Russian love

Part 3 - Tréning

Spoločne so Zoe sme vyšli z jedálne. Išli sme po chodbe k východu. Cestou sme stretli "kráľovné" školy, ktoré nás prepaľovali pohľadom.
"No čo hovoríš na obed Zoe?" pozriem na ňu a ona zase lieta vo svojom svete.
"Haló!" prejdem jej rukou popri očiach
"Čo? Čo sa deje?"
"No fajn, už si tu. Pýtala som sa ťa, ako sa ti páčil obed."
"Dmitrij je božský. Jeho hlas a ten jemný ruský prízvuk. Čo na neho hovoríš ty?"
"Je fajn," pokojne som odpovedala
"Fajn? Iba fajn? Preboha,veď krajšieho chlapca som nevidela," roztápala sa Zoe
"Znova opakujem. Hlavné je,nech hrá dobre hokej, čo sa aj splní súdiac podľa priezviska," usmiala som sa na Zoe a spokojne sme vyšli zo školy. Zoe býva pár domov odo mňa, tým pádom máme rovnakú cestu domov.
"Diana, nemyslíš si, že dnes na tréningu bude nával dievčat zo skoly?"
"Uvidíme, koľko sa toho dozvedeli. Mne to bude jedno. Ja sa posadím na striedačku za trénera ako vždy a ostatné mi bude ukradnuté."
"Keď chceš, príď sa pozrieť," ponúkla som
"Nie,nie iba by som o mne niečo pomysleli."
"Ako chceš," spokojne sme vykračovali po chodníku. Zimné slnečné lúče mi jemne šteklili pokožku. Po mojej ľavej ruke som zbadala obrubník. Rýchlo som naň vyliezla a snažila sa balancovať. Celkom sa mi to darilo, až kým okolo nás nepreletelo veľkou rýchlosťou auto.
"Kretén!" zakričala som keď som si uvedomila, že je to Ericove auto.
"Toto si ešte vyžerie," zašomrala som.
"Chudák Eric," začala sa na mne baviť Zoe.
Pri našom dome som sa s ňou rozlúčila a vošla do domu.
"Eric?!" zakričala som, keď som vchádzala do obývačky. Nikto sa neozýval, tak som si to namierila do jeho izby.
"Však ty počkaj. Debil jeden...si myslíš, že ma takto môžeš šikanovať? Už sa teším ako ti..." potlačila som pootvorené dvere izby a začala šomrať ďalej kým som si neuvedomila s kým tam je.
"...Eric ty! Arrgh ja ťa roztrhnem jak žabu."
Eric sa začal nekontrolovareľne smiať. Ospravedlňujúcim pohľadom som pozrela na Dmitrijho. Sadla som Ericovi na kolená a začala ho šťuchať do brucha. Rozvalil sa na posteľ a začal ma štekliť.
"Fajn, fajn vyhral si," uškrnula som sa. Keď ma Eric došteklil, sadla som si naspäť.
"A ak sa môžem opýťať čo vy tu dvaja?"
"Dávam opísať Dmitrijmu predošlé učivá," Dmitrij len súhlasne prikývol. V rýchlosti som prebehla izbu pohľadom.
"Dáš si niečo na pitie?"
"Vodu poprosím," odpovedal Dmitrij
Otočila som sa ku dverám, keď Eric zakričal:
"Ja tiež," povzdychla som si a kráčala do kuchyne. Typický Eric, keď by mal niekam ísť, tak radšej nič neponúkne. Vyberala som zo skrinky dva poháre, dala ich pod prúd vody. Naplnila som oba poháre a smerovala opäť do Ericovej izby. Dvere som si pootvorila nohou a poháre položila pred nich.
"Ďakujem,"Dmitrij mi venuje jeden z jeho krásnych úsmevov.
"Dik ségra."
Posledný raz som na nich pozrela a išla do svojej izby. Cestou som si spomenula, že tašku som nechala v predsieni. Rýchlo som si po ňu zbehla a usadila sa za mojim stolom. Vytiahla som matematiku a začala rátať cvičenia. Išlo mi to od ruky, pretože s učením som nikdy nemala problém. Dopočítala som posledný príklad, zavrela som zošit do učebnice a odložila ich na druhú stranu stola. Vytiahla som literatúru a začala sa učiť rôznych autorov. Toto bolo to posledné, čo mi trebalo do školy. Prebalila som si tašku na ďalší deň. Pozrela som na hodinky, ktoré ukazovali 16:45. No je čas ísť. Zobrala som si mobil do vrecka a išla do Ericovej izby. Dmitrij tam ešte stále bol. Trochu som znervóznela.
"Eric o koľkej ideme?" rýchlo sa pozrel na hodinky
"Teraz."
Vybehla som z jeho izby a išla sa obuť. Obliekla som sa tak isto až na bundu. Tú som si dala jemne hrubšiu. Schmatla som Ericove kľúče od auta. Otvorila som si dvere a nechala ich pootvorené. Auto zablikalo a ja som nastúpila. Sadla som si dozadu, pretože ako Erica poznám, aj tak by ma vyhodil. Nahla som nad vodičove sedadlo a strčila kľúč do zapaľovania. Jemne som s ním pootočila a rádio sa zaplo. Pohodlne som sa usadila a pripútala sa. Zahľadela som sa na dvere z ktorých vychádzal najprv Dmitrij. Sledovala som jeho bezchybnú chôdzu. Letmým pohľadom na mňa pozrel a pristúpil ku dverám. Jemne potiahol za kľučku, dvere sa otvorili a on nastúpil. Sadol si a ja som mu hľadela na krk. Chvíľu medzi nami vládlo trápne ticho, kým som nezačala:
"Prečo si sa rozhodol prísť prave sem na Slovensko?" vytočil hlavu a pozrel sa na mňa.
"Keď mám pravdu povedať neviem. Otec povedal, že v Rusku by ma stále uprednostňovali pred ostatnými."
"Myslíš si, že tu ťa nebudú uprednostňovať?"
"Ja musím dokazovať stále, že som v tíme právom a že na to mám nie, že je to protekcia," múdre slová.
"Máš pravdu. A aký bol dnes prvý deň v škole?" usmiala som sa
"No...v tej slovenčine mám ešte rezervy. V Rusku som sa učil po slovensky, takto som sa pripravoval na svoju cestu no gramatika mi nejde."
Opäť odhalil svoj bezchybný chrup. Srdce mi šalelo od radosti. Nechápem prečo. Je to len obyčajný Ericov spoluhráč. Nič viac.
"V škole o tebe veľa ľudí nevie, že si syn slávneho hokejistu."
"Poviem to iba tým ľudom, ktorým to budem chcieť povedať. Aj tak, ktoré dievčatá sa vyznajú v hokeji."
"Napríklad ja."
"To som nepochyboval."
"Ako si môžeš byť tak istý?"
"Inak by si s nami nešla na tréning."
"A...čo keď tam nejdem," nadvihla som obočie.
Zasmial sa "a kam teda ideš?"
"Dostal si ma...idem na váš tréning."
Eric konečne vyšiel z domu, keď sa blížil k autu Dmitrij sa ešte rýchlo otočil a povedal.
"Vedel som to aj, pretože mi to tvoj brat spomínal," uškrnul sa.
Eric nasadol do auta a naštartoval. Cestou som sa pozerala von a zachytávala útržky rozhovorov. Boli o našom hokejovom systéme, škole...auto zastavilo na parkovisku pred štadiónom. Vystúpila som ako prvá a otvorila kufor. Boli tam dve hokejové výstroje. Obe som vyložila, zavrela kufor. Chalani sa na rýchlo ešte niečo dohadovali. Preniesla som váhu na pravú nohu, prekrížila si ruky na prsiach a začala podupkávať nohou. Keď konečne vyšli schmatli vaky a začali ich ťahať. Kráčala som medzi nimi. Porozhliadala som sa po parkovisku a zbadala som auto "kráľovnej" školy. Zrejme si pozisťovali informácie a prišli sa pozrieť. No určite nie na hokej. Prišli sme k dverám, ktoré sa automaticky otvorili. Chalani mi dali prednosť a ja som vošla ako prvá. Eric s Dmitrijom išli do šatní a ja som si išla sadnúť na striedačku. Zatlačila som kľučku a vošla som do nosa sa mi okamžite nahrnuli tie krásne vône štadióna. Milujem ich. Na ľade sa už rozkorčuľovávali niektorí hráči. Tréner, tam ešte nebol. Podišla som k lavičke a sadla si na ňu. Takmer okamžite ku mne prikorčuľoval Nicholas.
"Ahoj Diana," pozdravil sa
"Čauko."
"Vieš o tom, že tie chutné baby v hľadisku ti ani nesiahajú po členky," žmurkol na mňa
"Nicholas," buchla som ho päsťou do výstroje. Za to ma Nicholas chytil pod kolenami a nadvihol ma. Vyšiel so mnou na ľad a začal korčuľovať pi celej ľadovej ploche.
"Nicholas! Daj ma dole!" kričala som no on si toho nevšímal.
"Prosím daj ma dole," zrejme to zobral vážne a tak som pristála na zadku. Ešte pár metrov som sa po ňom šúchala, keď som sa zastavila. Toto mi niekedy zvykne robiť, no ešte nikdy ma nepustil na ľad. Rýchlo som sa postavila a oprášila si zadok. Pozrela som na hľadisko a jedno z dievčat bola Franchesca. Tá najväčšia mrcha. Keby pohľad zabíjal, tak už by som bola mŕtva. Pomaly som sa dokĺzala ku striedačke a tam sa usadila. Chvíľu som čakala kým prídu všetci vrátane trénera.
"Dobrý deň Diana," pozdravil sa mi s jeho typickým úsmevom. Je to milý pán. Akurát na ľade nemá zľutovania.
"Dobrý deň tréner," zahlásila som a už všetci hráči opúštali striedačku. Postavili sa okolo trénera a ten začal.
"Tak na začiatok by som vám chcel predstaviť našu novú posilu z Ruska Dmitrija Kovaľčuka. Dúfajme, že bude hrať rovnako dobre ako jeho otec a prinesie do tímu nové úspechy. To by bolo tak všetko a pusťme sa do tréningu."
Tréner rozhádzal kuželky, puky...tréning prebiehal tak ako vždy. Keď siréna odpískala koniec. Z hráčmi som išla do šatne. Nikdy im neprekážala moja prítomnosť. Chodila som tu už ako malá a rovnako to je aj teraz.
"Dobrý tréning chlapci," zahlásila som no zjavne ma nikto nepočúval.
"No, čo keby sme oslávili príchod Dmitrija do našeho tímu dnes večer u nás?" opýtal sa Eric. Srdce sa mi znovu rozbúšilo. Celý večer bude v Dmitrijho prítomnosti. Kľud Diana to zvládneš povedala som si v duchu.
"Párty!" zvolali chalani jednohlasne. Pozrela som na Dmitrijho, no ten sa len spokojne usmieval. Z toho úsmevu sa veľa vyčítať nedalo. Sklopila som pohľad do zeme a len tak čakala. O približne 20 minút boli všetci vychystaný a naraz vychádzali zo šatne. Išla som na čele. Poslednýkrát som vdýchla vôňu štadióna a vyšla som von. Franchesca so svojimi kamarátkami postávali vonku a ja som tušila na koho čakajú. Dmitrij vyšiel von a okamžite k nemu pristúpili. Trochu som spomalila krok aby som počula ich rozhovor. Nemám to vo zvyku toto robiť, ale pri nich sa to nedá. Nikdy neviete, čo o vás povedia.
" Dmitrij," začala. Okamžite sa mu zavesila na plece a kráčala s ním.
"Čo keby sme skočili na večeru."
"Prepáč, ale mám niečo iné v pláne" odbil ju.
"A čo také?" vyzvedala
"Nič čo by si potrebovala vedieť," stavím sa, že takto ju ešte nikdy nikto neodbil.
"A čo nabudúce?" nedala sa.
"Dúfam, že to nabudúce nikdy nepríde."
Po tejto vete mu už dala pokoj a odišla so svojimi kamarátkami k jej autu. Ten jej ale naložil. My sme prišli k Ericovmu. K nám domov sme brali ešte Michaela a Nicholasa. Nejako sa im podarilo natrepať hokejové výstroje do kufra, čo je takmer nemožné. Sadla som si opäť dozadu, ale tento raz vpredu nesedel Dmitrij, ale Michael. Dmitrij si sadol k nám dozadu, no na opačnú stranu ako ja. Auto sa pohlo a už sme išli domov.

Ahojte baby!
Neverím, že dnes sa mi podarilo napísať viac ako 1700 slov. Toto je dôkaz, že ma baví písať tento príbeh. Určite ste zvedavé, čo sa stane na párty. Ďakujem za všetky voty a komentáre, ktoré ste dali na predošlej časti. Aj tentoraz ma potešia voty a komentáre.

Vaša Sofi ❤