Russian love

Part 1 - Masáž

"Chalani hrali ste skvelo! Útok bol dobrý len tá obrana bola o čosi slabšia" takto chválim chlalanov po zápase vždy. Už si aj zvykli na moje slová, a tak ani moja prítomnosť v šatni im nevadila. Okolo mňa chodilo veľa chlapcov len s uterákom obmotaných okolo pásu. Keď som skončila svoj monológ, sadla som si na masérske lehátko. Nohy mi viseli, a tak som s nimi hombáľala.
"Diana bude aj tá masáž, ktorú si nám sľúbila?" podpichol ma Dave.
"Ja s tým problém nemám," zoskočila som z lehátka a ukázala na ňho prstom. Dave k nemu podišiel a ľahol si naň. Sadla som si na jeho zadok obkročmo a začala mu krúžiť prstami po chrbte.
"Áno presne, presne tam," zatlačila som na miesto okolo pravej lopatky. Pod prstami som cítila stuhnuté svaly. Poprechádzala som mu po chrbte ešte asi dvakrát.
"Hotovo," zahlásila som a zliezla z neho.
"Ešte niekto?" obzrela som sa po šatni a takmer polovica rúk bola hore. Volala som ich po jednom a každému dala 5 minútovú masáž. Keď som domasírovala Jamesa, ktorý bol posledný vzdychla som si.
"Už nikdy viac," potriasla som rukami a sadla si k Ericovi. Už si skladal veci do tašky. Trochu som mu pomohla, aby to mal rýchlejšie.
"Ďakujem Diana," postavil sa, schytil tašku, prehodil si ju cez plece a naznačil mi rukou aby som išla pred ním.
"Čaute chalani!" zakričala som
"Ahoj Diana!" ozvalo sa za mnou takmer zborovo. Mĺčky som kráčala pri Ericovi. Nehovoril so mnou a nemal ani veselú náladu akú zvykne mať.
"Hneváš sa na mňa?" zastavila som sa a pozrela mu do očí.
"Nie, len sa mi nepáčilo, že moja mladšia sestra obchytkávala chalanov. Si nevidela, že boli z teba úplne hotoví?"
"Eric, neboj sa nič viac medzi nami nikdy nebude. To ti môžem sľúbiť. Len som vypustila takú blbosť z úst, že keď vyhráte, dám vám masáž a niektorí to zobrali vážne. Tým pádom som musela svoj sľub aj dodržať. Chápeš?"
"Chápem," prehodil si cezo mňa ruku a pritiahol si ma bližšie. Celý čas som mu narážala do hokejového vaku. Nejak takto sme sa doterigali k autu. Sadla som si na miesto spolujazdca a medzi tým Eric nakladal vak do kufra. Zavrel kufor, otvoril dvere a samozrejme sa pohodlne usadil, pripútal a strčil kľúč do zapaľovania. Otočil kľúčom a už sa autom rozozvučal zvuk motoru. Išli sme nočým mestom. Niekedy je to krásne. Kým sme sa dostali domov prešlo asi 20 minút. Eric zaparkoval pred domom a ja som už išla napred. Vylovila som kľúče z vrecka a odomkla. Dom bol prázdny, rodičia včera odleteli do Austrálie. Mali by tam stráviť približne dva týždne. Neznášala som ticho v dome. Vyzula som sa a išla zapnúť rádio. Eric došiel do domu asi 10 minút po mne.
"Čo so robil tak dlho?"
"Trikrát hádaj."
"Jáj!" klepla som si rukou po hlave. Ako vždy po zápase išiel vysušiť výstroj. Vždy na to zabudnem. Otvorila som chladničku a vybrala som vajíčka a šunku. Ešte som zbehla do špajze po nejakú cibuľu. Vybrala som panvicu, položila ju na sporák a varenie sa mohlo začať.
"Eric! Chceš aj ty praženicu?"
"Jasné, vďaka" rozbila som o dve vajíčka viac. Keď bola praženica tip-top nabrala som Ericovi väčšiu dávku a sebe o čosi menšiu. Obidva taniere som poriadne chytila a išla s nimi do obývačky.
"Dobrú chuť," popriala som
"Ďakujem. Nápodobne," usmial sa a tak isto ako ja sa pustil do jedenia. Takéto večery milujem. Rodičia sú preč, zápas je vyhratý, večerou sa napchávame, kľud s telkou...Ericovi zazvonil telefón. Vybral si ho z vrecka a išiel telefonovať na chodbu. Nevnímala som čo hovorí. Spokojne som sa pozerala na telku.
".....dobre...dobre...tak zatiaľ čau" zneli jeho posledné slová. Prišiel do obývačky.
"Kto ti volal?"
"Tom."
"A?"
"No povedal mi, že budeme mať nového spoluhráča. Vraj je to syn nejakého dobrého hokejistu."
"A vieš ako sa volá?"
"Nechaj sa prekvapiť," viac som z neho už nedostala. Čas ako keby plynul rýchlejšie. V hlave mi vŕtalo, kto to asi môže byť. Niekoľkokrát som sa to pokúšala opýtať, no odpoveď bola stále rovnaká. Keď ma to prestalo baviť, to neustále vypytovanie bez odpovede, vybehla som do svojej izby a spravila si večernú hygienu. Už som bola prichystaná ísť spať, no ešte som zbehla po schodoch k Ericovi.
"Dobrú."
"Dobrú Diana."
Vošla som do izby. Hodila som sa na posteľ a prikryla paplónom. Chvíľu som ešte rozmýšľala. Je fajn mať takého starostlivého brata, je to celkom milé, keď sa o mňa bojí. Väčšina ľudí by si pomyslela, že brat a sestra v taktomto veku sa majú nenávidieť, no nie je to pravda. Ja s Ericom máme veľmi dobrý vzťah jasné, že keď sme mali okolo 13-14 rokov sme sa mlátili hlava nehlava, no po šestnástke to prestalo.
Zatvorila som oči a ponorila sa do spánku.

Ahojte!
Tramtararatatá a toto je prvá časť nového príbehu. Som veľmi rada, že som sa do ňho konečne pustila. Ja dúfam, že sa vám príbeh bude páčiť.

Vaša Sofi ❤