WHY ME?

-10-

NELA:

Po ďalších hodinách chodenia. Keď už som mala centimetrové odtlaky na nohách sme sa dostali na diaľnicu.
"Paráda" nadšene vyhlásila Em.

"Už sa budeme vedieť dostať do mesta." nadšene som zvolala.
Stopli sme nejakého vodiča auta, ktorý nás ochotne zobral do mesta.

Rozlúčili sme sa s ním a poďakovali. Prišli sme do môjho domu. Zobrala som mobil z poličky, lebo načo by som si ho brala, keď v lese aj tak nebol signál. Zavolala som Soph. V tom momente mi zdvihla telefón.

Počula som tú úľavu v jej hlase, keď ma počula, ale znela dosť nahnevane.
Povedala mi, že o desať minút je u mňa aj s Miou.

Prihovorila som sa Em.
"Nechcem aby vedeli o tom, čo sa stalo pri dome." Zatvárala sa veľmi zmetene a sklopila hlavu.

"Čo tým myslíš?" Spýtala sa ma.

"Myslím to, že po nás strieľali a to laboratórium," povedala som.

Pozrela sa na mňa a zase nahodila jej lišiacky úsmev "Jasné neboj, nepoviem nič."

Dvere sa otvorili a okolo krku sa mi hodila Soph. "Už som si myslela, že ťa už nikdy neuvidím." So strachom a slzami v očiach povedala.
Nálada sa jej v momente zmenila.
Dala mi facku. Čo som vôbec nečakala a chytila som si líce. "Čo ste si mysleli? Večer sa túlať samé po lese." Kričala, zatiaľ čo Mia sa ju snažila ukľudniť.

Em sa rozhodla, že už pôjde domov. Zavolala si taxík a odišla.

Večer sme si pozreli u mňa film. Soph bola po celý čas so mnou. Sedeli sme na gauči a ona si mi ľahla na stehná. A zase som mala ten úžasný pocit v bruchu. Chcela som sa postaviť, ale nepustila ma. Tak som ju začala škrabkať vo vlasoch a o pár minút zaspala. Nemohla som ju zobudiť. Bola taká zlatá.

***

Ráno som sa zobudila celá dolámaná.
Mia spala na opačnom konci gauča a Soph ešte stále na mne.

Pozorovala som ten jej malinký noštek, plné pery a dokonalú pleť. Želala som si povedať jej čo k nej cítim. Ale len z myšlienky na to, čo by sa stalo keby ma odmietla, mi naskakovala husia koža.

"Dobré ránko." povedala Soph.

"Dobré ráno." Usmiala som sa.

"Vyspala si sa dobre?" Vyzvedala.

"Áno dobre. Pôjdem spraviť raňajky."
Povedala som jej. O chvíľu pribehla do kuchyne a začala mi pomáhať. Neviem ako, ale podarilo sa jej vyliať na seba krabicu džúsu. Vysmiala som ju za to a ona na mňa vyplazila jazyk.
Požičala som jej moju obľúbenú modrú mikinu. Vyzerala v nej úžasne.

Po raňajkách sa pobrali domov a donútili má sľúbiť im, že dnes nespravím už žiadnu blbosť.