Russian love

Part 6 - Bitka

"Eric pôjdeme už?" nedočkavo som sa vypytovala.
"Dobre,dobre počkaj ma v aute," hodil mi kľúče a šiel si prichystať výstroj. Prehodila som cez seba bundu, obula sa a išla do garáže. Kľúče som dala do zapaľovania a pustila rádio. Hľadela som na dvere. Keď sa z nich konečne vyterigal Eric, naložil si výstroj a vyrazili sme. Cestou sme chytili zelenú vlnu. O to bola cesta rýchlejšia. Zaparkovali sme pri štadióne. Počkala som na Erica, kým si všetko vezme a mohli sme ísť. Vošla som prvá. Eric šiel do šatní a ja s ním. Rozhodla som sa neísť do šatní, ale počkť ich pred šaťnou. Sadla som si na schody a čakala. Zapípala mi esemeska.

Zoe: Ahoj, kde si?
Ja: Na štadióne. Ak chceš príď.
Zoe: Aha myslela som, že skočíme na kávu.
Ja: Možno zajtra. Prepáč.
Zoe: Tak zajtra. Držím palce.
Ja: Odkážem :)

Esemeskovaním som zabila čas kedy som čakala na chlapcov. Otvorili sa dvere a prvý vyšiel Logan. Kapitán. Potom nasledovalo celé mužstvo. Zaradila som sa k Nicholasovi a kráčala po jeho boku. Je to taký vtipálek a tým si ma získal. Otočila som a pozrela na zvyšok tímu. Moje oči rýchlo vyhľadali Dmitrijho. Chladne na mňa pozrel. Striaslo ma. Nerozumela som tomu pohľadu. Nevyjadroval nič. Ani radosť, hnev, či smútok. Rýchlo som sa otočila naspäť.
"Ahoj Nicholas," zahlásila som.
"Čau Diana,"
"Pripravený na zápas?"
"Vždy a všade," usmial sa.
"To je dobre. Držíme palce."
"Držíme?"
"No vlastne Zoe tiež," nevinne som sa usmiala.
"Diana. Mám na teba jednu otázku..." začal a ja som vedel aká to bude.
"Nie, nič som s ním nemala" zamračila som sa.
"Verím ti. Viem, že tebe sa dá veriť," usmial sa a začal sa rozkorčuľovávať spolu s ostatnými.
Pozrela som sa na opačnú stranu ľadu a sledovala som druhý tím. Podľa môjho úsudku by nemal byť problém poraziť ich. Postavila som sa za striedačku a čakala na zahájenie hry. Tréner čosi hovoril Loganovi. Siréna zatrúbila a hra sa mohla začať. Na buly išiel Dave. Vyhral ich a puk putoval Loganovi...

**********************
Ozval sa hlas komentátora a ten zahlásil poslednú minútu. Vyhrávali sme 3:1. Mužstvo si už len udržovalo puk a nepustili k nemu súpera. Húkania sirény značilo koniec zápasu. Hráči si podali ruky a prikorčuľovali na striedačku.
"Gratulujem," usmiala som sa na Erica. Hráči sa pobrali do šatní. Išla som posledná. Predo mnou ešte išiel Dmitrij. Pred šatňami som ho zastavila. Otočil sa ku mne.
"Je mi to ľúto, čo sa povráva na škole."
"To časom prejde."
"Myslíš?"
"Ja si to nemyslím. Ja to viem," usmial sa a ja som tam stála ako priklincovaná.
On sa naozaj nehnevá. Má to na háku. Otočil sa a išiel do šatne. Keď som sa spamätala vošla som do šatní. Tam už pochodoval tréner a hovoril, čo bolo dobré a naopak, čo bolo zlé. Zaujala som svoje miesto na masérskom lehátku. "Nenápadne" som sledovala Dmitrijho. Jeho vypracované svaly, úžasné telo, ktorého by som sa bez váhania chcela dotknúť...zdvihol hlavu a pozrel na mňa. Usmial sa. Strhla som zrak a začala som skúmať menšie ryhy na podlahe.
"Diana!" zakričal Nicholas a potľapkal na voľné miesto vedľa seba.
Ja som ako malé dieťa pokrútila hlavou na nesúhlas. Zatváril sa ako malé dieťa, keď mu vezmú hrabličky. Vstal a podišiel ku mne.
"Keď nepôjdeš sama," zdvihol ma a preniesol na to voľné miesto. Zatvárila som sa urazene. No potom sme sa rozosmiali. Nicholas už bol osprchovaný a tak sa už len obliekal.
"Kam ideme dnes? Nejdeme k vám Diana?" opýtal sa Austin. Tlak mi v momente stúpol. Bleskovo som sa postavila a prikráčala k nemu. Napriahla som ruku a vlepila mu facku.
"Mrcha." precedil pomedzi zuby.
"Asi som zle počula," vlepila som mu facku aj na druhé líca. Ruka ma štípala, ale nedala som to na sebe poznať. Austinova hlava sa strhla na bok a chytil sa za líca. Pozrel na mňa rýchlo ku mne pristúpil a zdvihol nado mňa ruku.
"Si normálny?! Udrieť dievča," odsotil ho odo mňa Eric. Austin sa rýchlo pozviechal zo zeme a vrazil Ericovi. Okamžite sa na seba vrhli. Pokúšala som sa ich rozdeliť, ale márne. Dokázali ukončiť ich bitku až ostatní chalani. Eric, ostal len s rozbitým kútikom. Austin také šťastie nemal a odišiel s natrhnutou perou a krv mu tiekla po líci. Celá šatňa razom stíchla. Austin sa rýchlo pobalil a vypadol. Po tejto afére som si vyšla zo šatne a sadla si na schody. Po lícach sa mi kotúľali slzy. Predýchavala som, čo sa stalo pred chvíľou. Prvýkrát ma chcel udrieť chlapec. Som rada, že mám tak skvelého brata. Sklopila som zrak a hypnotizovala podlahu. O chvíľu som pocítila niečiu ruku na mojom líci.
"Si v poriadku Diana?" zdvihla som zrak a pozrela na Dmitrija.
"Áno," zaklamala som.
"Mne pravdu povedať môžeš."
"V živote ma na mňa žiadny chlapec nevztiahol ruku. Každý deň som v chalanskom kolektíve a nikdy, nikdy ani keď boli opitý mi nič neurobili."
"Chápem. Od Austina to bolo hnusné. Na facku si mala právo a chápem tvoje rozhodnutie, ale jeho reakci ma zarazila. Nikdy by som na teba, na žiadnu ženu nevztiahol ruku."
"To je od teba pekné," chabo som sa usmiala.
"Prepáč, ale už musím ísť. Mám ešte nejaké veci na učenie."
"Vidím, že si sa už dostal do systému. A maj sa."
"Opatruj sa," zaškeril sa a odišiel. Jeho slová ma potešili. Vyzerá byť tvrdý ako skala, ale dnu je to dobrý chalan. Po chvíli začali vychádzať aj ostatní. Počkala som na Erica a išla s ním.
"Bolí?" prešla som mu prstami po kútiku. Trochu sykol od bolesti.
"Za to to stálo," snažil sa usmiať sa, no videla som ten skrivený výraz na jeho tvári, keď sa mu to nepodarilo.
"Doma ti to vydenzifikujem. A natriem hojivým krémom," súhlasne prikývol.
Nasadli sme do auta a vyrazili domov. Vak nechal v predsieni a išiel si sadnúť do obývačky. Doniesla som lekárničku a nakvapkala zopár kvapiek dezinfekčného prostriedku na vatový tampón. Priložila som mu to na kútik. Myklo s ním. Videla som, že ho to bolí. Po chvíli si zvykol a nechal všetko na mňa. Potom som mu na to ešte naniesla masť s hojivými účinkami.

Aloha!

Dnes tu máme bitku. Čo hovoríte na milú reakciu Dmitrijho. Ja si myslím že je to too cute :3. Austina som už úplne znenávidila a ešte uvidím čo s ním urobím XD Dúfam že sa vám časť páčila.

Vaša Sofi ❤