Russian love

Part 12 - Hokej s inými pravidlami

"Tak...bola som rada, že ste pozorne sledovali túto prehliadku."
Poďakovalo sa dievča, otočilo a niekam od cupitalo.
"To bola nuda, čo?" povedala Nataša.
"Zábava to nebola. Ale musím uznať, že to tu máte pekné. Avšak na našu školu to nemá," zaškerila som sa. Pozrela som sa na hodinky ktoré ukazovali 10:15. Boris mi nakukol cez plece a pozrel na hodinky.
"No, mali by sme už ísť. Máme pre teba prekvapenie."
Široko som sa usmiala. Určite som musela vyzerať ako dement. Zamávala som kamarátom na rozlúčku a pobrala sa za Natašou a Borisom.

************

"Povedzte mi kam ideme," prosíkala som dobrých 20 minút.
"O chvíľu sme tam. Vydrž..." skľudnil ma Boris. Zhlboka som sa nadýchla, chvíľu zadržala dych a vydýchla. Prestala som sa dívať von oknom a zahľadela sa na svoje topánky. Všimla som si na nich malú špinku. Nahla som sa a išla ju oprášiť, keď auto prudšie zastalo. So mnou to heglo dopredu a narazila som hlavou do predného panela. Sykla som od bolesti a chytila sa za hlavu.
"Prudšie brzdiť nevieš?" vyvalila som oči na Borisa no ten si moju poznámku nevšímal. Odopol si pás a zahlásil:
"No...už sme tu."
Nadvihla som hlavu a uvidela krásny veľký štadión. Pustila som si hlavu a taktiež sa odpútala.
"A čo ideme robiť?"
"Žeby korčuľovať sa?" odpovedala Nataša.
"No tak príjemné korčuľovanie. Ja korčule nemám."
"Vážne?"
Nataša vystúpila z auta a prešla k mojim dverám. Otvorila ich a vytiahla ma z auta. Veko kufra sa nadvihlo. Nataša sa nahla do kufra a vytiahla nové pánske korčule.
"Sú tvoje," povedala a strčila mi ich do rúk.
"Toto nemôžem prijať. Určite boli drahé..."
"Nemrmli a poď," povedal Boris a prehodil mi cez plece ruku.
"Pozvali sme si zopár kamošov. Určite sa rýchlo spriatelíte," zašepkal.

Pred štadiónom stála skupinka ľudí v mojom veku. Veselo sa na niečom zabávali. Podišli sme k nim.
"Ahojte. Chcela by som vám predstaviť našu novú spoločníčku Dianu. Diana toto je Yeva, Aleksej, Karina, Nasťa a Valeri."
Pri menovaní mi každý zakýval a usmial sa. Vyzerajú ako super kamaráti.

Na striedačke sme sa všetci začali prezúvať. Pevne som si zašnúrovala korčule a vyrazila na ľad. Nože sa kĺzali po ľade ladne,elegantne a presne. Síce to bolo len zopár dní, no tento pocit mi neskutočne chýbal. Pomaly vyšli na ľad aj Valeri, Karina a Aleksej. Karina mala tak isto ako ja pánske korčule. Som zástancom pánskych korčúl. Sú pohodlnejšie a nemajú tie protivné zúbky. Dámske som vyskúšala dvakrát a to mi stačilo do konca života. Párkrát som sa odrazila a zabrzdila pri nich. Všimla som si odchádzajúcu Yevu. Naklonila som sa ku Karine.
"Kam ide?"
"Zabudla niečo v aute."
"Aha."
Očami som sledovala miesto kde sa mala každú chvíľu objaviť Yeva. Medzi tým vyšli na ľad aj Nataša, Boris a Nasťa. Po chvíli som uvidela Yevu ako niečo nesie. Mala som tušenie čo to je, ale nechcela som tomu veriť. Ako sa približovala zistila som, že sú to hokejky. Srdce mi šalelo od radosti. Hokejky položila na mantinel. Každý si zobral svoju a tak tam ostala jedna. Chytila som ju. Položila na ľad a zatlačila do nej. Poobracala som si ju v rukách a vyskúšala jej pružnosť. Bola celkom pružná, čo mi vyhovovalo. Ako som skúmala čepeľ pristál vedľa mňa puk. Zľahka som sa ho ujala. Prekorčuľovala som s ním bránkovisko a nahrala ho Nataši. Elegantne chytila moju prihrávku. Zohla sa po puk a chytila ho do ruky. Pokynula aby sme k nej všetci prišli.
"Pekná nahrávka. Odkiaľ to vieš?" opýtal sa Valeri.
"Vyrastám s hokejovou komunitou," hrdo som sa usmiala.
"Tak to si budem dávať väčší pozor, no nemal by to byť problém," zaškeril sa.
"Tak...mali by sme sa rozdeliť. Navrhujem ako prvého kapitána Karinu. A ako druhého...dajme Borisa?" ozval sa Aleksej. Všetci sme súhlasne pokývali hlavami.
Karina a Boris sa postavili kúsok od nás.
"Dáma má prednosť," povedal.
"Fajn. Beriem si Natašu" začala Karina.

Po rozvolení sme boli v následovnej zostave: Karina, Nataša, Aleksej a ja. V druhom tíme bol Boris, Valeri, Yeva a Nasťa. V skratke mi vysvetlili ich pravidlá. Hrá sa bez brankárov, takže závisí to od nás ako vieme dobre korčuľovať, oddychové časy máme každých desať minút. Hra trvá 40 minút. Na buly išiel Aleksej a Valeri. Puk som vhadzovala ja. Buly vyhral Valeri. Puk putoval Nasti. Okamžite som po ňom vyrazila. Zabrzdila som pri nej no puk už bol pri Yeve...

"Gól!" zakričala som pri mojom úspešnom zakončení. Hodili sa na mňa Aleksej, Karina a Nataša. Môj gól bol strelený v posledných sekundách zápasu. Bola remíza a oba tímy sa snažili uvoľniť a zaútočiť na bránu. Mne sa to podarilo presnejšie 7 sekúnd pred koncom. Zúčastnili sme sa posledného vhadzovania, ktoré sme vyhrali a urdžali si puk. Podali sme si ruky so "súpermi" a všetci sme si od vyčerpania sadli na striedačku. Nie je vôbec ľahké uhrať 40 minútovi zápas bez striedania. Je to obrovská záťaž, ale zvládla som to vďaka mojej kondičke, za ktorú vďačím chalanom. Často sme chodievali behať a spoločne naberali kondičku. Víťazoslávne som sa pozrela na Valeriho. Zdvihol sa a prešiel ku mne. Nasačkoval sa do medzery medzi mnou a Natašou.
"Nemáš si kde sadnúť či čo?" nahnevane na neho pozrela.
"Nehuč a posuň sa," povedal.
Nataša sa konečne posunula a tak si Valeri spokojne sadol.
"Podcenil som ťa."
"To teda hej."
"Ako dlho to hráš, hokej?"
"No ja ho nehrám iba...ale to je nepodstatné od 4 rokov sa viem korčuľovať."
"Tvoj priateľ má sakramentné šťastie. Určite musíš byť aj dobrá...no vieš kam mierim."
"Áno, viem a zatiaľ nikto nemal také sakramentné šťastie."
"Môžem byť prvý ak chceš..." nahodil zvodný pohľad.
Na to sa už otočila Nataša a buchla ho do ramena.
"Dáš jej pokoj?! Pre ujasnenie Diana neboj sa ho nie je to nijaký úchyl. Toto skúšal na každú z nás. No žiadna nebola taká sprostá aby s ním šla."
Valeri na ňu s hranou zlosťou pozrel.
"No bóže naskytla sa príležitosť," pregúľal očami.
"Na takú príležitosť ako som ja by si musel dlho čakať," dodala som si sebavedomie a touto vetou ho aj schladila.
"Však jasné," nasadil úsmev ako by tento rozhovor ani nebol. Bola celkom sranda pozorovať ho, ako sa snaží. Ja nie som dievča na jednu noc a opovrhujem takými. Nie je dobré opovrhovať ľudmi ale pri takýchto "bábikách" je to nutné. Ďalej som sa bavila potom s Valerim ako keby nič. Dozvedela som sa o ňom zopár vecí. Aké sú jeho záľuby alebo ako sa stretol s touto partiou...

Alohomora!

Časť po milión rokoch, že? Snáď sa nehneváte. Mala som veľa poviností so školou.Snáď sa vám časť páčila.

Vaša Sofi ❤