Russian love

Part 25 - "You give love a bad name."

Sedeli sme s Valerim v izbe a pracovali sme na našom projekte.

"Počuj, myslíš, že bude toto pozadie dostatočne výrazné?" opýtal sa Valeri a čosi mi ukazoval na monitore počítaču.

"Nie je to zlé, ale voľme niečo decentnejšie. Napríklad toto," ukázala som na jeden motív prstom.

"Ja som spokojný s tým, čo som vybral," protirečil mi.

"Ale je to divné pozadie. Klikni na to, čo som ti ukázala."

"Ja naň kliknúť nechcem," zazubil sa.

"Valeri klikni naň."

"Nie. Radšej sa venuj textu a grafickú úpravu nechaj na mňa."

"Ako malý..." prekrútila som očami.

Začala som hľadať informácie na internete a preposielať ich rovno Valerimu.

Začula som pesničku svojej obľúbenej kapely.

"Shot through the heart and you're to blame. You give love a bad name."

Nakoniec som potiahla prstom po obrazovke a prijala hovor.

"Áno?" povedala som ako prvá.

"Dobrý deň, pri telefóne hovorca T&T agentúry. Pred malou chvíľou prebehlo losovanie o štyri lístky na beznádejne vypredaný koncert Bon Joviho. Program vylosoval práve vás a ste šťastným novým majiteľom týchto lístkov."

"Ááááááá...že si nerobíte srandu," takto zneli moje prvé slová.

"Nie, naozaj si nerobím srandu. Potrebovali by sme si dohodnúť vyzdvihnutie lístkov," naďalej hovoril jedným tónom hlasu.

"Určite, čo, kde a ako sa dohodneme?" vysypala som zo seba otázku. Valeri na mňa aj naďalej divne zazeral.

"Stretneme sa dnes na mieste koncertu. Koncert začína o ôsmej. Stretnúť by sme sa mohli pri bočnom vchode pol hodinu pred začiatkom. Súhlasíte?"

"Jasné, jasné. Pol hodinu pred začiatkom, bočný vchod. Chápem. Ešte raz vám veľmi ďakujem!" nadšene som zvolala do mobilu a zrušila hovor.

"To bolo čo?" pozrel na mňa s podvinhnutým obočím.

"Zapojilasomsadosúťažeolístkyvmiestnomrádiu," vychŕlila som zo seba.

"Že čo si urobila?"

"Zapojila som sa do súťaže o lístky na Bon Joviho v miestom rádiu a vyhrala som ich!" nadšene som zvískla a hodila sa mu okolo krku.

"To je perfektné. Koľko ich máš?" už tiež nadšene sa opýtal.

"Štyri."

"To je perfektné. Koho chceš zobrať?"

"Určite chcem aby som mnou šiel Dmitrij, Nataša a..." zasekla som sa.

Zobrať Borisa alebo Valeriho?

"Prepáč, ale idem volať Dmitrijovi," oznámila som mu a aj s mobilom v ruke vyšla z izby.

Pomaly som prešla ku schodom a medzitým vytáčala jeho číslo.

"Ahoj Di," povedal.

"Dmitrij?"

"Áno? Deje sa niečo?"

"Mám pre teba skvelú novinku a dúfam, že máš večer čas."

"Počúvam,"

"Práve som vyhrala štyri lístky na Bon Joviho!"

"Čo?" jeho hlas znel trocha nepokojne.

"Vyhrala som tie lístky."

"Ech...Di, vieš..." začal nervózne.

"Ja som totiž kúpil dva lístky pre nás na ten koncert."

"Ty si ich naozaj kúpil?" prekvapene som sa ho opýtala.

"Áno."

"Tým pádom je problém vyriešený" zasmiala som sa.

"Aký problém?"

"Mala som dilemu, či zobrať Borisa alebo Valeriho, ale kedže máš ešte dva lístky je to vyriešené. Moje lístky sú na státie a tvoje?"

"Tak isto, pretože som vedel, že to bude lepší zážitok ako vo V.I.P boxe."

"Nebude ti vadiť, ak pôjdem s tebou a moje štyri lístky nechám im, keď budú súhlasiť?"

"Di, jasné, že mi to nebude vadiť."

"Lístky si mám vyzdvihnúť pol hodinu pred koncertom."

"Vyzdvihnem ťa o siedmej. Oni asi pôjdu druhým autom..."

"Príjmam. Vidíme sa o siedmej. Maj sa."

"Budem počítať minúty dokým ťa neuvidím."

Pomaly som zrušila hovor a ostala stáť na mieste bez pohnutia.

Po nejakom čase som poslala správu Borisovi a Nataši s "pozvánkou".

Valeri bez váhania súhlasil. Vďaka tejto jedinečnej príležitosti sme prácu na našom projekte posunuli o dva dni ďalej.

"Vidíme sa na mieste," zakričal Valeri a vošiel do výťahu.

Zabuchla som za ním dvere a išla si skontrolovať správy.

V telefóne ma už čakala správa od Nataši. Rýchlo som ju otvorila a prebehla ju očami.

Potvrdila mi svoju účasť a potvrdila aj Borisovu.

Otvorila som svoju skriňu a vytiahla z nej roztrhané rifle, ktoré viac odhaľovali ako zakrývali, tričko Bon Joviho a mikinu.

Prehodila som si oblečenie a trošku upravila mejkap. Medzitým prišiel Boris a po ňom aj Nataša. Obaja mi prezradili, že Bon Joviho počúvali ako deti s rodičmi v aute. Medzi ich najobľúbenejšie pesničky patrilo It's my life. Ani si neviem predstaviť, aké skvelé to bude na tom koncerte. Bude to určite veľkolepá šou, na ktorú iba tak nezabudnem ani keby som chcela.

Skontrolovala som si čas. Uvážila som za vhodné, prísť pred bytovku o niečo skôr. Podrobnosti ako miesto a čas som si s Natašou už dohodla.

Obula som si pohodlné biele tenisky a schmatla bundu z vešiaku. Cestou výťahom som si ju obliekla. Ešte raz som sa uistila, či mám všetko.

Pozdravila som sa s vrátnikom, ako to mám vo zvyku a potlačila som vchodové dvere. To, čo som uvidela ma šokovalo. Dmitrij stojac s nejakým dievčaťom v náruči...

Alohomora!

Po dlhej dobe sa hlásim s kratšou časťou. 90% častí má viac ako 1000 slov, ale túto časť som dokázala natiahnuť iba na cca 800 slov. Nehnevajte sa na mňa. Chcela som to pre vás dnes vydať, pretože vás mám nesmierne rada ❤ Dúfam, že sa vám to aspoň trošičku páčilo.

Vaša Sofi ❤