WHY ME?

-29-

SOPH:

"Čo prosím?" Ostala ohúrená, "ale to znamená, že sa mi to podarilo vyriešiť. To je úžasné. Je zo mňa oficiálne prvotriedny detektív." Bola z toho úplne nadšená. Teraz si už len počkať na to, kedy jej dôjde do akej situácie sa tým dostala. Aj keď pri nej je skôr otázne či jej to vôbec dôjde.
"Keby som len mala môj mobil. Natočila by som všetko. Bolo by to dokonalé. Určite by som mala aspoň milión zhliadnutí." Potom na chvíľu stíchla. "Ale počkať. Jeden, dva, tri, štyri, päť. Ak ste to naozaj vy čo zmizli. Kde sú tí štyria?" Na moje prekvapenie jej to došlo.

"Oni tu už s nami nie sú." Povedal Jack a k tomu ešte dodal, "neviem ako vy, ale ja už pôjdem." Postavil sa a odišiel na svoju posteľ.

"Nikto mi neodpovie?" Rozhodila rukami Agáta.

Aj tak sa musela vrátiť k tejto téme. Tak som naznačila Nell, nech ideme už aj my. Kývla hlavou na znak súhlasu a odišli sme. Ostali tam s ňou ešte Tomi a Alan. Riešili ešte teórie o tom čo mohli spraviť tým, čo ich odviedli. No ja som už stihla odviesť Nell preč. Vyliezli sme na jednu z dvojposchodových postelí a ľahli si vedľa seba.

Otočila som sa k nej. Chvíľu som ju len pozorovala. Pozerala sa smerom do stropu. Vyzerala skleslo. Posunula som sa k nej bližšie a pobozkala ju na líce. Chcela som pomaly podísť bližšie k perám, ale ona sa odtiahla.

"Počkaj." Začala, "ja len.."

"Jasné chápem." Čo to robím! Prestala som sa ovládať. Jej krásne špinavo blond vlasy boli také hebké v mojej ruke a až teraz som si všimla, že jej spodná pera je rozbitá. Pravdepodobne z toho, ako sa bránila keď nás odnášali. Lebo pred naším bozkom ju ešte mala v poriadku. Musela som si sama zahryznúť do pery, aby som prestala premýšľať nad tými jej. Pokiaľ dobre viem, ešte sa s nikým nebozkávala. Ale aj napriek tomu vtedy, akoby vedela presne, čo má robiť.

NELLA:

Konečne sa mi splnilo to, čo som si tak dlho želala. Môj vzťah s Soph je teraz viac, ako len kamarátstvo. Myslela som si, že keď tento moment príde budem ten najšťastnejší človek na svete. Tak prečo sa to všetko muselo tak veľmi pokaziť? Ešte stále mám pred očami obraz Em, ako tam leží. A posledné momenty jej života boli, ako som si vybrala Soph namiesto nej. Nemohla som jej pomôcť. Uvedomujem si to. Ale aj tak je to moja vina. Aj tak si to nedokážem prestať vyčítať. Som na veľmi tenkom ľade. Mám tu Soph no predsa sa necítim dobre. Už len to, že sme na tomto mieste a to, že nikdy neviem čo sa môže stať. Nedokázala som zachrániť Em, čo ak sa to zopakuje a ja nebudem schopná zachrániť Soph.

Otočila som sa smerom k nej a pritúlila som sa, ako najbližšie sa mi dalo. Cítila som jemný dotyk na mojom líci. Utrela mi slzu čo mi začala pomaly tiecť.
"Nelly oddýchni si. Dobre?" Ozvala sa. "Som tu s tebou."

To boli presne tie slová, ktoré som potrebovala počuť.

***

"Nastúpte si. Idete večerať." Počula som niekoho povedať. Bola som nesmierne vyčerpaná. Nemala som žiadnu chuť niekam ísť a ani niečo zjesť. Tak som ďalej zostala ležať.

"Dajte nám ešte päť minút!" Počula som ako mu Soph podráždene odpovedala.

Potom sa naklonila ku mne a pošepkala mi do ucha.
"Hej. Nelly, vstávaj." Jej vlasy ma zašteklili pri uchu a nech som sa akokoľvek snažila tváriť, že spím. Pri nej to bolo nemožné. Pousmiala som sa, čo si Soph určite všimla a začala si ma doberať. "Vstávaj, inak budem musieť pristúpiť k mierne fyzickejšej preberacej metóde."

Pomaly som otvorila jedno oko. "Hmmm. Trochu to konkretizuj." Uškrnula som sa.

"No tak vy dve. Poďte už. Nerobte zbytočne problémy." Zakričal na nás Tomi.

"Veď už ideme." Odpoviem mu.

***

Vstúpili sme do miestnosti. Tam už za vrchom stola sedel Boss. "Dnes vám to trvalo nejako dlho," skonštatoval. "Prisadnite si prosím" a rukou ukázal na prázdne miesta okolo stola. Počula som Agátu, ako sa začala Alana vypitovať na Bossa. Kráčala som vedľa Soph a ani som si neuvedomila, že som zovrela ruky v päsť. Chytila mi pravú ruku a preplietla svoje prsty s mojimi. Napätie zo mňa mierne opadlo. No vrátilo sa v plnej kráse, keď som viedla, ako ma Boss znovu pozoruje. Zazrela som na neho, jeho kútiky sa v tom momente začali dvíhať do širokého úsmevu.
"Dnes som vám pripravil slávnostné jedlo. Tak dúfam, že ho oceníte. Musíme predsa oslavovať."

"Tak toto si prehnal." Skočil do neho Jack.

"Jack, chlapče sadni si naspäť prosím."
Pokojne mu povedal.

"Ty reálne chceš oslavovať to, čo si jej spravil?" Opýtala som sa ho.

"Nie to!" Prekrútili očami Boss. "Ja chcem osláviť, váš novo vzniknutý vzťah. Som vašim veľkým fanúšikom. Teraz už len čakám na tých dvoch a bude to perfektné," ukázal na Alana a Agátu, "ale len medzi nami vy ste môj favorit." Naklonil sa ku nám. V tom momente som sa odtiahla od stola. Videla som, že aj Soph začína panikáriť.

"Hej! No dovoľ. Ja s týmto tu nikdy nebudem. A aj keby hej. Nie je to tvoja vec ty úchylák." Vyprskla na neho Agáta. V tomto s ňou plne súhlasím.

"Mám otázku." Prehovoril Jack. "Prečo práve Emily?" Jeho pohľad bol plný zúfalstva a zároveň nedočkavosti.