14.Kapitola

14.7K 696 40
                                    

Lottie...

Vykukla som von na balkón, prezerala som si príliš sychravé počasie a zubaté slniečko. Slniečko si predstavujem ako z tých primitívnych detských kresieb... Slniečko sa kresli do rohu papiera a keď je zima tak sa na miesto lúčov nakreslia ako keby zúbky.
Naša zbohatlícka ulička vyzerá byť kludná. Ale nieje to tak. Susedia vykúkajú z okien a čakajú kto čo spraví...alebo kto čo povie...

O pár domov ďalej som zbadala veľkú čudnú vec uprostred cesty. Žeby samovražedné dievča?

V mojej hlave som zacítila pud ochrany. Musím ju zachrániť. Vybehla som von. Je to študentka. Poznám ju z videnia. Chodíme do tej istej triedy. Akože sa to volala? Viem že tam ma v mene bolo písmenko X...
Xena?...určite nie...

V hlave som vylučovala rôzne mená kým som k nej šla...
"Alexa!" Povedala som impulzívne.
Alexa sa na mňa pozrela a zamrmlala.
"Sasha..."
"Prepáč, Sasha" povedala som hneď, postavila som ju na nohy, podoprela ju a zaviedla k sebe dnu. Jej uplakane oči mi lámali srdce. Musím jej pomôcť. Dačo ma ku nej ťahá. Asi to je moja naivnosť že si nájdem kamarátku. No za pokus to stojí. Odniesla som ju k sebe do izby. Posadila som ju do svojho kresielka a príkrila ju chlpatou ružovou dekou.

"Jess? Ty žiješ?"
Povedala po chvíli a ja som prestala chápať. Kto je Jess? Prečo si ma s ňou všetci mýlia? Som Charlotte! L-O-T-T-I-E ! Jednoduché..
Pomýlil si ma aj ten pán u Eliotta. Pri spomienke na to mi nabehnú zimomriavky.

"Kto je Jess?" Sadla som si oproti a podala jej horúcu čokoládu.
"No predsa ty!"
"Musím ta sklamať...ja nie som Jess...asi by som o tom vedela " zasmiala som sa nad tým. Kto tu je teraz cvok. Ona či ja?

Jamie...

"Určite si to vyriešite?"
"Určite, je veľmi rozumná a pochopí že si moja sestra"
"Nechápem ako si mohla myslieť že spolu chodíme" povedala moja milovaná sestra Kim. My sme vážne zvláštny súrodenci. Za prvé... Nehádame sa... A za druhé... Nehanbíme sa pred sebou.

To myslím tak že keď ideme do bazéna tak bez plaviek. Nemám sa prečo hanbiť. Všetci z mojej rodiny má prebaľovali. Všetci!

Navyše, ja zo sestrou sa vídam len raz za čas. Je mimo štátu a príde sem len raz za čas. Šli sme sa okúpať do bazéna vzadu v záhradke. Úplne nahý. A v tom prišla Sasha a myslela si že ju podvádzam.
Tá mala mrška! Potrebujem s ňou hovoriť! Ale nezdvíha! A zajtra sestra odchádza... Takže to do zajtra musí počkať!

Josh...

"Myslíš že je to dobrý nápad?"
"Dokonalý" odpovedal mi môj nový kamaráť. Jonnah.
"Teraz alebo nikdy!"
"Fajn" zobral som si palicu a začal som udierať do auta, rozbil som sklo a auto za niekoľko miliónov som zdemoloval k nepoznaniu. Čiernym sprejom som auto popísal. Písal som len nadávky. Prvé čo ma napadli a vybíjal som si na tom nervy až som si nevšimol že sa spustil alarm a Jonnan sa má od toho snažil odstrčiť.
Sakra!! Polícia!
Uvidel som ju na začiatku uličky, rozbehli sme sa obaja preč. Auto bolo o dva bloky ďalej. Prešli sme to ako nič. Jonnah nasadol do auta no ako náhle uvidel políciu tak odišiel bezo mňa. Čo Sakra teraz??!!
Rozbehol som sa do jedného domu a schoval sa dnu.

Lottie...

"Kto je Jess?" Spýtala som sa Sashy no v tom som začula políciu. Do izby nám vbehol Josh.
"Čo tu Sakra robíš!?" Vyleteli sme obe naňho naraz. Sasha ho pozná?
"Schovaj má ...prosím" skoro sa mi tu rozplakal.
Chvíľu som bola tichu a premýšľala som
"Fajn...rýchlo..." Vtiahla som ho do mojej kúpeľne a tam kde mám malú komodu-skriňa-ktorá je úplne prázdna -nikdy som netušila čo do nej mám dať- som ho do nej strčila. Len pre istotu som premiestnila moju skriňu tak aby som zakryla dvere. Hotovo! V mojej izbe bolo hneď viac miesta.
Ani nie o 5 sekúnd na to zazvonil zvonček. Vyšla som dole otvoriť. Polícia- ako inak.

Pozdravili a preukázali sa.
"Potrebujeme prehľadať váš dom, vedeli sme doň vbehnúť muža. Bol stredne vysoký a oblečený v čiernom."
"Nikoho takého som bohužiaľ nevidela" už som zatvárala dvere.
"Potrebujeme prehľadať váš dom..." len som si povzdychla. Ustúpila som a otvorila im dvere.
"Dobre, ale ponáhľajte sa, mám tu kamarátku a riešime pár dôležitých vecí!"
Jeden z policajtov sa zasmial a ja som sa len spokojne usmiala.
Prehliadli celí dom a nakoniec prišli do mojej izby kde sedela Sasha. Poobzerali sa. Jeden policajt sa na chvíľu díval na stenu kde bola pred chvíľou skriňa. Je tam o niečo svetlejšia farba.

"Včera som si usporiadala izbu aby som tu mala viac miesta a hlavne svetla..." snažím sa s toho vykrútiť.
"Ďakujeme Slečna..."
"Delaqua..." dopovedala som.
"Delaqua" zopakuje :"Ak by sa vyskytli nejaké problémy tak zavolajte"
"Isteže" odvetila som jednoducho a oni odišli.
Vošla som do izby, odsunula skriňu na svoje miesto a otvorila dvere. Josh bol ešte stále v komode. Otvorila som ju.
"Preč!"
"Ďakuje ti Charlotte..." povedal hneď no ja už som ho hnala k dverám.

Eliott...

Dneska musím do terénu. Moja sestra to na poslednú chvíľu zrušila. Vidno že sa na mňa hnevá. Som na to sám..ako vždy...

Vošiel som do uličky a čakal som. Skontroloval som čas a miesto. Všetko sedí. Započul som malé cvaknutie. Niekto nabil pištoľ. Musel som sa uškrnúť, vytiahol som tú svoju, na päte som sa otočil a guľku som mu strelil rovno do hlavy. Trochu mi ho prišlo ľúto. Zozadu ma niekto polapil. Začali sme sa byť. Boli dvaja, potom traja. Do jedného som strelil a hneď padol . Ten druhý mi vykopol pištoľ ale zlomil som mu väzy. S tým tretím som sa musel pobiť. Nakoniec som ho zložil ale mal som porezané líce od jeho nožíka a bok. Nieje to nič vážne...

Kým som prišiel domov tak už všetci spali. Bolo neskoro. Chcel som zavolať Charlotte ale jediné dievča ktoré môžem dneska počuť bude moja malá mačička...

Hodil som sa do postele a v tej chvíli som zaspal.

Sasha...

Keď Josh odišiel tak som povedala Lottie o všetkom. Denník...Jessica a to že Jessicu určíte niekto zabil. Ešte v ten večer som sa dohodla s rodičmi a priniesla denník. Dnes večer prespím u Lottie.

Čítali sme stránku po stránke a odhaľovali meno. Pár stránok bolo zaujímavých.

Milí denníček...

Dneska som sa stretla so svojim skutočným otcom. Nebol milí. Chcel aby som naňho zabudla , ale ako? To sa proste nedá. Moja adoptívna matka od neho žiada peniaze na ktoré má podľa právnika nárok. Je to mastná suma. On však na to peniaze má. Antonio je bohatý. Ani by si nevšimol že by mu to zmizlo. Všetko by to šlo na moju liečbu. Možno budem konečne zdravá... Nemala by som problémy a necítila by som bolesť...
Rozhodla som sa ho sledovať. Počula som ako hovorí o druhom dieťati. Sme dve? Ja som vedela že áno.. Vtedy...v meste... videla som ju...Viem že to nieje len sen. Je to pravda!
Viem že áno! Musím ju nájsť.

Ďalší záznam...

Milí denníček...

Dnes som našla kde býva. Rodičom som povedala že idem na školský výlet. Veci som si pobalila a vyrážam zajtra ráno.
Aby som nezabudla...prepadám z matiky... som na dne - myslím že toto je jediná normálna poznámka čo som sem napísala. Som rada že aspoň v niečom som normálna :)

Toto bol posledný záznam. Ešte v tento deň zomrela. Dátum sa zhoduje s dňom kedy som ju našla....

Ahojte ľudkovia. Som tu zas. Už sa to pomaly odhaľuje... časť venovaná Sia_Sai :)

Ospravedlňujem sa za gramatické chyby, no ja sa snažím :D Ak sa tu nájde niekto kto by to chcel opravovať tak mám problém vyriešený....(nech mi napíše do správ)

-Mishela

Bad Boy.Good LipsWhere stories live. Discover now