WHY ME?

-25-

SOPH

Nella vedľa mňa sedela, zatiaľ čo som Agáte odpovedala. Dúfala som, že si uvedomí to, že to bolo myslené na ňu. Ale keď som sa pozrela, tak nevyzerala, že by moje slová pochopila v tom zmysle, ako som chcela.

"Hmm myslím, že máš pravdu." súhlasila Agáta a reálne vyzerala, že sa nad tým zamyslela.

Započuli sme niečo.
Zvuky z chodby sa k nám začali približovať. Pred celou zastali šiesti chlapi a spoza nich vystúpil Boss. Otvoril si zošit a začal nahlas čítať.

"Tak toto je ten hlavný Šéfko čo?" Agátine slová Bossa vôbec nerozhodili. Nemal rád, keď ho niekto nazval Šéf, ale z nejakého dôvodu sa ju rozhodol ignorovať.

"Chcem Nellu, Sophiu a Jacka. Nerobte scény a poďte za mnou." Čakal na našu reakciu. Vyzeral veľmi napäto. Nikto z nás sa ani len nepohol. Prečo chce práve nás troch? Doteraz keď niekoho zobrali, tak stále len po jednom. Tak prečo to zrazu zmenil?
"Tak teda po zlom." Pokračoval. Ukázal na nás troch. Muži vošli do cely a v rukách mali obušky.

Najskôr prišli k Jackovi. Ten sa začal brániť. Priskočil mu na pomoc Tomi, ktorý schytal poriadnu ranu do chrbta. Skončil na zemi a viac neútočil. Jack zdvihol ruky na znak, že sa vzdáva, ale im to bolo jedno dostal niekoľko rán a až potom ho odtiahli z miestnosti.

Prišiel rad na nás dve. Skočila som pred Nellu. Odhodlaná ochrániť ju. Keď sa natiahol, že ma udrie, cítila som, ako ma chytila a odstrčila na kraj. Dostala prvú ranu. Videla som ako zaškrípala zubami. Na to hneď druhú a v zápätí spadla na zem. Skočila som k nej. Bolo mi jedno, že ma zbijú. Aspoň jej toľko neublížia.

Chlap sa znova natiahol. Zadržiavala som dych, Nella na zemi zastonala.
"Ju nie! Prosím. Radšej mňa."

Stála som ešte stále nad ňou. Nohy sa mi triasli. Keď som videla, ako to položilo Nellu, Tomiho a Jacka. Bála som sa. Nemám vysoký prah bolesti. Narozdiel od Nelly, ale aj tak nedovolím, aby jej znovu ublížili.

Chlap na chvíľu zaváhal. Pozrel na Bossa. Ten mu nič nepovedal, ale z jeho pohľadu bolo vidno, že čaká na jeho úder.

Zahnal sa a omračujúca bolesť prebehla celým mojim telom. Spadla som vedľa Nelly na zem. To čo som cítila, nebola taká bolesť, ako keď mám niečo zlomené. Skôr taká palivá, čo nebude trvať dlho, ale v tom momente to bolo neznesiteľné.

Odviedli nás preč z cely. Zacítila som, ako ma na krku niečo pichlo.
A bolo to tu zase.

.
.
.

"Jack, Nella preberte sa. Hej. Jack, Nella."

Začala som sa spamätávať. Ten hlas mi bol povedomý. Kde som ho už počula? Pomaly som otvorila oči, ale hlava sa mi ešte stále točila.

"No super. Jasné, že je to slečna dokonalá, ktorá sa preberie ako prvá." Nechápala som, kto to bol, ale ten hlas. Počkať veď to je.

"Emily?"

"Hej ja. Soph čo sa im stalo?" Ako to, že ešte žije? Oni ju predsa odviedli. Nemyslela som si, že ju ešte niekedy uvidím. Vyzerala veľmi unavene. Jej oči boli úplne červené, také som videla iba raz. Keď som sa pozrela do zrkadla po pozretí všetkých sérii the 100 bez prestávky.

"Niečo nám vpichli." Odpovedala som jej narýchlo. Radšej by som chcela vedieť, čo sa stalo jej.

Jack sa prebral.

"Jackie? Si v poriadku?" Znervóznela Emily.

"Em? Si to vážne ty?" Postavil sa. Odhodlaný sa k nej rozbehnúť. "Ako si mi to mohla spraviť? Myslel som, že ťa už nikdy neuvidím." Hodil sa jej okolo krku.

"Jackie som.. som v pohode." Ubezpečovala ho. Ale tón jej hlasu znel, akoby sa skôr snažila presvedčiť samú seba.

"Kde si celý ten čas bola?" Spýtala som sa jej.

"Ja nie som si celkom istá. Priviazali ma k stolíku. Povedali, že začnú najskôr s testom. Zobrali mi krv a keď doktor prišiel s výsledkom. Oznámil, že nie som kompatibilná na vykonanie experimentu. Namieril zbraň k mojej hlave, ale Boss ho zastavil, ževraj má pre mňa lepšie využitie. Spomenul niečo o experimente B. Potom ma odviedli do čisto bielej miestnosti a tam mi robili mi niečo s hlavou. Myslím mozgom. Púšťali mi také videá a taktiež som si našla vzadu na hlave stehy. Potom .." na chvíľu stíchla, pozrela sa previnilo na Jacka, "Som skončila tu." Ten falošný úsmev čo nahodila, potvrdzoval moju teóriu. Ešte niečo jej spravili a nemala v pláne o tom rozprávať.

Miestnosť v ktorej sme boli bola približne 10×10 metrov veľká. Na jednej strane bola vyvýšená plošina. Na podlahe v strede bol čerstvo nasprejovaný, veľký biely kruh. Nazvlášnejšie na tom všetkom bolo, že ja som bola pripútaná na jednu stranu miestnosti, ako taký pes na reťazi a oproti mňa na opačnej strane bola pripútaná Emily. Jack a Nell oni boli úplne voľný. Pravdaže keď nepočítam to, že sme boli všetci zamknutý v tejto miestnosti. Čo za zvrátenú vec od nás budú chcieť?

Konečne sa prebrala aj Nella. Pozerala okolo seba. V snahe nájsť ma. Keď sa jej podarilo zistiť kde som, rozbehla sa priamo ku mne.

"Soph si v poriadku? Bolí ťa niečo?" Zisťovala.

"Trochu. Teba?" Odpovedala som jej. Ešte som cítila, ako ma bolí ruka z toho úderu.

"Ja som v pohode." Usmiala sa. Určite mi klamala. Chcela som jej povedať, aby ku mne bola úprimná. Ale nestihla som to.

"Nell?" Ozvalo sa z druhej strany miestnosti. Nella sa otočila, chvíľu na Emily len hľadela. Nechcela som ju pustiť, ale musela som ju nechať za ňou ísť. V podstate jej zachránila život, ale aj tak cítim, že jej prítomnosť veci skomplikuje. Jasné, že som rada, že je v poriadku, ale musím jej všetko povedať ešte pred tým, ako bude neskoro. Viem, že Emily sa Nell páči. Ale netuším čo cíti Nell k nej.

Rozbehla sa k Emily. Ja som sa oprela o stenu a skĺzla po nej na zem. Nell sa jej hodila okolo krku. Nepočula som o čom sa rozprávali, ale žiarlila som. Veľmi som žiarlila. Keby som len nebola taký posero a povedala jej na rovinu čo k nej cítim.