Russian love

Part 22 - Bláznenie sa

"Tak, čo budeme robiť?" opýtala som sa.

"Ešte s tebou mám nejaké plány."

Začudovane som na neho pozrela a opakovane si privlastnila puk za cieľom urobiť si s ním zopár cvičných kolečiek. Akonáhle som sa pohla, puk z hokejky zmizol. Otočila som sa a pozrela na Dmitrija, ktorému na perách hral šibalský úsmev. Natiahla som hokejku s išla ho obrať o puk, ale on s ním šikovne zamanévroval.

"Takže ideme hrať oberačky hej? Na to, že si zranený ti to ide od ruky."

"Vieš, s tebou je to tak rekreačne, že mi to ešte aj prospeje," zasmial sa.

Začala som rýchlo kľučkovať hokejkou okolo tej jeho a snažila som sa ho zmiasť. Veľmi obratne otáčal v rukách hokejku a puk putoval presne na miesta, na ktoré chcel on.

Prudko som zmenila smer pohľadu a zadívala sa vážne na dvere od haly. Dmitrij taktiež odvrátil pohľad na dvere, čo bol môj zámer. Uchmatla som puk a rýchlo s ním odkorčuľovala.

Nezaháľal a vydal sa za mnou. Odpálila som puk po kraji mantinelu a snažila sa poň ísť. Naťahovala som hokejkou, aby som si ho opäť privlastnila, no jeho ruka, ktorá sa chytila môjho pásu ma zastavila a potiahla o kúsok nazad. Rýchlo si vzal môj puk, o trochu s ním odkorčuľoval, otočil sa a pozrel na mňa.

"To nie je fér!" zafňukala som a rozhodila rukami.

"Život nie je fér," prehodil.

"Ale ty by si mohol..."

Rozbehla som sa oproti nemu a asi meter pred ním zabrzdila. Hokejku som položila vedľa seba a nožom korčule si začala prihrabávať sneh. Keď z neho bola poriadna kôpka, chytila som ho do rúk a vytvarovala guľu. Obzrela som sa okolo seba a hodila guľu do postávajúcej postavy.

Zásah!

Pobavene na mňa pozrel a oprášil si sneh z bundy. Položil hokejku a rýchlym tempom sa ku mne vydal. Od prekvapenia som sa ani nepohla, avšak môj mozog volil variantu únik. Keď bol pri mne celkom blízko, zvrtla som sa a začala som korčuľovať ako o život. Nebola som dostatočne rýchla a neraz som počula jeho zrýchlený dych tesne za mnou. Do odrazov som dávala všetku energiu, aby boli čo najsilnejšie. Už som v odraze mantinelu videla, že je za mnou. Opäť som pocítila tie silné paže na mojom páse. Uvoľnila som nohy a nechala som váhu svojho tela padnúť na jeho ruky. Mal fantastické reflexy a zrejme bol na toto pripravený.

"Di, pustím ťa," upozornil ma.

Naozaj ma pustil a ja som celkom tvrdo pristála na zadku. Neviem prečo som sa nepripravila. Urýchlene som sa postavila a oprášila si zadok od snehu.

"Zahráme jeden na jedného?" opýtal sa.

"A vieš, že hráš proti dievčaťu."

"Som si toho plne vedomý," prehlásil.

"A vieš, že prehráš?" uškrnula som sa.

"Toho si tak plne vedomý nie som," zasmial sa a išiel si po hokejku.

Ja som si po svoju takisto zašla. Zdvihla som ju, poobracala ju v rukách a dvakrát ňou pobúchala o ľad a čakala na prihrávku. Tá prišla takmer okamžite. Pekne som ju spracovala a puk si nadhodila do vzduchu. Nastavila som ruku a puk mi do nej padol. Obaja sme sa sa zišli v stredovom kruhu. Puk som položila na značku. Hokejku som pripravila na buly.

"Teraz!" vykríkol a naše hokejky začali bojovať o puk. Jeho hokejka si ho ako prvá vybojovala a zamierila k mojej bráne. Stačil ľahký náprah, strela a bol z toho prvý gól.

"Začiatočnícke šťastie," zafrflala som.

"Kto ti tu je začiatočníkom?" obraňoval sa.

Vybrala som puk z brány a začala korčuľovať. Moja hokejka smerovala na pravú stranu od Dmitrija, ale nohy sa rozhodli ísť na ľavú a šikovne ho obísť. Mala som dosť zlú streleckú pozíciu, ale aj tak som vystrelila. Vedela som, že miniem. Možno budem mať ďalšiu šancu. Ako sa puk odrazil od mantinelu, zastal na modrej čiare. Dve hokejky sa natiahli, no puk získala iba jedna. Tá moja. Strelecký uhol sa mi o dosť zlepšil. Neváhala som a rýchlo som vypálila. Puk šmatlavo došiel do brány. Hlavne, že došiel.

Takýchto výmen bolo niekoľko. Raz dal gól on, raz ja. Pri stave 8:8 som zahlásila:

"Myslím, že ukončiť to remízou by bol dobrý nápad."

"Súhlasím. Nezdáš sa Diana Jackson."

"Prosím? Narodila som sa s korčuľami na nohách. Čo si čakal? Že sa vzdám po dvoch góloch?"

"Po troch," poznamenal s úsmevom na perách.

"Ale nó..." zasmiala som sa.

Začala som opäť škrabať nožom korčule o ľad. Kôpka snehu sa zväčšovala a zväčšovala. Pod teplom mojich rúk sa sneh vytvaroval do gule. Namierila som na Dmitrijovu hlavu a hodila som. Na prekvapenie guľa zasiahla svoj cieľ. Odul spodnú peru a rozbehol sa ku mne. Jemným nárazom sme obaja spadli na ľad. Hlavu mal vyššie položenú ako ja a tým pádom aj väčší rozhľad. Rukou prešiel po ľade a nazbieral kúsok snehu. Ten mi následne jemne rozčapil o nos. Rýchlo som sa natiahla po nejakom snehu, ale jeho ruka ma zastavila a priklincovala ju o ľad. Medzi nami došlo k výmene pohľadov. Moje zápästie urobilo jemný pohyb a malinká guľa doletela tesne pred nos Dmitrija. Srandovne odul spodnú peru. Využila som príležitosť a vyšvihla nad neho. Sedela som obkročmo na jeho páse. Stretli sa nám pohľady. Jeho prenikavé modré oči ma hypnotizovali a ja som nebola schopná slova. Tie oči boli ako moja droga. Nebol by deň, čo by mi nechýbali. Pomaly som sa začala nakláňať smerom k nemu až som nepocítila jeho horúce pery. Boli tak mäkké a jemné. Jeho dych voňal sviežo po peperminte. Vychutnávala som si túto jedinečnú chvíľu. Naše pery ztvárali dokonalý tanec, ktorý mal svoju choreografiu, ale ani jeden z nás ju nevedel. Tak krásny a vrúcny bozk. Ako prvá som sa odtiahla pre nedostatok vzduchu. Oprela som svoje čelo o to jeho a užívala si pohľad do jeho očí. Sršala z nich vášeň a túžba. Telom som skĺzla o čosi nižšie na jeho hruď. Uvoľnila som svoje telo a hlavu položila položila na prudšie sa dvíhajúci hrudník a začala si tento výnimočný moment užívať ešte viac.

Alohomora!

Viem, že opis ich bozku je strašný, ale ja som to ešte takto neopisovala. Vážne som sa snažila urobiť to čo najlepšie. Nehnevajte sa na mňa. Dúfam, že sa vám táto časť páčila. Som z tých dvoch happy jak dva grepy ako by povedal môj bratranec :D Ešte vám chcem poďakovať za prekonanie neuveriteľnej hranice 20K videní. Som z toho neskutočne šťastná :D

Vaša Sofi ❤