Russian love

Part 30 - Finally

"Od minulých Vianoc sme sa posunuli o viac ako dosť. Oboch nás s mamou mrzí, že so svojimi deťmi trávime málo času, ale tento rok by sme to určite chceli napraviť, aj keď to hovorím každý rok," zasmial sa otec, "uplynulo mnoho času a udialo sa veľa pozitívnych zmien. Som na vás hrdý deti. Nemám čo viac povedať. Pustime sa..." nedokončil otec, pretože som mu skočila do reči.

"Prepáč, ale rada by som ešte niečo dodala. Hlavne tento polrok bol pre mňa chaotický a chcela by som vám všetkým poďakovať za trpezlivosť, a to že ste mi dovolili odísť do Ruska. Vďaka vám som tam spoznala najúžasnejších ľudí. Teraz sa môžeme pustiť do jedla," usmiala som sa a natiahla sa po tanier s oplátkami a medom.

"Dobrú chuť," zamrmlal Eric s plnými ústami.

"Zlatko, vieš, že nemáš rozprávať s plnými ústami," napomenula ho mama.

"Áno Eric, toto sa naozaj nerobí," uchechtla som sa.

Natiahol sa po cesnak a hodil mi ho. Aj tak to vyzeralo, že ho po mne hádže.

"Radšej si daj cesnak..."

"Ale ja už nechcem," odvrkla som.

"Zjedz ho a ukáž, že nie si čarodejnica!" vyhlásil so smiechom.

"Trhni si," so smiechom som mu povedala.

"Ako to rozpávaš Diana?" s nepekným pohľadom na mňa pozrela mama.

"Mama. Zabudla si, že nemám šesť, ani sedem a ani osem. Mám osemnásť. Buď rada, že sa nestretávam s kde kým."

"Och prepáč. Naozaj ste mi veľmi rýchlo vyrástli. Stále mám pocit, že ste moje malé kuriatka," usmiala sa.

"Mama!" napomenuli sme ju obaja s Ericom.

"Dobre, dobre. Už som ticho. Radšej si dajte polievku. Kvôli vášmu otcovi som skúšala nový recept."

———————————————————————————————————————————

"Áh...už dlho som sa tak dobre nenajedla" zošuchla som sa po stoličke s rukai na bruchu.

"Marie, vôbec neľutujem, že som si ťa zobral za ženu," usmial sa a pobozkal mamu.

"Ešte aby si ľutoval," zasmiala sa mama a pomaly začala odpratávať veci z večere.

"Počkaj, pomôžem ti."

Vstala som a poskladala svoje taniere na seba. Príbor som položila navrch a celú kopu položila do drezu.

Spoločne sme riad poodnášali celkom rýchlo.

"A teraz šampáňo!" potešil sa otec a už bral do rúk fľašu a nôž.

Opatrne položil nôž na hrdlo fľaše. Šikovným rýchlym pohybom odstránil štupeľ a začal nalievať do pohárov. Elegantne som chytila šampusku a počkala na ostatných.

"Opäť som sa ujal slova a hovorím, pripime si na nás!" zaželal otec.

"Na nás!" zborovo sme zakričali a podvihli poháre.

S úsmevom na perách som sa napila šampanského.

"A teraz darčeky," zapišťala som ako malé dieťa a presunula sa do obývačky.

Sadla som si pod stromček a schytila prvý balíček do rúk.

"Hm...tento rok je prvý darček pre Erica," usmiala som sa a podala mu ho.

Položil ho vedľa seba a čakal na ostatných.

"Paul. Tento je pre teba oci."

Po dorozdávaní všetkých darčekov sme ich mohli konečne rozbaliť. Každé Vianoce mám väčšiu radosť z toho, čo dám a nie z toho, čo dostanem.

Ako prvé z mojej kôpky darčekov ma zaujala stredne veľký balíček. Chytila som kraj stuhy a zatiahla za neho. Stuha padla na zem a pokojne som mohla roztrhať baliaci papier. Bola tam kraica s ružovo bielymi pásikmi.

"Ja neverím...mama, prekonala si sa," zapišťala som a okamžite roztvorila krabica, v ktorej ma čakalo oblečenie, ktoré som si dávnejšie vyberala, ale sama som si ho kúpiť nechcela. Prišlo mi trošku drahé.

Vytiahla som krásny saténový župan s mojim menom na chrbte.

"Ako sa ti to podarilo zohnať? A ešte s mojim menom?" opýtala som sa mamy.

"Známosti, ale to nerieš. Dúfam, že ti bude dobrý," nahla sa ku mne a pohladila ma po tvári.

Pomaly som povyťahovala aj ďalšie veci z krabice. Sveter, spodné prádlo, tepláky, plavky...bola som v siedmom nebi, pretože som presne toto mame ukazovala posledne, keď sme boli spolu.

Presunula som ku ďalšiemu balíčku a pomaly porozbaľovala takmer všetky. Ako poslednú som si medzi porozhadzovaným papierom všimla malú krabičku.

"Rozbaliť ako posledný," stálo na krabičke.

"Tak či tak by som to rozbaľovala na konci," pomyslela som si a začala dávať opatrne dole baliaci papier.

Spod baliaceho papiera vykukla malá biela podlhovastá krabička so zlatým logom DW.

Začala som ju otvárať, keď z nej vypadol poskladaný papierik. Položila som krabičku a začala čítať, čo stojí na papieri.

Drahá Diana,

je mi ľúťo, že spolu nemôžeme byť v tomto krásnom vianočnom čase. Tak veľmi by som chcel vidieť tvoju rozžiarenú tvár spolu s tvojim úsmevom. Prežil som s tebou najkrajšie chvíle, na ktoré nechcem nikdy zabudnúť. Tvoja hravosť, irónia, láskavosť, ochota a aj škodoradosť mi naozaj chýbajú. Nie sme od seba dlho, ale príde mi to ako týždne. Strašne rád by som ťa teraz zobral do náručia a nepustil ťa. Vzal ťa na ľad a nechal ťa vyhrať. Zobral do hračkárstva a kúpil ti toho najväčšieho plyšáka. Urobil všetko len aby som videl úsmev na tvojich perách.

S láskou Dmitrij.

Tok svojich myšlienok som na chvíľu pozastavila a presunula ich k nemu. Vrátila som sa k našemu prvému bozku. Pousmiala som sa a odložila papier vedľa seba. Z krabičky som vytiahla prekrásne hodinky. S úžasom v očiach som si ich poobzerala a hneď ich dala na ruku. Viackrát som si ich ešte poobzerala a potom dvihla zrak k rodine, ktorá bola tak isto ako ja zaujatá svojimi darčekmi.

"Tak, teraz môžeme čakať ďalších 365 dní na tento krásny sviatok. Za ten čas, toho môžeme veľa získať, ale aj stratiť. Premrhať svoj čas alebo ho naopak venovať niečomu užitočnému. Tak či onak máme dlhý čas pred sebou."

Koniec