby.

Stála pri stene. Jej pohlad bol rovnaký, ako vtedy keď som sa pobila s Jackom.

"Prečo si prišla?" spýtala sa ma.

"Musela som ti to vysvetliť." Ako mám začať a mám jej povedať všetko?

"Počúvam." Pozrela sa na mňa, ale bolo vidno, že je zo mňa sklamaná.

"On o tebe začal rozprávať klamstvá pred spolužiakmi. Veci ako, že si mu dala a hneď po tom sa s tebou ON rozišiel." Prišla som k nej a chytila som ju za ruku,
"Pochop ma nemohla som to nechať len tak." Povedala som na jeden nádych.

Chvíľu bola ticho. Snažila sa to všetko spracovať. Potom povedala, "Nell mala si to odignorovať."

Čo? Tak ja som ju bránila, aby sa po škole nezačali o nej roznášať klamstvá a ona mi povie toto. "Nemohla som to nechať tak Soph," povedala som so zvýšeným hlasom.

Zvraštila obočie a spýtala sa ma, "Prečo?"

Zachvátila ma panika. Teraz alebo nikdy. "Soph ja ťa mám rada." Pohľad som zameriavala na zem, "Mám ťa rada oveľa viac, ako len kamarátku a už to ďalej nedokážem skrývať."