WHY ME?

-3-

...."Nela poď večerať."kričala mama "Nela!"

Zobudila som sa. Bol to vážne iba sen? Na jednu stranu je dobré, že už to nie je s tou postavou v lese, ale toto je mnohonásobne horšie. Soph je iba moja kamarátka nič viac. Nemôžem k nej niečo cítiť.

"Nela ak okamžite neprídeš večerať, na žiadnu párty ťa nepustím!" Zvýšila hlas mama.

"Jasné mami, veď už idem," rozospatá som sa presunula do kuchyne.

SOPH:

"Jack si u mňa doma. Tak sa snaž, aby táto izba vyzerala rovnako, ako keď si sem prišiel!" Naposledy keď som ho nechala samého v mojej izbe. Aj keď iba na pár minút vyzeralo to tu, ako po výbuchu atómovej bomby. Jeho výhovorka znela, že nevedel nájsť svoje sluchátka. Vtedy som mu neverila ani nos medzi očami.

"Šak sa neboj šicko bude tak, ako si to nechala," nahodil lišiacky úsmev.

"Len aby" a vošla som do kúpeľne. Natočila som si vlasy a dala na seba makeup. Obliekla som si čierne šaty a obula moje čerstvo vypraté Vansy. Strávila som tam minimálne hodinu, ale výsledok stál za to. Vyšla som z kúpeľne. Jack sa hral s mojou rubikovou kockou. Vzorec, ktorý som tam mala, úplne pokazil a teraz tam boli len náhodne pomiešané farby. Nepozrel sa na mňa.
"Nechápem ako sa ti podarilo poskladať kocku v kocke, keď ja ani jednu jednofarebnú stranu neposkladám."

"Je to len cvik." Povedala som mu.

"Nie. Je to tvoja inteligencia." Zdvihol pohľad a spojil ho s mojím. Na chvíľu stratil reč. "Vyzeráš nádherne."
Postavil sa, prišiel ku dverám, otočil kľúčom a vrátil sa ku mne. "Si múdra, nádherná a strašne sexi. Vieš, že máme ešte hodinu do stretnutia s Nell," zašepkal mi do ucha. "Taaak by sme mohli..." Jemne natočil hlavu a nadvihol obočie. Čakal, ako na to zareagujem.

"Nie, prepáč. Dnes ešte nie," povedala som mu. Jeho milý pohľad sa v momente zmenil. Chytil mi zápästia a pritlačil ma k stene. Zostala som zaskočená. "Chodíme spolu už pol roka a ešte sme spolu nespali," kričal a stisol mi zápästia ešte viac. "Prečo Soph, prečo? Čo robím zle?" Pustil ma otočil sa, odomkol dvere a odišiel.

Bola som v šoku. Ešte som ho nikdy nevidela takého agresívneho. Chytila som si zápästie a uvedomila si, že ešte stále stojím pri stene, ako prikovaná.

Keď som sa konečne prebrala, adrenalín vyprchal a začala som cítiť, ako ma nesmierne bolia. Videla som odtlačky jedno prstov, ktoré sa pomaly začali sfarbovať do modrofialova. Zľakla som sa. Čo teraz? Snažila som sa presvedčiť, že ma to vôbec nebolí. Čo mimochodom vôbec nepomáhalo.
Vbehla som do kúpeľne a prekryla som to hrubou vrstvou korektora. Celkom sa mi to podarilo zamaskovať. Myslím. Musela som sa prezliecť, lebo šaty momentálne neboli najlepšia voľba. Hodila som na seba mikinu s najdlhšími rukávmi aké som našla, nejaké modré rifle zo stoličky a išla som do chodby, čakať kým nepríde Nella.

Po pár minútach som si musela dať Ibalgin. Možno som to prehnala, ale zobrala som si ešte jeden. Neviem či jej to s Jackom mám povedať. Ak by to zistila určite by to nedopadlo dobre. Nechcem medzi nimi robiť rozbroje, už aj bez toho sa nemajú veľmi v láske. V najhoršom prípade by sa s ním pobila a to nemôžem dopustiť. Aj keď je dobrá v karate, aj tak by to nebolo správne. Nie, nepoviem jej to.