Russian love

Part 7 - Kanadské žartíky

Ráno som sa zobudila na otravné zvonenie budíka. Pomaly som vstala, ponaťahovala si svaly, niečo mi tam zopár krát puklo. Postavila som sa a odšuchtala sa ku skrini. Letmým pohľadom som prešla po skrini a vybrala si to, čo mi prišlo prvé pod ruku. Obliekla som sa a vpochodovala do kúpelne kde som si urobila rannú hygienu. Pred tým ako som zišla do kuchyne zaklopala som Ericovi na dvere.
"Hneď som dole!" zakričal.
Spokojne som vošla do kuchyne a pozrela sa von z okna. Parkovalo tam Nicholasove auto.
"Eric?" zakričala som.
"No?"
"Prečo má Nicholas auto pred naším domom?"
"Jáj úplne som zabudol. Pozval som ho na raňajky."
"V tom prípade, keď si ho pozval ty, tak aj robíš raňajky," zasmiala som sa a rozvalila sa na gauč v obývačke. Zapla som telku a začala sa pozerať na svojich kamarátov ako inak na Toma a Jerryho. Keď Eric konečne zišiel dole išiel rovno ku dverám. Otvoril ich a zavolal na Nicholasa.
"No konečne...už to sedím vyše pätnásť minút!" rozhorčene povedal Nicholas.
"Ále no tak chybička se vloudila," zasmial sa Eric. Potom spoločne vošli.
"Diana, teba som tu nečakal," zhrozil sa.
"Fúha...tak to je dosť zlé, pretože už nejakých pár rokov tu bývam," uškrnula som sa.
"Tak to som to nemyslel."
"A ako?"
"Ja neviem, myslel som si, že spíš."
"Teraz? Ti šibe?" rada si ho doberám, keď sa mi to občas podarí. Väčšinou je to naopak. Eric sa postavil ku chladničke a začal niečo kuchtiť. Nicholas si ku mne prisadol.
"To ako toto pozeráš?"
"Keď sa ti to nepáči tak zavri oči."
"Fajn," odul spodnú peru a zavrel oči. Využila som túto príležitosť a potichu som prešla do kuchyne. Zo šuflíka som vytiahla igelitové vrecúško. Precupitala som naspäť do obývačky a nabrala do vrecúška vzduch, zopla ho rukou na konci a dala ho tesne pred Nicholasovu tvár.
"Už sa to skončilo môžeš otvoriť oči." Pomaly ich otvorila, ja som sa napriahla a celou silou spučila vrecúško. Ten zvuk znel ako výstrel. Nicholas sa chytil za srdce a ja s Ericom sme sa rozosmiali.
"Už mi to nikdy nerob!" zrúkol.
"Ha, ale zľakol si sa!" začala som poskakovať okolo neho a smiala som sa.
"Tento raz si vyhrala," zamračil sa.
"A tak sa stane aj nabudúce," v hlave mi skrsol nápad čo im ešte dnes vyvediem. Rozhodla som sa, že dnes si urobím taký menší prvý apríl. Keď nás Eric zavolal na raňajky ako správny hostiteľ som odtiahla Nicholasovi stoličku nech si pokojne sadne.
"Tak už si prišla k rozumu a vieš, čo je slušné?" uškrnul sa.
Pomaly si sadal, keď som stoličku popotiahla. Zrútil sa na zem ako vrece zemiakov. Zas sme sa rozosmiali. Nicholas sa zjavne naštval. Postavil sa a rýchlym pohybom ma pritiahol k sebe. Odtlačil ma ku kuchynskému drezu, pustil vodu, vytiahol batériu (p.a batéria=vodovodný kohútik) a ošpliechal mi ňou tvár. Mal sakramentské šťastie, že mi to nezasiahlo na oblečenie. Dnes som sa až tak silno nenalíčila. Úplne som vynechala špirálu a aj linku. Prudko som sa otočila a tvár si utrela do Nicholasovho trička. Zazrel na mňa a ja som sa rozutekala. Vybehla som do svojej izby a zamkla sa. Namaľovala som sa znova a spokojne si išla dojesť už studené raňajky. Pozrela som na stôl a do mojej palacinky práve kusal Eric. Všimol si ma a rýchlo si napchal celú palacinku do úst. Usmiala som sa a pustila sa do jedla. Do školy nás zviezol Nicholas. Nechal ma sedieť vpredu a šomrajúceho Erica na zadnom sedadle. Pri vchode som narazila na Dmitrijho a Emmu. Práve, keď som sa na nich pozerala obzrela sa. Nasadila som úsmev, aby som ju vytočila. Keď som okolo nich prechádzala s Dmitrijom sa nám stretli pohľady. Rýchlo som zmenila výraz tváre a zachmúrila sa. Pokračovala som ďalej a mierila som do triedy. Spokojne som sa porozprávala so Zoe. Hodiny v škole ubiehali rýchlosťou svetla, čo sa mi stane asi tak za jeden uhorský rok. Na obede sa ma Zoe opýtala:
"Nesadneme si k nim?" kývla hlavou na partiu, kde sedel aj Dmitrij.
"Kľudne si sadni, ja aj tak potrebujem o niečom porozmýšľať," usmiala sa a išla si k nim sadnúť. Sadla si k Dmitrijmu. Bola do neho zaľúbená až po uši. Neustále mi pílila uši o tom aký je skvelý. Ja som sa o tom už presvedčila nie raz. V jedálni som si vyhliadla stôl na kraji. Bol iba pre dvoch ľudí tak som si sadla. Sedela som chrbtom k ich stolu. Nechápem prečo sú všetci tak najivný a všetko Emme zhltnú. Zobrala som do rúk príbor a začala druhým jedlom. Polievky v školskej jedálni zásadne nejem. Doma áno, ale tu nie. Spokojne som prežúvala kým sa pri mne nepristavila tá striga.
"Čo chceš?"
"No prečo nesedíš so svojou partiou? Ha? Už ťa nemajú radi?"
"Zmizni Emma!"
"Ako chceš. Ale pamätaj, Dmitrijmu nebudem o tebe básniť," otočila sa a odpochodovala aj s tým svojím prehnane vysokým egom. Ako sa opovažuje! Hovoriť o ňom akoby s ňou už chodil. Rozčuľovanie mi nepomôže. Po tých slovách ma prešla chuť do jedla. Zdvihla som sa aj s tackou a prešla ku okienku. Dala som kuchárke tacku a odišla. Schmatla som svoje veci a odišla. Keď som rozčúlená, vždy idem na miesto kde nájdem pokoj. Do parku ku fontáne. Vždy je tam prázdno. Pomaly som kráčala. Keď som prišla ku lavičke, zložila som sa nej. Tašku som si založila za chrbát a oprela sa o ňu. Nohy som vyložila na lavičku a užívala si slnka. Sem-tam, keď vietor zafúkal na mňa dopadli malinké kvapôčky vody z fontány. Len tak tam sedím a premýšľam nad svojim "dibolským" plánom. Po nejakom času sa ku mne niekto prihovoril.
"Pani, nemáte dajaké drobné na chleba mi treba," pozrela som sa na človeja ktorému hlas patril. Bol to žobrák. Ja práve nie som ten typ, ktorý by sa išel potrhať o to aby som mu dala nejaké peniaze.
"Nie, nemám" odvrkla som. Žobrák sa otočil a išiel pýtať od iných ľudí. Aj tak by to prepil. Ešte nejakú chvíľu sedím na lavičke, keď pocítim chlad. Pozriem na oblohu a vidím, že sa zmráka. To neveští nič dobré. Skontrolujem čas. Je celkom pokročilý...už by som aj mala ísť. Pozbieram si veci a idem parkom. Vidím deti. Tak 11-12 ročné. Podídem ku chlapcovi a hovorím:
"Spadlo ti vrecko!" chlapec na mňa vyjavene pozrie a začne hľadať svoje neexistujúce vrecko. Pomaly sa poberiem ďalej. Ja viem, že z detí sa nerobia žarty, ale môžem ja za to akú mám náladu. Domov dojdem presne vtedy, keď začne pršať. Zhlboka si vydýchnem.
"Diana, kde si bola?" nahnevaným tónom sa ma opýtal Eric.
"Vonku."
"To mi došlo. Ak chceš ísť na tréning choď sa prezliecť."
"Čo? Na čo tak skoro?"
"S chalanmi a trénerom sme sa dohodli, že ešte niečo potrebujeme prebrať."
"Okej" odišla som do izby a hodila na seba trocha hrubšie rifle. Zobrala som si mikinu a bundu do ruky. V skrini som pohľadala nejakú tašku cez plece. Potrebovala som si svoj plán dôkladne pripraviť. Pohľadala som nožnice, lepiacu pásku. Hodila som to do tašky a zišla do kuchyne. Zobrala som si dva balíky chili korenia.Nenápdane som to zabalila. Do kufra som naložila svoje korčula a vyrazili sme. Na štadión sme prišli ako posledný. Eric si odniesol vak do šatne a išiel do haly. Využila som tú polhodinu pred tréningom. Vybrala som si lepiacu pásku a nožnice. Nastrihala som si prúžky lepiacej pásky a zatiaľ ich nechala neprilepené. Povyberala som korčule hráčov a každému dala na korčule dva prúžky lepiacej pásky. Keď som sa zastavila pri Austinových korčuliach dala som mu na ne dvakrát väčšiu vrstvu. S korčuľami som bola hotová. Teraz ide na rad chilli. Roztrhla som balíček a vzala do rúk Ericovu fľašu. Nasypala som mu do nej trošku chilli. To isté som urobila aj s ostatnými. Dala som si záležať, aby to štípalo. Nasypávala som chilli do poslednej fľaše, keď som začula hlasy. Bleskovo som ju zavrela a zabalila si svoje veci.
"Ahojte chalani," nevinne som sa usmiala.
"Čauko, ahoj, servus," ozývalo sa. Svoje korčule som nechala na lavičke a odišla nech sa prezlečú. Zatiaľ som išla k automatu kúpiť si môj obľúbený čaj. Vhodila som doň zopár centov a stroj zahučal. Vybral pohár a začal pripravovať môj nápoj. Po chvíli sa ozvalo dlhé pípnutie. Naklonila som sa po pohár. Bol trocha horúci, ale dalo sa to zvládnuť. Jemne som si z čaju odchlipla. Príjemné teplo sa mi rozlievalo po tele. Chvíľku som pri automate len tak stála a popíjala. Dopitý pohár som zkrkvala a vyhodila do koša. Otočila som sa smerom k šatni a videla som vychadzať prvého hokejistu. Rýchlo som si zabehla po korčule a vzala ich so sebou na striedačku.
"No čo Diana? Aj ty dnes ideš trénovať?" opýtal sa Logan.
"Nie, nie len si chcem trošku pokorčuľovať,"
ďalej sa ma nepýtal. Na striedačku začali prichádzať ďalší. Zadržala som ich, aby na ľad vstúpili spoločne. Nenamietali. Prvého som pustila Davea. Ten sa po pár odrazoch zosypal. Postavil sa a znova spadol. Ďalší hráči vychádzali na ľad a padali. Začala som sa nekontrolovateľne smiať. V tom momente by si o mne niekto aj pomyslel, že som šialenec. Eric sa tam rozpľaštil ako žaba. Dmitrij išiel posledný. Vstúpil na ľad, párkrát sa odrazil a ďalej ladne korčuľoval. Čudovala som sa ako. Vyšla som aj ja na ľad, že sa ho to opýtam. Stále som sa smiala ako taký debil. Položila som prvú korčuľu na ľad potom aj druhú a odrazila sa. V zápätí som spadla. Prikorčuľoval ku mne Dmitrij a podal mi pomocnú ruku.
"Ako to?"
"Všimol som si pásku na korčuliach. Došlo mi, že to nemohol urobiť nik iný ako ty. Tak som ti ich tam prilepil z mojich korčulí," pobavene sa na mňa pozrel ako som znova spadla. Opäť sa ku mne nahol a pomohol mi vstať. Ponúkol mi rameno. Prijala som ho.
"1:0 pre mňa" zašpekal.
"Si iba myslíš," uškrnula som sa a nejak sa mi podarilo dať si dole lepiacu pásku z nožov. Ostatní chalani si to už uvedomili. Zrejme mi to po tréningu vynahradia. No to ešte nie je všetko. Tréning ďalej pokračoval kým nebola malá pauza. Chalani sa napili a silno rozkašľali. Pozrela som na Dmitrija a tomu to nebolo tak isto príjemné. Väčšina sa rozbehla do šatní vypláchnuť si ústa. Tréner na mňa uznanlivo pozrel.
"Dobrá práca," a dali sme si highfive. Usmiala som sa. Počkala som kým sa všetci vrátia a odstavila si Dmitrija.
"1:1. Stav sa rýchlo dorovnal," usmial sa a pokračoval v tréningu.

Aloha!

Dnes tu máme žartíky. Páči sa vám mini "vojna" medzi Dmitrijom a Dianou? Mne veľmi. Verte mi, že ešte bude pokračovať. Ďakujem za každý vote a komentár v predošlej časti.

Vaša Sofi ❤