Russian love

Part 23 - "Zaberám si tú veľkú sieť!"

"Postav sa prosím. Nechcem aby si prechladla," prehovoril ku mne po dlhšej chvíľke.

Začala som sa pomaly zdvíhať z ľadu. Pooprašovala som sa spredu zo zadu a pozrela na Dmitrija.

"Pozbierame veci a pôjdeme si niekam sadnúť?" spýtavo na mňa pozrel.

"Jasné a myslím, že by sme mali ísť aj nakúpiť, pretože v chladničke toho už veľa neostalo," uchechtla som sa a prikorčuľovala k svojej hokejke, zodvihla som ju a prešla na striedačku.

Začala som si zobúvať korčule, keď pri mne Dmitrij prudko zabrzdil a všetok sneh som schytala do tváre. Postavila som sa na striedačku aby som konečne bola vyššia ako on. Pozrela som mu do očí, pretočila tými svojimi a zoskočila z lavičky. Vytiahla som si topánky a nasúkala do nich svoju spotenú nohu, pretože som si ako vždy zabudla náhradné ponožky. Postavila som sa, upravila si bundu schmatla korčule a čakala na Dmitrija, ktorý si zas zauzlil šnúrky.

"To nemyslíš vážne," zasmiala som sa "to ti po každom tréningu niekto rozväzuje šnúrky?" čupla som si k nemu a začala som sa babrať s uzlom.

"To čo si robil? Veď to ani nejde rozuzliť," povzdychla som si a snažila sa rozuzliť nerozuzliteľné.

Neviem akým zázrakom, ale po relatívne krátkej chvíli mal Dmitrij korčule rozuzlené a zobuté.

"Do akej kaviarne, prípadne čajovne, by si rada zašla?" opýtal sa ma a naštartoval.

"Do tej, v ktorej som bola s tvojim otcom," nadšene som vypískla.

"To je aká?" uškrnul sa.

"Ehm...sú tam hojdacie siete," zasmiala som sa.

"Aha jasné! Ide sa tam."

*************************************

"Zaberám si túto veľkú sieť," vykríkla som a rozbehla sa k nej.

Možno sa pred Dmitrijom správam ako dieťa, ale ja nechcem hrať pretvárku na úplne konzervatívne dievča, čo si ani nezvýskne aby nespôsobilo trapas.

"V tom prípade, kedže je tak veľká a tebe by bolo určite smutno si k tebe prisadnem alebo skôr priľahnem," zasmial sa a vytvorila som miesto pre neho.

Ako si ľahal celú sieť rozkýval a kvôli nemu som takmer spadla!

Keď sa konečne domrvil položila som si hlavu na jeho hruď. Ľavú ruku som si prehodila cez jeho trup. Asi ostal trocha zaskočený, no potom mi jemne položil ruku na chrbát a začal ňou chodiť po celej dĺžke. Veľmi upokojujúce. Na chvíľu som zavrela oči a predstavila si tú chvíľu. Prešla mnou zimomriavka. Tak reálne a tak krásne...

"Dobrý deň, čo si objednáte," tieto slová ma vytrhli z môjho bezchybného snívania.

"Di?" vyzval ma Dmitrij.

"Melónový čaj poprosím," vľúdne som sa usmiala.

"Ochutnám to isté."

"Všetko bude?" položila svoju druhú otázku.

"Vďaka," poďakoval Dmitrij.

Zaujala som opäť svoju pozíciu a rozmýšľala.

"Dmitrij?" začala som.

"Áno?"

"Čo bude ďalej s tvojimi rehabilitáciami?"

"No," odmlčal sa "stav sa mi zlepšil...mohla si to vidieť na klzisku, ale ak mám pravdu povedať v niektorých chvíľach som myslel, že sa tam zvalím na zem a nebudem schopný sa postaviť."

"Dmitrij, vieš, že sme nemuseli chodiť nikam na ľad. Hneď ako si ráno vyšiel bez bariel z izby mi to prišlo trošku čudné, ale predstierať, že ťa to nebolí? Už to nerob...prosím," smutne som na neho pozrela.

"Neboj sa o mňa," nahol sa ku mne a vtisol mi jemný bozk do vlasov.

"Inak myslím si, že nie je najlepší nápad ležať v siete a popíjať čaj," zdvihla som hlavu a pozrela na neho.

"Dobrý nápad."

Postavila som sa a obišla sieť na Dmitrijovu stranu. Podala som mu ruku a pomohla vstať. Nechcem, aby bola moja vina zhoršenie jeho zdravotného stavu. Príjemne sa usmiala a spoločne sme došli k stolu pri veľkom francúzskom okne s výhľadom na námestie. Koľko musí asi stáť nájom?!

Čašníčka prišla celkom rýchlo a položila mi môj čaj na stôl. Rýchlo som si ho pripravila a začala z neho pomaly odchlipávať z môjho melónoveho čaju. Teplo tekutiny sa mi rýchlo rozlialo po celom tele. Aké príjemné. Dmitrij taktiež nezaháľal.

"Nech sa páči, účet. Bude to 292 rubľov," povedala čašníčka a položila ho na pult.

"Tristo," povedal Dmitrij a podal čašníčke bankovky.

"Ďakujem," usmiala sa a uložila peniaze do kasy.

"Príjemný zvyšok dňa," popriala nám na odchod.

Vyšli sme z čajovne a Dmitrij mi ponúkol rameno.

"Ó, aký džentlmen z teba," zasmiala som sa a s radosťou ho prijala.

Pomalým tempom sme došli k autu. Odomkol ho a obaja sme nasadli. Naštartoval motor a pripojil sa na cestu.

**************************************

"Vystupovať!" zahlásil a odopol si pás.

Vystúpila som a rozhodla sa ho počkať pred autom. Korčule Jacksonová. Napovedalo mi moje veľmi príjemné svedomie. Pobrala som sa ku kufru auta a otvorila ho. Vytiahla som si korčule a zaklapla veko kufra.

Na nos mi spadlo niečo veľmi malé a mokré. Vytočila som hlavu dohora a pozrela na oblohu plnú malých vločiek.

"Aha! Sneží!" zajasala som a zakrútila sa na mieste vo víre drobulinkých vločiek.

Následne som pevnejšie uchopila korčule a pobrala sa za Dmitrijom stojacím pred autom. Chcela som okolo neho prejsť, ale zastavila ma jeho ruka na mojom ramene. Otočila som sa a pozrela na neho.

"Bolo to krásne strávené ráno," usmial sa a spoločne sme vošli do bytovky.

Alohomora!

Je to hrozné však? Ja viem...
Mala som v pláne vydať až v nedeľu, ale mám celkom rušný víkend heh :D a navyše idem behať maratón (nebojte sa...iba 4,2 km :)) inak ja neviem kde som mala hlavu pri písaní minulej časti, ale akosi mi nedošlo, že Dmitrij je vážne zranený. Ospravedlnte moju nevedomosť. Naozaj nemám chuť prepisovať to :D berte to na vedomie, že proste ani ja nie som neomylná :P Potešia ma votes, ale určite viac vaše skvelé komentáre :D

Vaša Sofi ❤