WHY ME?

-24-

SOPH:

"Čo odo mňa zase chceš Jack?" Pristúpim k nemu.

"Ja len.. Chcem sa ti ospravedlniť." Úzkostlivo nadviazal očný kontakt,
"Prehnal som to. Uvedomujem si to. Spravím hocičo, aby si mi dala ešte šancu. Hocičo! Poslednú šancu Soph prosím ťa. Si posledný človek na ktorom mi naozaj záleží." Podišiel aj on ku mne a jemne ma chytil. Videla som, ako už rozbehnutá Nella mi ide na pomoc. Zastavila som ju. Na tvári som mu spozorovala plamienok nádeje, tak sa rozhodol pokračovať.

"Už nedokážem zmeniť to, čo som ti spravil. Ale som rozhodnutý o teba bojovať. Ty si jediná dobrá vec čo sa mi v živote prihodila. Tak ťa prosím, daj mi ešte jednu šancu Soph. Už naposledy."
Stále som s ním udržiavala očný kontakt a natiahla som ruku k Nell. Ona v tom momente prišla ku mne. Stisla som jej ju. Bola som nervózna, ale dostatočne odhodlaná na to povedať mu pravdu.

"Nie Jack, už to s tebou neskúsim. Uvedomuješ si ty vôbec, ako si mi ublížil?"

"Ja viem ale.." Bol v rozpakoch.

"Ale čo? Sľúbiš, že už mi nikdy nič také nespravíš? A čo potom? Budeme šťastný pár, až dokým sa zase v niečom nezhodneme a ty mi to spravíš zase?"

"Nie! Ja ti už nikdy nič také nespravím." Namietal.

"Ako ti mám veriť?"

"Toto začína byť nesmierne zaujímavé." Ozvala sa Agáta,
"Nechcem vám tu kaziť vašu srdcervúcu hádku, ale dovoľ mi dať ti radu." Prišla bližšie.
"Ak ti už raz ublížil, je to varovanie, ale dva krát? Tak to už utekaj dievča. V tomto mi ver."

"Nie, nie, nie! Ty sa do toho nemiešaj." Zhúkol na ňu. Alan pripravený brániť Agátu, vyštartoval po Jackovi. No on ho úplne odignoroval a pozornosť upriamil znovu na mňa. Nella ma chcela odtiahnuť na kraj, ale on ma ešte stále držal.

"Hej pusti ju! Už ti povedala, čo si o tebe myslí, tak to už konečne vzdaj!" Nella sa ma pokúšala brániť. V snahe nevyprobokovať Jacka k bitke.

"Nie, nikdy to s tebou nevzdám." Pomaly povolil ruky. "Milujem ťa Soph."

Nell ma odtiahla na kraj miestnosti. Nechápem prečo ma Jackove vyznanie, tak vykoľajilo. Nemám ho už rada. Nie jeho. Tak prečo ma to tak trápi? Tie slová MILUJEM ŤA mi ešte stále zneli v hlave.

"Soph si v pohode?" Spýtala sa ma Nella.

"Áno ja len.. nečakala som to."
Prisadla si ku mne a položila si hlavu na moje rameno.

"Povedz mi, že nerozmýšľaš nad jeho vyznaním."

"Jasné, že nad tým uvažujem."
Zvraštila obočie a pozrela na mňa. V tom mi to doplo.

"Počkaj ty si to myslela tak, že by som s ním znovu niečo mala?"

"Nooo áno." Zahambene pozrela na zem.

"Nie Nelly." Obijmem ju. "On je už moja minulosť."
Videla som, ako jej to zdvihlo náladu. "Povedala by som, že sa musím sústrediť na budúcnosť, ale v momentálnej situácii neviem, neviem." Zasmiala som sa.

"Hej, negatívne myšlienky sú moja parketa, tak ty sa radšej drž pri tej svojej."

"Haha a to má byť akože čo?" Uškľabím sa na ňu.

"Veď vieš, tá tvoja pozitivita." Začervenala sa.

"Vážne? Tak ja som pozitívny človek podľa teba?"

"No, že váhaš. Vždycky si bola môj maják nádeje. Keď som sa stratila, zakaždým si sa mi objavila. Viem, že to so mnou nemáš ľahké, ale musíš vedieť, že to pre mňa znamená všetko. Už len to, že si tu pre mňa vždy bola. Aj v tom dobrom aj zlom. Zdvihla si mi náladu, aj keď už som mala pocit, že je to nemožné. Nedovolila si mi ostať sama, zamorená mojimi myšlienkami. Za toto všetko ti budem do smrti dlžná."

Neverím, že to povedala. Bolo to krásne. Cítila som, ako sa mi rozbúchalo srdce.
Začínam k nej cítiť niečo, čo som ešte k nikomu necítila. Neviem, ale ako jej to mám povedať.

"Nelly to bolo krásne. Vždy tu pre teba budem. Už som ti raz sľúbila, že ťa neopustím a toho sľubu sa budem držať. Nech sa deje čokoľvek."

"Nech sa deje čokoľvek?"

"Presne tak." Uistila som ju.

NELA:

Neviem či je dobré, aby mi to sľúbila. Áno je to super pocit vidieť, že jej na mne veľmi záleží, ale môže sa to ešte zvrhnúť. Ak si budem musieť vybrať medzi mnou a Soph. Tak vždy vyhrá ona. Vždy.

"Hej vy dve." Prišla ku nám Agáta a jej 'bodyguard'.

"Pripojím sa k vám." Bez opýtania si iba prisadla, "Ja viem ako sa cítiš dievča. Ak sa potrebuješ vyrozprávať som tu pre teba. Taký toxic ľudia ako je Jerry (zase netrafila meno), ani by si neverila koľko ich je. Haha. Skoro deveäťesiat percent chlapov myslia nie tou vecou v hlave, ale tou, ktorú majú medzi nohami. Ževraj vďaka testostereoónu či čo, im to v puberte v hlave trochu skratuje." Cítila som Sophinu ruku na mojej. Pozrela som na ňu. Kútiky jej úst utekali do hora a vyzerala, že každú chvíľu vybuchne od smiechu. Aj keď sa snažila ich zadržať, nešlo jej to. Nechápem čo jej prišlo také vtipné.

"Hej! To vôbec nie je pravda." Ohradil sa Alan. Agáta mu ukázala ukazovák na znak, aby už mlčal a pokračovala. Alan bol v tomto prípade úplne ako pes. Preto opravujem moje tvrdenie z bodyguarda na rotvajlera. Bola tam aj menšia podoba.

Agáta pokračovala.
"No to je nepodstatné. Ja ti chcem len povedať, že ty si milá, pekná, ževraj aj múdra. Takže sa nemusíš báť, jedného dňa nájdeš toho pravého. Ja v to verím, aj keď sa mi to ešte nepodarilo. Raz si nájdeme chlapa z tých desiatich percent. Ak nie, stále je tu možnosť preorientovať sa." Na tej poslednej vete sa zasmiala. Viem, že to myslela ako vtip, ale kiežby to bolo také jednoduché.

Jej rotvajler mal zvesené uši. Dotklo sa ho to čo o ňom práve povedala.

"Vďaka za povzbudenie. Ale nikdy nevieš, či si toho človeka už nestretla. Možno si len bola slepá a neuvedomovala si si čo máš, až dokým si ho takmer nestratila." Odpovedala jej Soph.

Počkať, počkať, to akože práve rozprávala o mne? To nie. Určite sa jej len snažila opísať Alana. Raz som sa už popálila, nespravím tú istú chybu zase. Soph ma nemá rada tak ako ja ju. Už mi to raz dala najavo. My dve sme len kamarátky a ja sa s tým musím nejako uskromniť.