Russian love

Part 29 - Vianoce sú za rohom

"Eric! Ty leňochod jeden lenivý!" kričala som po svojom bratovi, ktorý mal absolútne na háku, čo mu už 10 minút rozprávam.

"Čo zas chceš?" obdaroval ma otráveným pohľadom.

"Poďme piecť medovníky," prosíkala som.

"Ale ja tu mám rozpozeraný film. Nevidíš?" ukázal prstom na televízor.

"Prečo si ich pre zmenu raz nenapečieš sama?"

"Film počká a perníky pečieme spolu niečo vyše 10 rokov, tak netrep hlúposti a zdvihni ten svoj lenivý zadok."

"Viem, že je hlúposť presviedčať ťa o tom, že to môžme zmeniť, takže pôjdem s tebou a dáš mi pokoj na ďalší rok. Jasné?"

"Ano, šéfe!" zasalutovala som.

So spokojným výrazom som ho zatiahla do kuchyne, kde už na stole ležal pripravený pekáč.

Eric nebol veľmi dobrý kuchár. Tak zatiaľ aspoň vymastil pekáč a vybral to čo mu diktovala kráľovná kuchyne.
„Takže - múka, cukor, olej, škorica, vajcia, med...," chrlila som zo seba jedna radosť. Nestíhal sa ani otáčať. Ešteže mal kuchyňu aspoň ako-tak zmapovanú a nič nemusel hľadať dlhšie ako minútu. Keď už bolo všetko povyberané na kuchynskej linke, zvyšnú prípravu nechal na mňa. Pozorne sledoval moju prácu a užíval si vôňu pomaly vznikajúceho cesta pod rukami kuchárky. Odstúpila som od linky a nechala všetko na svojho bračeka. Pevne som dúfala a verila, že tieto perníky sa aspoň budú podobať na svoj pôvodný tvar. Za ten čas som sa pokúšala nájsť polevu, ktorú som prednedávnom videla na kuchynskej linke. Našla som ju po chvíľke v chlebníku, kde by mi možno ani nenapadlo hľadať. Nechápala som ako ju môže niekto skryť do chlebníka.

„Pozri, mám to hotové," pochválil sa. Na perníky, ktoré vytvoril, bol hrdý. Nezdali sa mu veľmi zdeformované a prekvapujúco si zachovali svoj tvar. Udivene som si ich prezrela a skonštatovala, že sú celkom fajn. Pekáč  sme uložili do rúry a nasledujúcich desať minút skúmali krabičku s bielou polevou, v ktorej sa ale ukrývali aj ďalšie farby. Po upečení perníkov, všade rozvoniavala ich vôňa, ktorá tak veľmi pripomínala Vianoce.
Ozdobovaním sme strávili podľa všetkého dlhý čas, pretože keď sme  skončili bolo už celkom neskoro večer, no ubiehalo nám to veľmi rýchlo. Obaja totiž urobili z väčšiny vtipné postavičky alebo po nich napísali všelijaké odkazy.

Jeden perník ukrýval ruský nápis: Erik smrdí.

Samozrejme, že ho nerozlúštil. Milujem takéto spoločné pečenie perníčkov.

 Presne vtedy sa zabúda na všetko a idú sa piecť medovníky.

**************************************

"Mama? Mám dať tú hviezdu takto alebo takto?" opýtala som sa mamy ukazujúc jej dve polohy hviezdy na stromčeku.

"Zlatko, nechám to na tebe. Idem do garáže po ďalšie vianočné svetielka," otočila sa a pomaly kráčala preč z miestnosti.

"To si mi teda pomohla!" zakričala som so smiechom.

Nešikovne som dala hviezdu na vrchol stromu v prvej polohe a opatrne zliezla zo stoličky. 

"Otec! Poď sa pozrieť, či môže stromček ostať v takomto stave."

Ustarostený otec s telefónom pri uchu sa dorútil do obývačky a ukázal mi vztýčený palec a trochu sa pousmial. 

Toto je typický otec. Telefón má takmer zrastený s uchom a vôbec nedvíha oči od práce, počítača. Vždy niečo zariaďuje. Prototyp veľkopodnikateľa, ktorému by malá pauza neuškodila.

Poukladala som zvyšné ozdoby do krabíc a krabice odpratala na jednu kopu. Vyšla som po schodoch a otvorila dvere Ericovej izby. Ležal na posteli a čítal si knihu.

"Ty čo robíš?" opýtala som sa ho pobavene.

"Potrebuješ okuliare alebo dokonca ďalekohľad?" odsekol mi.

"No to ma podržte. Eric Jackson číta?" 

Naklonila som sa bližšie k nemu a prečítala názov knihy.

"Lovci mozgov. To už som čítala," naschvál som si odfrkla.

"Veľmi sa teším z toho, že si to už čítala," poznamenal sarkasticky.

"Nemal by si hneď začínať s ťažkými vecami. Mohol by si začať napríklad takým Šlabikárom," uškrnula som sa.

Schmatol vankúš, ktorý mal pri sebe a celou silou ho do mňa hodil. Ledva som stihla uskočiť. Vankúš preletel okolo mojej hlavy a narazil do steny. Vyplazila som mu jazyk a prešla k sebe do izby.

V rohu izby mi ležali starostlivo zabalené darčeky. Podišla som k nim a opatrne si ich poukladala do náručia. 

Keď som položila na vrch kopy posledný, pomaly som ich išla položiť pod vianočný stromček. Hodila som sa na gauč a zapla si telku. Ani som nemusela dlho listovať kanálmi, našla som svoju obľúbenú vianočnú komédiu, z ktorej pochádza legendárna hláška: "Matýsek se posral." Neexistuje väčší komfort ako mať rodinu pokope, darčeky pod stromčekom, medovníky napečené, čítajúceho brata, gauč, deka a S tebou mně baví svět.

Alohomora!

Dnes taká kratšia časť, v ktorej už iba vypĺňam zvyšný priestor. Aj napriek tomu som s kapitolou spokojná :) za pomoc sa chcem poďakovať Kiku_Liak. Chcela by som vás upozorniť na moje štyri príbehy, ktoré by ste si mali určite pozrieť: Worm hole, Blue blood, Weird questions a Blue blood, ktorá bude o chvíľu náhradou za Russian love.

Vaša Sofi