WHY ME?

-14-

SOPH:

Pritlačila ma k okraju bazéna.
"Ten bozk sa mi páčil. Nechceš si ho zopakovať?"

V tej chvíli som už nemyslela na to, aká je tá voda studená. Mysľou mi preblysla Nell. Čo som to spravila!

"Nell ja...." Povedala som.

"Nell? "Skočila mi do reči.
Na okamih bola ticho. Vyšla z vody a odišla dovnútra.

Aj ja som vyliezla z bazéna a prezliekla som sa. Nemala som náladu sa s nikým rozprávať. Tak som išla do mojej izby, zo skrine som vybrala mikinu. Keď som si ju obliekla došlo mi, že koho je. Je to Nellina modrá mikina zo dňa kedy som sa o ňu tak nesmierne bála. Niečo ma vo vnútri pichlo. Bol to pocit viny. Bola som k nej odporná, keď sa mi zverila. Dokonca som sa aj bozkávala s Em. Čo som to dopekla spravila !?

NELL:

V pondelok ráno som išla do školy s Miou a tá mi povedala, čo sa stalo medzi Em a Soph. Moja reakcia bolo iba kývnutie hlavou. Slzy som však mala na krajíčku.

Mii som ešte o mojich pocitoch nepovedala a teraz sa to vážne nehodilo. V tej chvíli som si zaprisahala, že už nechcem k nikomu nič cítiť. Nestojí mi to za to. Všetky pocity sú také zbytočné. Ako môžem takto trpieť? Ako mi to mohli spraviť? AKO SOM IM MOHLA VERIŤ? Obidve vedeli čo som cítila.

V triede som si bez slova sadla do mojej lavice. Soph sa mi pozdravila. Odignorovala som ju. Celú školu som strávila vo svojom svete. Nevnímala som skoro nič okolo mňa. Jediné čo si z toho dňa pamätám je to, že Soph dostala jednotku z angličtiny. Ako inak.
Po zvonení som sa vybrala domov. Čo najrýchlejšie som sa zbalila a vypadla z toho odporného, ľuďmi zamoreného miesta.

SOPH:

Nie, nie, nie Mia jej to určite povedala. Čo teraz? Dobre prvé pravidlo je že už v živote nepijem. Musíme sa porozprávať. Ale ona už odišla. Nemám na výber musím bežať za ňou. Ale čo jej poviem? Ja neviem čo je medzi nami. Ja neviem čo cítim. Jedno viem však na isto. Nemôžem ju stratiť. Nech sa stane čokoľvek. Neopustím ju. Aj keď ma bude nenávidieť, samú ju teraz nemôžem nechať. Neviem čoho všetkého je v tomto stave schopná. Ja jej pomôžem. Musím.

"Hej Soph si okej?" Buchla do mňa Mia.

"Jasné len som si niečo práve vyjasnila."

"Jaaaj ty ešte stále riešiš tú poslednú úlohu? Ako mne vyšlo 25. Ale neviem či dobre. Počuj Soph musíš začať myslieť aj na iné veci ako školu."

"Hej hej."

"Aha. Nell si zabudla v lavici kľúče. Zoberiem jej ich cestou."

"NIE!" Vykríknem, "Ja jej ich zoberiem."

"Ale ja to mám cestou to je úplne zbytočne aby si.. už si preč."

Dobehnem ju. Dúfam.

NELL:

Cestou som si všimla dvoch chlapcov za mnou. Pridala som do kroku a oni tiež. Začala som bežať. Zahnem za roh a cítim mierny naraz. O stenu ma pritlačil Jack. Tí dvaja chlapci nás v momente dobehli. Pozrel sa na mňa s jeho odporným úsmevom. Odvrátila som od neho tvár.
"Pozrime sa koho to tu máme." Žmurkol na mňa. Neodpovedala som mu. Stále ma držal pri stene.

"Nemám na teba náladu."

"Čo prosím?" Zasmial sa. "Uvedomuješ si v akej si momentálne situácii?"

Vôbec by mi nevadilo ak by ma teraz zmlátil. Bolo by to, ako by moje introvertné ja konečne povedalo môjmu terajšiemu ja. Vravela som ti to. Neoplatí sa ti baviť sa z ľuďmi.

Počula som skríknutie.
"Jack nechaj ju na pokoji!"

"Ale, ale Soph! Dala by si nám s Nell chvíľku o samote. Musíme sa o niečom pozhovárať."

"Nie pusti ju." Rozbehla sa ku mne. Tí dvaja chlapci ju zastavili. "Nell" Pozrela sa na mňa so slzami v očiach. Jej hlas sa triasol.

Na sekundu sa nám stretli pohľady.
Moje pocity mnou búrili. Mala o mňa strach. No aj tak ma veľmi zranila. Napriek tomu stále na ňu nedokážem prestať myslieť. Každý pohľad ma nesmierne bolí a zároveň napľňa pocitom šťastia. Je ako droga na ktorej som neustále závislá a spravila by som pre ňu čokoľvek, aj keď viem, že to pre mňa nie je dobré.

"Takže kde sme skončili? No jasné! Potrebujeme sa porozprávať. Rozmýšľal som a chcem odplatu za to čo sa stalo v škole." Otočil moju hlavu k jeho a pohľadom ma zabíjal. Neodpovedala som.
"Vieš rozmýšľal som a veľmi nerád by som prezradil tvojim rodičom tvoje malé tajomstvo." Sklonil hlavu a usmial sa.