Russian love

Part 9 - Let do Moskvy

********O štyri dni na letisku********

"Pas máš?" pýtal sa ma starostlivo Eric.

"Už si sa ma to pýtal, ale ja som taká dobrá, že ti odpoviem znovu. Áno mám...naozaj mám všetko. Poprípade si to tam môžem dokúpiť."

Na letisku panovala pohodová atmosféra, akurát Eric bol trocha rozrušený.

"Cestujúci na let Bratislava-Moskva. Hláste sa na bráne 5," zahlásil muž z rozhlasu. Pomaly som sa otočila a prehliadla si všetkých mojich kamarátov. Nicholas, Dave, Patrick...vlastne takmer celý tím plus Zoe.

"Chalani, Zoe, nerada vám to hovorím, ale je čas rozlúčiť sa. Budete mi veľmi chýbať," zažmurkala som, aby som odohnala slzy. Vždy som si myslela, že takéto lúčenie s plačom je pre padavky. No, ale ako vidím aj na mňa to tak trochu doľahlo. Podišla k Georgovi.

"Drž sa chlape," buchla som ho po pleci a jemne objala.

Tak isto som podišla k Michaelovi a objala ho.

"Maj sa."

"Drž sa Diana," povedal.

Ďalší v poradí bol Dmitrij. Chvíľu som mala rozpaky čo mám urobiť, kedže sme sa nepoznali veľmi dobre, no moje vnútro rozhodlo. Nahla som sa k nemu a objala ho. Obmotal si svoje ruky okolo môjho chrbta a jemne ma stisol. Odtlačila som sa od neho a usmiala sa.

"Dúfajme, že sa ti bude dariť tak ako tvojmu otcovi," žmurkla som na neho a podišla k ďalšiemu chlapcovi. Takýmto spôsobom som obišla všetkých až som sa dostala k Nicholasovi. Okamžite sme si vpadli do náručia. Zaborila som si hlavu do jeho hrude. Privinul si ma k sebe. Nehybne sme stáli a objímali sa.

"Budeš mi chýbať Nico," zamumlala som a odtiahla sa.

"Myslíš si, že ty mne nie?"

"Ešte stále existuje skype," snažila som sa pôsobiť radostne, keď som to hovorila.

"Skype mi nevynahradí tvoj úsmev naživo," obaja sme sa zasmiali.

Prešla som k Zoe a ako správne kamarátky sme sa vyobjímali a rozlúčili sa.

S Ericom som sa už lúčila doma, no neodpustila som sa ho objať a dať mu pusu na líce. Po boku Kristen sme vstupovali do terminálu. Otočila som sa a všetkým zakývala. Zachytila som ešte Dmitrijho pohľad. Bol...bol taký plný, plný energie. Zvláštne. Možno má svoj šťastný deň. Neviem. Letuška nám skontrolovala letenky a vpustila dnu. Išli sme takou dlhou celkom útulnou chodbou až sme došli k lietadlu. Dnu nás vítala vysoká, štíhla letuška a pilot. Podali nám noviny, malý batoh s nápisom ich aerolínie.

"Rad 8 miesta 32,33,34," mrmlala si Kirsten a kontrolovala tabuľky s číslom sedadla.

"Á! Tu je to!" radostne povedala. Letenku som mala dobrú, pretože som sedela pri okne. Svoju príručnú batožinu som odložila do horného batožinového priestoru a usadila sa. Noviny s batohom som si nechala pri sebe. Batoh som pomaly rozopla a vytiahla nejakú chlpatú vec. Zistila som, že je to deka. No batoh nebol stále prázdny. Našla som tam ešte malý záhlavný vankúšik.

"Dievčatá, pozrite čo nám dali," ukázala som na veci na mojich kolenách.

"Pekné od nich," povedala Annabeth a taktiež si prezrela obsah svojho batohu.

Z vrecka som si vybrala zauzlené sluchátka a pokúšala sa ich rozmotať. Nešlo mi to ako som si to predstavovala.

"Do kelu!" zanadávala som.

"Ukáž sem," usmiala sa Annabeth a pokojne mi rozviazala sluchátka. Podala mi ich a usmiala sa.

"Ďakujem," zahanbene som povedala a odblokovala si mobil. Sluchátka som zapojila a pustila si svoj obľúbený album. Ako prvá sa mi spustila pesnička Status Quo - In the army now. Spomenula som si na otca. Vždy počúvame túto pesničku spolu v aute. Zobrala som do rúk noviny a prelistovala ich. Nenašla som v nich nič zaujímavé, tak som ich položila naspäť do ukladacieho boxu. Lietadlo sa pohlo. Odbočovalo na odletovú dráhu. Začalo naberať rýchlosť a pomaly sa odliepalo od zeme. O pár minút sme boli vo vzduchu. Prišla k nám letuška.

"Dobrý deň, čo na pitie si dáte?" najbližšie k letuške sedela Kirsten. Tá si poobzerala, čo majú v ponuke a povedala nám to.

"Aké máte v ponuke džúsy?" opýtala som sa.

"Máme Tomu, Rauch, Caprio a Zeus," pri slove Zeus som sa potešila.

"Poprosím si multifruitový Zeus," letuška sa usmiala a podala mi džús. To čo si dali Kirsten s Annabeth som už nepočula, pretože som sa vrátila do svojho sveta. Z okna lietadla som sledovala rôzne tvary oblakov. Niektoré vyzerali ako hokejka iné zas ako napríklad ako kačka...po nejakom čase som zaspala.

Prebudila ma Annabeth.

"Pristávame," oznámila mi.

Poobzerala som sa okolo seba a uvidela som, že som prikrytá dekou a za hlavou mám vankúš. Vyjavene som pozrela na Annabeth.

"Nemáš zač."

Čudujem sa sama sebe, prečo som sa s ňou nekamarátila dlhšie. Vyzerá byť ako fajn baba. Pomaly sme klesali a ja som mala tlak v ušiach. Musela som preglgnúť, keď na to mi Kirsten ponúkla žuvačku. Usmiala som sa a vložila si ju do úst. Melónová chuť sa mi rozplývala v ústach. Trochu to pomohlo, no aj tak som cítila ten tlak. Modlila som sa, aby sa už kolesá dotkli zeme. Silno som žula žuvačku až ma bolela sánka. Vykukla som z okienka a už sme boli tesne nad zemou. Lietadlo trochu nadskočilo, ale inak bolo všetko v pohode. Z kabíny sa ozval pilot, že dúfa, že sme si užili cestu a želá nám príjemný deň. Zbalila som deku a vankúšik do ruksaku a Kirsten mi podala tašku. Postavili sme sa a vystupovali z lietadla. Pozdravili sme sa pilotovi a letuške a znovu išli podobnou chodbou ako na Slovensku. Dostali sme sa do haly, v ktorej stáli naše rodiny. Jedno malé dievčatko držalo v ruke plagátik na ktorom stálo: Vitajte v Moskve.

Milé, pomyslela som si a ďalej sme kráčali k rodinám.

"Diana?" podišlo ku mne dievča, pravdepodobne Nataša.

"Áno, to som ja. Teší ma," vystrela som ruku k Nataši a potriasla ňou.

"Nataša."

"Diana."

"Toto sú môj brat Boris, moja mama Irena a otec Vasiľ,"

"Teší ma" usmiala som sa a premerala si ich.

Nataša bola vysoká, mala zelené oči, dlhé hnedé vlasy zopnuté vo vrkoči.

Boris vyzeral byť starší od Nataši. Bol oblečený celý v čiernom. Spod čiernych vlasov mu bolo vidieť hnedé oči. Pri pohľade na neho ma jemne striaslo. Zvláštne...

Irena sa dosť podobala na moju mamu. Bola to hnedo vláska s čiernymi očami a pekne urobeným mejkapom.

Vasiľ bol muž ako každý iný. Vysoký, čierne vlasy a oči som si nestihla všimnúť.

Celkom som sa tešila na tento pobyt.

Hello!

Áno, divíte s ako je to možné, že Rusi rozprávajú po slovensky...no ja by som to aj napísala v ruštine, lenže bolo by to o to viac námahy a zbytočných prekladov a vyzeralo by to divne. Uvidíme čo si ešte Diana odžije s touto rodinkou. Na obrázku máte Borisa. Dúfam, že sa časť páčila.

Vaša Sofi ❤