Lottie...
Prebudila som sa na slnko ktoré mi svietilo do očí. Len som ležala a vychutnávala si sladký pocit prijemného prebudenia. Pozrela som sa vedľa seba a ležal tu spiaci Eliott. Je tak rozkošný keď spí. Vyzerá oveľa mladšie, kľudnejšie a krajšie. O čom to sníva keď sa tak sladko usmieva? Jedna časť môjho srdca túžila po tom aby som to bola ja. Keď ho vidím spať tak mi pripadá ako nevinne stvorenie.
Ľahla som si na chrbát a premýšľala, na zemi som videla učebnice. "Sakra!!" skoro som vykríkla a začala som sa obliekať . Chudáka Eliotta som zobudila a na jeho tvári som uvidela ustarostený výraz ktorý mu pridával pár rokov na vyše.
"Mám skúšky...a vlastne aj ty!" húknem naňho a už som oblečená. Vlasi si vypínam do copu lebo nemám čas si ich česať nie ešte žehliť alebo sa s nimi nejako hrať, " a navyše! Nezvonil mi budík"
"Ale zvonil...Len som ho vypol!"
Mala som chuť vytiahnuť pištoľ čo má za opaskom a streliť mu aspoň dve guľky do hlavy dúfajúc že sa spamätá -pochopte ma, na tie skúšky sa učím skoro celý rok a teraz na ne vôbec neprídem , kôli rozkošnému debilovi v mojej posteli.
"Utekaj si zbierať kolieská čo si nechal na chodbe pretože ich v hlave nemáš!"
Vbehla som do kúpeľne a pozrela som sa do zrkadla. Vyzerala som ako mŕtvola. Slabé slovo. No kašľať na to. Rýchlo som si vyčistila zuby. Cez plece som si prehodila tašku a šla dole.
Pozrela som sa na hodiny čo visia nad poličkou v kuchyni. Pol Siedmej. Čo to ....
Potom mi prišlo na um že som si budík nastavila skôr aby som sa mohla učiť. Pomalým tempom som vyšla po schodoch hore a ľahla som si ku nemu. Počula som ako sa smeje jeho krásnym zvonivým hlasom. Buchla som ho po hrudi aby prestal a schovala sa pod perinu.
Sasha...
"Mami? Nevidela si aký starý uprášený notes?"
"Nie...ale keď ho uvidím tak ta ohlásim" odpovie a robí raňajky.
Takto som sa pýtala každého člena rodiny ale nič. Stále tá jedna a istá odpoveď. "Nie".
Asi začínam šalieť. Včera bol na stole. Hneď vedľa mobilu. A kde mám mobil? Poobzerala som sa po izbe a uvidela som ho pri okne. všimla som si ho až teraz. Mala som tam rozpísanú SMS: "Chceš denník späť? o 7:30 na začiatku lesa"
Roztriasli sa mi kolená a pozrela som sa na hodinky. 7:15. To stíham. Bo dneska mám ešte skúšky. Stihnem to? Kašlať na skúšky.
Vyšla som von , prehodila cez seba kabát a šla som do lesa. Šla som rýchlo ale nevnímala som okolie. Kolená sa mi triasli a spodná pera tiež. Na kože som mala zimomriavky.
Derén...
Prišiel som za svojím šéfom, sadol som si pred jeho stôl a pozrel som sa mu do jeho vráskavých a tmavo šedých očiach.
"Končím! Neverím tomu že som sa vôbec do toho dal. Jessicu som zabil pred 5 rokmi a tým sme sa už nemali viac vidieť. Na túto vec si najmi niekoho iného!" postavil som sa a odišiel. Počul som ako na mňa kričal. Ale už to stačilo. Zobral som si svoj pobalený kufor a šiel von. Stretol som Eliotta ktorý sa vracia domou.
"Ahoj strýko...ty už ideš?"
"Áno idem...a nebol som tvoj strýko...no ty si skvelý chlapec a verím že budeš rozumný" povedal som mu a pohladil ho po ramene. Potom som odišiel. Tu sa konečne končí môj príbeh s týmito na hlavu padnutými ľuďmi a idem k svojím deťom. No ako prvé, si musím dačo vybaviť.
Sasha...
Prechádzala som sa pri lese. Bola som nervózna a bála som sa. Vedľa seba som videla tieň. Bol môj ako som kráčala. Tieň bol tak mohutný a veľký. Aj ja som mohutná a veľká?
No potom som si všimla tieň predo mnou s tenkými nožičkami a štvorcovým telom. To som bola ja! Mala som na sebe veľkú hlbokú mikinu. Koho tieň bol ten za mnou? Rýchlo som sa otočila a skoro nosom som sa dotikala dospelého muža.
Zalapala som po dychu a odskočila som od neho na dva kroky. Usmial sa na mňa ustaraným úsmevom a podal mi drevenú malú truhlu na kľuč. Kľúč bol na prívesku a ozdobený. Vyzeral ako náhrdelník.
"Ak to chceš, tak to stráž! Ja v tejto hre končím ale určite si nájde niekoho kto bude oveľa horší než ja. A zatiaľ nikto nevie že si sa do tohto zaplietla. Nech to zostane v tajnosti"
Usmial sa a bolo vidieť pár vrások okolo pier. Bol to prepracovaný človek a cítim že veľmi milí. Zobrala som si od neho truhličku s príveskom.
"Ďakujem..." otočila som sa. Snažila som sa kráčať pomaly a s hlavou hore aby som nepôsobila že sa bojím. No ako náhle som zašla za roh tak som sa rozbehla.
Aaaaaaa....skúšky....
Lottie...
Dnes ráno Eliott odišiel no hneď mi začal chýbať. Moc.
Ale potom mi to došlo. Mám skúšky. Dôležité skúšky! Musím sa pripravovať...
"Dobrý deň rodinka DeLaqua!!" začula som hlas zdola. Nie! Len to nie! Mike!!
Mike je kamarát z detstva. V detstve sa so mnou deti nehrali. Ale Mike áno. Jeho rodičia sú bohatší než ty naši a matka vždy dúfala že by sme sa mohli dať do kopy. Len kôli peniazom. Ale ja som nesúhlasila. Mike z ničoho nič odišiel a teraz je tu. Pribehla som dole a skočila som naňho s piskotom. Mala som na sebe pyžamo no na to som už nemyslela.
"čau mačiatko"
"Meow..." zasmiala som sa a silno som ho objala.
"Čo tu sakra robíš?" usmeje sa.
"Potreboval som vidieť jednu krásnu hnedovlásku"
"Neflirtuj! Mám priateľa!" vyplazila som mu jazyk a zasmiala som sa.
"No škoda..." chvíľu predstieral smútok no potom sa zasmial a znova ma objal.
"Hlavne som ta prišiel podporiť na skúšky, si pripravená?"
"Ale áno...dačo viem..." smeje sa.
Eliott...
Otec si ma zavolal do kancelárie a tak som vošiel.
"Áno otec?" sadol som si na kreslo.
"Potrebujem aby si dokázal svoju mužskosť" podal mi fotku Lottie.
"Zabi ju!!"
Čauky mňauky... tu vaša Mishelle.... Tak ako sa vám to páči? Mne sa zdá že je to nudné kedže klesá počet vote a videní... No túto časť venujem...
Kapitolu venujem vikca-viki Ďakujem
Na obrázku je Mike. Myslíte si že zahrá v tomto príbehu veľkú úlohu ? Alebo tu bude len na očerstvenie deja :*
-Mishella
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Bad Boy.Good Lips
RomantizmKaždé dievča chce zlého chlapca,ktorý by bol dobrý len na ňu. Každý chlapec chce dobre dievča, ktoré by bolo zlé len naňho. Lottie je dobré dievča, má všetko čo len chcela. Skvelú rodinu, končí strednú , má najlepšiu kamarátku a skvelého chlapca kto...
