Russian love

Part 20 - Klamári

Po úžasnom predstavení sme všetci boli spoločne pogratulovať Nataši ku perferktnému výkonu. Bola úprimne dojatá. Povedala nám, že príde sama. Ešte ide niekde s kamarátkami. Akonáhle sme vyšli z divadla, žiadala som si vystvelenie.

"Dmitrij, vysvetli mi to. Ako je možné, že sa poznáte," nervózne som na všetkých pozrela.

"Diana," Dmitrij si položil ruky na moje plecia a hlboko sa mi zadíval do očí.

"Vážne chceš vedieť ako?"

"Áno, chcem," trochu som sa zamračila.

"Keď som sa dozvedel od Austina, že idete do Moskvy, okamžite som šiel za riaditeľom a poprosil ho aby si mohla bývať u Nataši a Borisa. Sú to moji najlepší kamaráti spolu aj s Valerim, Yevou, Aleksejom a Karinou. Bolo ich úlohou neprezradiť sa a nedovoliť aby sa ti niečo stalo..."

"Pamätám si ten rozhovor Boris. Ako si mi hovoril, že ma chceš poznať, keď už ma máš a nedokončil si to. Ty si na mňa mal dávať pozor? Klamal si mi!" strčila som do neho, avšak s ním to takmer ani nepohlo.

"Ospravedlňujem sa, ale dohodol som sa s Dmitrijom," ospravedlňujúco na mňa pozrel Boris.

"A ty! Ty si mi klamal tiež!" skríkla som na Valeriho.

"Všetci ste klamári! Prečo si to urobil?" skľúčene som smerovala otázku Dmitrijimu.

"Bál som sa, že tu bude niekto druhý."

"Tak to si sa bál zbytočne. Je tu ešte Valeri," podišla som k nemu (Valerimu)

Dmitrij pozrel zabijacky na Valeriho.

"To nemyslíš vážne," rozhorčene povedal Dmitrij.

"Sme len kamaráti. Nič viac. Našu dohodu som neporušil. Nikdy som nechcel viac, pretože to by som kamarátovi neurobil. Prepáč Diana ak si si myslela, že mi dvaja by sme mohli byť niečo viac. Nie som až taká sviňa, ale cítim sa previnilo, že som ťa vodil za nos," smutne sklopil pohľad a odstúpil odo mňa.

Myslela som, že so mnou bude hrať hru, ale vidím, že na to sa poznáme veľmi krátko. Slzy sa mi nahrnuli do očí. Snažila som sa ich odohnať, pretože si nechcem rozmazať mejkap. Otočila som sa a kráčala som smerom od nich. Klamali mi. Ak nad tým uvažujem, tak Dmitrij mi neklamal. Chcel ma chrániť, ale pred čím alebo skôr pred kým. Valeri, sa zachoval ako správny kamarát...nemohla som čakať viac. Mám, čo som chcela. Myslela som na Dmitrijho a chcela som ho mať pri sebe. Je tu a ja sa chovám ako malé decko.

Došla som k najbližšej autobusovej zastávke. Nikto v nej nebol. Sadla som si na lavičku a začala plakať. Bola som z toho zmätená a zachovala som sa ako decko. Z kabelky som si vybrala vreckovku a začala si utierať slzy. V kabelke mi vibroval mobil. Vybrala som ho, zrušila hovor a vypla ho.

Počkala som na najbližší autobus, ktorý ide na Červené námestie. Išla som v autibuse bez lístka, no momentálne ma to nezaujímalo.

Sadla som si na začiatok námestia a kochala sa jeho krásou. Ako niekto postavil niečo tak obrovské a krásne. Momentálne som úplne vypla. Moje mozgové závity si na chvíľu odpočinuli. Najviac ma mrzelo, že som sa zachovala hlúpo. Odišla som. Proste som len tak odišla. Oni mi neurobili nič, iba ma chránili, ale môj mozog si to musí vysvetliť práve takto.

Ešte chvíľu som bezducho sedela na lavičke, keď moje svedomie zavelilo, že je čas ísť domov. Pri kraji cesty som si stopla nejaký prázdny taxík a zadala taxikárovi svoju adresu. Cestou som počúvala istú ruskú stanicu, ktorá hrala prevažne staršie hity.

Keď už sme došli do štvrte, ktorú som poznala, netrvalo dlho kým sme sa dostali pred bytovku. Zaplatila som taxikárovi požadovanú sumu a pozdravila sa s ním. Z kabelky som vybrala kľúče a odomkla si. Vo výťahu mi pohľad padol na hodinky. Bola som preč 2,5 hodiny! Ten čas, mi utiekol ani neviem ako. Vystúpila som z výťahu a strčila kľúč do dverí. Dvere sa otvorili. Vošla som a vyzula si vysoké topánky, z ktorých ma už aj tak boleli nohy. Byt bol celý rozsvietený. Potichu som prešla do obývačky. Sedeli tam Boris, Dmitrij a Nataša. Valeri sa nervózne prechádzal po obývačke a zvieral v ruke mobil. Akonáhle ma zbadal prikráčal ku mne. Otvoril ústa, že chce niečo povedať, no predbehla som ho.

"Viem, že sa na mňa asi hneváte. A viem, že bolo hlúpe takto odísť a vypnúť si telefón, ale v tom danom momente som mala na vás strašnú zlosť, ktorá časom vypršala a zistila som, že to nebolo dobré riešenie" sklopila som pohľad.

"Už je to jedno. Vieš ako sme sa o teba báli? Nikomu si nedvíhala telefón. Večerná Moskva nie je najbezpečnejším miestom, tak ako každé veľkomesto. Mohlo sa ti čokoľvek stať," pokarhal ma Valeri.

"Diana!" zvískla Nataša a skočila mi do objatia.

"Dnes večer si excelovala. Teším sa na ďalšie vystúpenia," poznamenala som.

"Prestaň, lebo sa začnem červenať. Hlavne, že si už tu," zasmiala sa.

Dmitrij vstal, prišiel ku mňe skackajúc na jednej nohe a objal ma. Vdýchla som jeho prekrásnu vôňu. Pri ňom netrebalo slov. To, ako sa bál vyjadril jedným objatím. Ako je možné, že mi na ňom po tak krátko čase toľko záleží? Zadrel sa mi podkožu. Jemne na stisol a potom uvoľnil svoje objatie. Odtiahol sa odo mňa a nečitateľným pohľadom sa mi zadíval do očí. Musela som sa pozrieť mierne smerom dohora aby som mu bola schopná pozerať do očí. Oproti nemu som bola o hlavu nižšia.

Ako prvá som uhla pohľadom a ešte raz sa všetkým ospravedlnila.

"Tak ja teda pôjdem," zahlásil Valeri.

"Nezostaneš na noc? Miesta na spanie je dosť," ponúkla Nataša.

"Rád," posadil sa na gauč k Borisovi.

"A ty? Dmitrij?" pozrela na neho.

Chvíľu váhal, no napokon sa usmial a kývol hlavou na znak súhlasu.

"Dáme turnaj?" napadlo mi.

"V čom preboha?" Valeri vystrúhal divnú grimasu.

"Veď v NHL15 nie?" uchchtla som sa na zľahčenie situácie.

"Príjmame výzvu," povedali naraz.

"Dajte mi 15 minút. Osprchujem sa a prídem," otočila som sa a išla ku schodom. V strede schodov som sa na nich otočila. Nemusela som ani upútavať ich pozornosť, kedže ich pohľady smerovali na mňa.

"A chalani...už žiadne klamstvá. Ani pre moje dobre," usmiala som sa a pokračovala som v ceste do mojej izby.

V izbe som si spomenula na ten otravný zips. Horko-ťažko som ho rozopla a zvliekla zo seba šaty. V spodnom prádle a pyžamom a čistou spodnom bielizňou pod pazuchou som vošla do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu a na rad prišla moja tvár. Poriadne som ju odlíčila a natrela hydratačným krémom. Vlasy som nechala v pôvodnom stave. Umyjem si ich až zajtra. Obliekla som si spodné prádlo a pyžamo, ktoré pozostávalo z tielka s trochu väčším výstrihom a kraťasami. Bola som hotová. Vyšla som z kúpelne a vyrazila som rovno naspäť k chalanom. Myslím, že Natašu už neuvidím, pretože išla spať po tak náročnom dni.

S chalanmi som dlho do noci hrala NHL15. Hrali sme taký menší turnaj, ktorý som samozrejme vyhrala ja. Nad finalistom Borisom som vyhrala s prehľadom 5-2. Ukončili sme turnaj a všetci sa pobrali do svojich izieb. S rôznymi 'zážitkami' s dnešného dňa som spokojne zaspala.

Alohomora!

Hahaha! Prekonala som sa! Vydala som dve časti za dva dni! Som na seba hrdá XD dúfam, že sa páčila, pretože mi dalo námahy ju napísať. Svoje názory zanechajte v komentároch
Rada si ich prečítam :)

Vaša Sofi ❤