WHY ME?

-20-

NELL:

"Počúvam!" Ozvala sa arogantne Soph.

"Nemusíš byť hneď nasrdená. Bejby." Nahodil svoj lyšiacky úsmev.
Vedel presne, čo bude nasledovať. Soph sa po ňom rozbehla, avšak ja som ju stihla zachytiť ešte pred tým, ako sa k nemu dostala.

"Soph! Ovládaj sa! Na toto nemáme čas." Zvýšila som na ňu hlas.

"Áno. Máš pravdu." Sklopila zrak a odstúpila odo mňa.

"Povedz Jack, aký je tvoj plán?"

"Taaakže. Už niekoľko dní som pozoroval Bossa, keď sme s ním chodili na večeru. Po tom, ako na neho zaútočil Lerry (to bol ten chalan čo ho odviedli ako druhého) som si všimol, že Boss má pri sebe spínač, ktorým spustil elektrošoky v Lerryho náramku.
V náš prospech hrá jedno. Andy (jeden z dvoch ostávajúcich Jackových kamošov) poď sem."

Podišiel k nám a klincom čo vytiahol z vrecka sa mu podarilo dať dole jeho náramok.
Všetci sme ostali v nemom úžase.

Potom sa ozval Jack.
"Skúšal som s Tomim (druhý chalan čo ešte ostal v cele) to isté na našich náramkoch, ale vyzerá to tak, že iba Andy si ho vie zložiť. Môj plán znie takto."

Hrdo sa na nás pozrel.
"Prvý krok. Je dosiahnuť, aby si Andy sadol na večeri vedľa Bossa.
Druhý krok bude. Odpútanie pozornosti, aby si Andy náramok zložil tak, že ho pri tom nechytia. Tu prichádza na scénu odpútanie pozornosti. Niekto z nás musí začať hádku. To môžeme nechať na improvizáciu.
Za tretie. Akonáhle sa Andy postaví zo stoličky, my ostatní zablokujeme stráže, aby sa dostal za Bossa. Prichystal som ti provizórny nožík z vecí čo som tu našiel. Akonáhle bude mať Bossa v zajatí. Boss si určite bude myslieť, že má na vrch a vytiahne spínač. Lenže ten na Andyho nebude fungovať.
Posledný krok bude dostať sa z tadiaľto. Som presvedčený, že stráže nespravia nič ak bude Bossovi niečo hroziť. On nás odvedie preč a všetci odídeme.
Toto je môj plán."

"Vieš ty vôbec o koho sa tu jedná? Ako chceš donútiť BOSSA, aby spolupracoval?" Spýtala sa ho pochybovačne Soph.

"Aj nad tým som už premýšľal." Sebavedomo na ňu pozrel. "Ak nechce zomrieť nebude mať na výber."

Veľmi ju to nepresvedčilo, ale viac sa ho už na nič nepýtala. Tento plán musí vyjsť lebo ak nie, všetci za to zaplatíme. Ak to však neskúsime stanú sa z nás pokusné králiky na Bossove experimenty. Celý deň sme starostlivo dolaďovali všetky detaily, ale nikto pre nás v ten večer neprišiel.

"Vyzerá to tak, že dnes z toho už nič nebude."ozval sa Jack.

"Asi nie. Aspoň máme viac času na prípravu." Skonštatoval Tomi.

"Poďte už späť. Zajtrajšok bude náročný."
Súhlasili sme a všetci si ľahli do svojich postelí.

***

Zrazu ma niekto poklepal po ramene.
"Hej čo to?" Cítila som niekoho ruku na mojich ústach.

"Ticho buď. Všetci už spia."

"Soph?" Potichu som sa spýtala. V miestnosti bola tma a kým si moje oči zvykli. Tak to chvíľu trvalo.

"Hej ja." Na chvíľu stíchla.

"Ehm Nelly ja.. Mohla by som dnes ostať spať pri tebe?" Znervóznela.

"Ešte si to rozmýslím." Odpovedala som jej. Vedela som, že túto reakciu čakať nebude.

"Aha chápem." Roztraseným hlasom mi odpovedala a postavila sa na odchod.
Zachitila som jej ruku a stiahla som ju vedľa mňa na posteľ.

"Nieee. Jasné, že môžeš ostať." Aj keď som sa snažila, od nej držať odstup. Ona sa stále vrátila naspäť ku mne. Mojím pocitom nerobí dobre a myslím, že to veľmi dobre vie.

"Nell, bojím sa zajtrajška."
Položila si svoju hlavu na moje rameno. Z jej dotyku mi začalo brnieť v celej ruke. Do prdele Nella ovládaj sa a vráť sa k téme. Ale ako? Neviem čo jej na to povedať. Moja hlava je preplnená negatívnymi myšlienkami. Čiže ako ju mám povzbudiť?

"Neboj, dobre to dopadne."
No paráda. To je reálne jediné, čo ma napadlo? Ale lepšie ako nič. Asi.

"Myslíš? Lebo Boss je veľmi prefíkaný človek. On ak sa mu naskytne.."
Otočila som sa smerom k nej a skočila jej do reči.

"Počúvaj ma," donútila som ju, aby sa na mňa pozrela. "Nemám rada Jacka, to dobre vieš. Ale on je expert, čo sa týka plánovania. Nie je nikto iný, kto by vedel naplánovať náš útek lepšie ako on. Takže sa neboj. A ak ti bude hocičo hroziť, ja sa o teba postarám. Všetko dobre dopadne."
Okej, toto bola na mňa veľmi dobrá motivačná reč.

Soph sa mi hodila okolo krku.
"Ja som taká rada, že ťa mám Nelly." Potom k tomu dodala, "Tentokrát mi ale sľúb, že budeš myslieť viac na seba a keď ti bude niečo hroziť, musíš ujsť."

"Čo tým chceš povedať?" Odtiahla sa odo mňa, ale rukami ešte stále držala moje ramená. Výraz v tvári mala vážny. Možno to bolo tou tmou, ale videla som v ňom aj známku zraniteľnosti.

"Lebo ty stále riskuješ svoj život.
Buď pre mňa sebecká a mysli viac na následky svojich činov. Dobre?!"

"Okej, okej." Usmiala som sa.

"To som chcela počuť!" Hrdo vyhlásila.

Na chvíľu zmĺkla. Pohľadom sa pozrela na svoju ruku. Pomaly ju presunula z môjho ramena, cez predlaktie, až k môjmu zápästiu. Jemne sa ma dotýkala len končekmi jej prstov. Jej prsty preplietla s mojimi, aby ma vedela držať a pomaly zdvihla pohľad. Celý čas som zadržiavala dych. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude.

Čaute :)
Čo zatiaľ hovoríte na príbeh? Myslíte, že sa im podarí ujsť?