WHY ME?

-31-

SOPH:

To čo sa práve stalo? A čo by sa mohlo stať keby neprišli. Ja ani len netuším čo vlastne robím, ani čo a ako by som mala robiť. Nikdy som s nikým nemala potrebu robiť niečo takéto. Ona ma mení, len neviem, či som schopná jej dať všetko, čo odo mňa potrebuje. Keď som videla ten pohľad, ktorým na mňa pozerala. Bol plný nedostatku, túžby. Vedela som, že ma chce rovnako, ako ja som chcela ju. Ale musela som ju nechať nech spraví prvý krok, nevedela som či je pripravená. Úprimne, sama neviem, či ja som bola pripravená. V tom momente som to s ňou chcela spraviť. Aj stále chcem, len nie tu. Ale bojím sa, lebo čo ak ma moje telo zradí, túži po nej čím ďalej tým viac a ani teraz neviem, či by som bola schopná zastaviť samú seba.

Zliezla som z postele a hneď za mnou aj Nella, nastúpili sme si do radu, čakali čo sa bude diať a ktorého z nás tentokrát odvedú.
Je nás čím ďalej tým menej a pravdepodobnosť toho, že výberú práve jednu z nás sa enormným tempom zvyšuje. Bojím sa. Nella si to všimla. Stáli sme vedľa seba a ona ma chytila za ruku. Pozrela som na ňu a ona viditeľne predo mnou preglgla. Znova som zacítila tú túžbu pobozkať ju, mať ju pod mojou kontrolou, počuť, ako mi vzdychá do ucha. Sakra Sophia, ovládaj sa! Stáva sa z teba perverzák. Sprostá hlava sústreď sa.

"Zoberte jeho." Ukázal chlap. Nevidela som najskôr, ktorého z chlapcov vybrali. Bála som sa čo i len trochu pohnúť, aby náhodou nezmenili názor. Keď ho odnášali z miestnosti, videla som, ktorý z nich to bol. Odviedli Tomiho. Tento krát ale nič neriskovali. Hneď, ako sa k nemu priblížili, pichli mu niečo a on sa v momente zvalil na zem. Ďalší dvaja chlapi ho zobrali a odniesli preč.

***

"Tak toto je náš život čo? Čakať, kým si pre nás neprídu?" Nadhodil Jack.

"Vyzerá to tak." Odpovedala mu Nell.

"Ja už ani neviem, či by nebolo lepšie, sa dobrovoľne prihlásiť. Týmto nás len mučia. Stále len myslieť na to, kedy odvedú práve mňa." Dodal ešte.

"Hej ty! Depresívny človek! Stále je tu nádej. Nemôžeš všetko hneď vzdať. Čo ak by sme vymysleli nejaký plán na útek? Hm?" Agáta sa snažila zlepšiť situáciu, ale ani si neuvedomila, o koľko, to všetko zhoršila.

"Ha! Ty si myslíš, že sme to už neskúšali?" Podišiel k nej.
"Už sme skúsili všetko, nič nevyšlo. Mal som plán, ale nevyšiel."

"Má pravdu. Mohli by sme vymyslieť nový," podporila som Agátu, "keby sa všetci spojíme, možno nájdeme riešenie." Nella súhlasné zakývala hlavou.

"Presne, rátajte aj so mnou. Mám dobrú pamäť, čiže ak sa dostaneme na povrch, viem presne, kadiaľ ísť, aby sme sa dostali domov." Povedala hrdo Agáta. Už som len videla úškrn na Nellynej tvári.

"Tak to je výborné Agnesa." Povedala jej. Zase si ju začala doberať. Išla som ju buchnúť po ruke, ale uhla sa mi a uškľabila sa na mňa.

"To nie je moje meno. Akože nechápem, ako si ma nemôžeš pamätať. Sme tu spolu zavreté už skoro celú večnosť." Prevrátila Agáta očami.

"To je pravda. Tak mi povedz aké je potom moje meno, Einstein." Neprestávala sa usmievať. Ja som sa pristihla, ako robím to isté. Chcela som vedieť, čo z nej tentokrát vypadne.

"Noooo, to je jedno z tých úplne obyčajných mien. Počkaj chvíľku. Si.. Nella však?" Nečakala som, že to trafí. Úprimne, myslela som, že vymyslí niečo ako Nissan, alebo tak.

"Áno, trafila si." Uznala jej Nella.

"Ja ti vravím, že mám úžasnú pamäť a ty si ma spochybňovala," otočila sa k Alanovi, "počul si to Áron oni si mysleli, že ma môžu nachytať na menách, ale samé sa strápnili." Začala sa smiať a my dve tiež. Z Alana vyšlo len nervózne pochechtnutie.

"Dobre stačilo už," prišiel ku nám Jack, "aký plán ste mali na mysli, lebo ja som nad tým premýšľal. Nepodarí sa nám to, ak nebudeme mať na našej strane niekoho z vnútra."

"To znamená, že musíme donútiť niektorého zo strážcov, aby sa nad nami zľutoval, alebo.." Začala som.

"Alebo by som vám mohla pomôcť ja." Všetci sme sa otočili k dverám cely. Za nimi stála Mia a zahrkala kľúčmi vo vzduchu. Následne otvorila celu.

Hodila som sa jej okolo krku. "Vedela som, že si nás neopustila." Povedala som jej.

"Ja? Vás nikdy." Pozrela sa na nás utrápene. Podala nám kľúče, všetci sme si zložili náramky a vybehli von, zatiaľ čo Mia nás všetkých viedla. "Poďte rýchlo máme presne 11 a pol minúty, kým si všimnú, že všetky kamery sú vypnuté." Vyzerala, že vie presne kadiaľ, "musíme ísť inou cestou, ako sme sem prišli, lebo výťah by nám mohli zastaviť, ak by sme na niekoho cestou narazili. Takže sa držte spolu a keby bol problém viem ho vyriešiť." Ukázala na hrču čo mala v mikine a vytiahla z nej revolver. "Boss mi verí, takže teraz, keď odišiel s tým jedným chlapcom, prenechal mi to tu na starosť. Ale keď ma s vami uvidia, pôjdu aj po mne."

Jack pribehol dopredu.
"Ty si čakala na TO, kým ho odvedú?!" Pritlačil Miu k stene.

"Prestaň, na toto nemáme čas. Bola to jediná možnosť, ako sa dostať k ovládaniu a kľúčom." Chvíľu na ňu hľadel výhražným pohľadom, ale pochopil to. Pustil ju, ona sa pozrela na hodinky.
"Máme už len 7 a štvrť minúty. Bude to tesné." Bežali sme všetci chodbou. My dve s Nell vedľa Mii.
Chodba bola dlhá a túto jej časť som vôbec nepoznala, tak sme sa museli spoliehať, že Mia presne vie čo robí. "Ešte by to malo byť sto metrov a potom dva krát do prava. Pôjdeme hore po rebríku, tak sa pripravte."

NELLA:

"Rebríku?"

"No ten nám nemôžu odstaviť, navyše väčšina tých chlapov o ňom ani nevie, takže by to malo byť to najbezpečnejšie riešenie."

"Počkať a ty si ho už videla?"

"No zatiaľ ešte nie, ale na plánoch bol. Má končiť asi kilometer od toho domu, čo je pre nás výhodné. Získa nám to čas a malo by to.."

Hneď ako sme zahli za roh. Počuli sme výstrely. Stáli sme na mieste, kde sa spájali tri chodby my sme prebehli tou pravou a zahli sme za zoh. Mia vytiahla revolver a spoza rohu začala strieľať na toho chlapa.

"Aha! Mala pravdu." Vyhlásil Alan. Stáli sme pred vysokým rebríkom. Bolo to asi sedemdesiat metrov čistého lezenia hore a ešte k tomu o nás teraz vedia. Čo spravíme?

"Jack napadá ťa niečo?" Spýtala som sa ho.

"Musíme sa zbaviť toho chlapa, inak to asi nepôjde."

"Noooo to bude možno menší problém," povedala Mia. "Už tam nie je sám."

"Nelly." Počula som Sophin tlmený hlas.