WHY ME?

-4-

NELA:

Dúfam, že sú už nachystaní. Mali na to viac ako 2 hodiny. Od kedy som mala ten sprostý sen myslím iba na ňu. Musím s tým prestať. Veď má predsa priateľa. Nemôžeš jej stáť v ceste k jej šťastiu.
Veď sa ti ani nepáči! Možno, keď si to budem často opakovať, bude to pravda. Veď sa aj hovorí, sto krát opakovaná lož, sa stáva pravdou. Bohaaa čo to tu trepem. Začína mi z toho hrabať.

Prišla som ku vchodu k Soph domu. Zaklopala a vošla dnu.
"Čau Soph," nečervenaj sa, nečervenaj sa.

"Ahoj Nell" usmiala sa ale nebol to jej dokonalý prirodzený usmev, bol skôr silený a skleslý.

"Stalo sa niečo? Kde je Jack ?" Vydela som mierne zdesenie v jej tvári. Ale bolo vidno, že sa o tom nechce rozprávať.

"On..ehm... on volali mu rodičia, že má ísť domov. Je to niečo súrne." Neverila som jej.

"Ideme už?" Spýtala sa.

"Jasné poďme."

Došli sme k Lukášovmu domu, už tam bol skoro celý náš ročník. Zabávali sa a pili. Dnes som nemala veľmi náladu sa opiť. Mohla by som sa náhodou prezradiť pred Soph a to je tá posledná vec, ktorú som chcela. Bola som známa tým, že som sa zvykla veľmi ožierať, keď bola príležitosť. Dnes však nie. Musím to dodržať. Z myšlienok ma vytrhla Soph.

"Poďme si pre drink." Myslela som, že si robí srandu.

"Jasné, jasné," pobavene som jej odpovedala. Došli sme k pultu s alkoholom a Soph nám obom naliala. "Soph ale veď ty nezvykneš piť. Čo sa deje?" Vypila jeden na ex.

"Nič neboj, všetko je v pohode." Uisťovala ma.

"Vidím, že nie" vypila aj ten čo zobrala pre mňa. "No tak, vieš že so mnou môžeš hovoriť. Sme najlepšie kamarátky, nezabúdaj na to."

"Ja viem nerieš už. Poď tancovať."

"Tak fajn." Niečo sa stalo. Uvedomujem si to, ale teraz by to nemalo žiadny zmysel sa s ňou o tom rozprávať.

Na chvíľu som ju nechala samú a už som ju videla bozkávať sa s nejakým chlapcom. Ranilo ma to viac, ako som si bola schopná pripustiť.
"Soph poď, už si mala dosť. Ideme domov." Zobrala som ju, ale cestou sa pár krát stihla hodiť na zem. V takomto stave som ju domov pustiť nemohla. Tak som jej zobrala mobil a napísala jej rodičom, že spí u mňa.

Vošli sme do mojej izby a išla som ju uložiť do postele. Ona ma zozadu chytila a otočila ma k sebe. Nevedela som ako na to reagovať. Objala ma, ale musela som ju pridržiavať, aby nespadla.
"Prosím Nell, ty ma nesmieš nikdy opustiť. Sľúb mi to!" Čo tým chcela povedať?

"Ja.. Ja.. sľubujem"
Zvalili sme sa obe na posteľ.

Objala ma a potichu povedala "Ďakujem."

Chvíľu sme tam len ležali a pozerali do stropu. Moja izba bola celkom malá s jedným oknom, cez ktoré som zvykla pozerať na idúce autá. Písacím stolíkom oproti posteli a vedľa neho stál veľký Fikus, ktorý dodával mojej izbe príjemnú atmosféru.

Soph sa mi zahľadela do očí. Podobne ako v mojom sne. Zvalila ma na chrbát a naklonila sa nado mňa. "Čo.. to robíš Soph?" Bol to úžasný okamžik. Ale nebolo to správne, nebola pri zmysloch. Ruky mi položila na ramená a nakonila sa bližšie ku mne.
Nemohla som to dopustiť, veď ešte stále chodí s Jackom a toto nie je naozaj ona. Myslím, že nechcem aby môj prvý bozk bol takto, aj keď je tá správna osoba za týchto podmienok to nie je správne. Chytila som ju "aaau." Vykríkla.

"Čo sa stalo?" Soph sa postavila, cúvla a oprela sa o stolík.

"Niiič nechaj tak." Vtedy som to už nemohla nechať tak. Prišla som k nej a nasilu som jej vytiahla rukáv.