WHY ME?

-22-

NELA:

"Vieš je pravda, že to bol dobrý plán, ale od výborného mal ďaleko! Povedz mi Alan, ako ďaleko si schopný zájsť bez svojich priateľov?"

"Ak im ublížiš zabijem ťa! Rozumieš?"

"A si si istý, že na to máš? Tvoja ruka sa trasie už od chvíle, čo si si sadol za stôl. O scarifikácii som už počul, ale mal by si vedieť, že nemám o ňu záujem." Zasmial sa Boss.

"Ty si o tom vedel?" Nechápavo sa ho spýtal.

"Úprimne povedané nie. Ale tušil som, že niečo je inak. Vy všetci ste rovnakí. Myslíte si, ako máte navrch, keď vymyslite ako újsť. Bohužiaľ to nikdy nedomyslíte do konca." Z vrecka vytiahol spínač.

"Povedz mi Alan. Ako ďaleko si schopný zájsť bez tvojich priateľov?
Taaak a toto ste nedomysleli. Aké smutné."

"Alan počúvaj ma," pripojil sa Jack, "nech sa stane čokoľvek nemáš nás na svedomí! Ak sa odtiaľto nedostaneme teraz, tak už nikdy."

Z boku som sa pomaly prikradla k Bossovi. V snahe získať jeho spínač.

"Ešte jeden krok a si skončila." Povedal pokojným hlasom.

Všetci sme ostali stáť.
"Výber je na tebe Alan. Ale budem rád keď to bude ešte dnes. Začína mi byť chladno."

"Toto.. Do pi*i NIE!"
Pustil nôž.

"To je v poriadku. Je dobre vidieť, že ti na priateľoch záleží." Uškrnul sa Boss a potľapkal ho po chrbte.
"Odveďte ich naspäť."

***

SOPH:

Prešlo niekoľko dní. Nikto sa s nikým nebavil. Jediná šanca na útek bola úplne zničená. Je takmer isté, že už nikdy neodídeme. Ale môj mozog si stále premieta to, čo Nell povedala pri stole. Nemá ma už rada? Prečo v tejto chvíli myslím na toto? Musím sa pozbierať, ale čo to vôbec znamená? Ako to mám spraviť? Zaľúbila som sa do dievčaťa, ktoré ma ľúbilo ako prvé, lenže teraz ma už nemá rada a je len otázka času, kedy všetci zomrieme. Ako sa mám donútiť byť v poriadku?
Počula som kroky. Niekto si ku mne prisadol a objal ma. Nella prišla si. Nával radosti čo ma v momente naplnil razom odišiel.

"Hej Bejby. Ak sa potrebuješ porozprávať som tu pre teba." Bol to iba Jack. Nella prečo si to nebola ty? A prečo sa mi vyhýbaš?

"Soph?" Nadvihol obočie Jack.

"Áno ďakujem."
Naklonil sa ku mne, chcel ma pobozkať, no v momente som ho zastavila.
"Čo to robíš Jack?"

"No tak Soph. Ja viem, že ma ešte stále miluješ. Toto je možno naša posledná chvíľa a ja si ju nenechám ujsť. Neprotestovala si pri večeri. Tak to nerob ani teraz. "

Schytil mi ruky, založil mi ich za hlavu a
pobozkal ma.

Zo zadu k nemu priskočila Nella. Strhla ho zo mňa. Alan schytil Jacka a Tomi Nellu.

"Ľudia, teraz fakt nie je čas na hádky."
Začal Tomi.

"Presne! Zlá nálada tu je aj bez vašich hádok!" Tomi pustil Nellu a ona hneď pribehla ku mne.

"Soph si v poriadku? Ukáž mi ruku."
Vyhrnula mi rukáv a zisťovala či ma niečo bolí. Bola som v poriadku. Len dosť vystrašená.

"Čo si si doriti myslel?" Vybehla po ňom,
"nestačilo ti, že raz si jej už ublížil musel si to zopakovať?" Na moje prekvapenie aj Tomi sa postavil na našu stranu a poriadne Jackovi vynadal.

Odišla som s Nell na opačnú stranu miestnosti.

"Prepáč mi, že som sa ti vyhýbala. Ja som len myslela, že keď sa s Jackom znovu zbližiš, tak budeš mať väčšiu šancu na záchranu. On ťa mal ochránit. Verila som, že keď ja zlyhám, tak on bude ten, čo sa o teba postará. Ja.. Ja.. nedomyslela som to, ako vždy. Bolo to odo mňa hlúpe. Prepáč mi to. Prepáč." Objala som ju a ona mi to opätovala.

Takže toto bol dôvod, prečo sa mi celý ten čas vyhýbala. Nechcem si robiť falošné nádeje, ale čo ak.. čo ak ma má ešte stále rada viac ako len kamarátku. Viem, že jej na mne záleží. Nepomohla by mi teraz a určite by sa mi takto neospravedlňovala keby nie. Rozhodilo ju to a vidím, že si to vyčíta, ja jej to ale vôbec nemám za zlé. Chápem prečo to spravila, ale nemala sa mi vyhýbať, nie vtedy, keď som ju potrebovala.

"To je v poriadku, ale mala si mi to povedať."

"Haha. Ako by som ti to mohla povedať? Snažila som sa ťa ochrániť a pritom som všetko pokazila. Ako stále. Snažila som sa ťa od seba odstrčiť a dať ťa znovu do kopy s tým násilníkom. Najhoršie na tom je to, že som si myslela, že to pre teba bude to najlepšie. Bola som hlúpa. Prepáč."

Objala som ju pevnejšie.
"Nie Nelly, nevyčítaj si to. Nie je to tvoja chyba. Len ma už prosím neignoruj a to s kým budem, nechaj na mňa."

***

Napätie v miestnosti sa dalo krájať. Videla som, ako ma Jack skoro neustále sleduje. Vyzeral zahambene, zúfalo. Uvedomoval si, že to prehnal. Lenže neprišiel sa mi ani ospravedlniť. Nič. Iba na mňa hľadel. Cítila som sa nepríjemne, keď bol v miestnosti, ale nedalo sa pred ním ujsť. Náladu mi zlepšovala Nella, ktorá sa odo mňa od vtedy nepohla. Robila mi poskoka, aj keď som jej už sto krát povedala, nech s tým prestane. Bola som smädná a v tom momente predo mnou držala pohár s vodou. Bola ako šteniatko, ktoré sa snaží zapôsobiť na svojho majiteľa. Keď videla, že sa na mňa Jack pozerá postarala sa o to, aby prerušila jeho očný kontakt so mnou.

***

Počuli sme, ako niekto zakričal. V momente sa spoza rohu vynorili dvaja chlapi a otvorili dvere na našej cele. Do miestnosti strčili ďalšie dievča. Tá sa v momente vrhla na mreže a začala vrieskať na celú chodbu.

"Ako sa dopi*i opovažujete ma sem zatvárať. Viete vy kto ja som? Počkajte keď sa to dozvie môj právnik. Skončili ste. Je vám to jasné?! Skončili!"

Oblečenie toho dievčatá bolo všetko značkové a na ruke mala rolexky.
Keď konečne prestala vrieskať. Otočila sa a pohľadom nás preskúmala.

"A vy ste kto?" Rozhodila rukami. Zostalo ticho. "No čo? Odpovede sa nedočkám!?"