Bad Boy.Good Lips

11.Kapitola

Lottie...

"Ako si to predstavuješ? Zmiznúť? Len tak?" Vieš ako sme sa o teba báli?"

"A-Ale ja..." nenechala ma dohovoriť moja matka a začala znova.

"Prišla si domou , ufajčená a opitá..." skríkne . No toto ma už nahnevalo. Nefajčila som a nebola som opitá..!! 

"Ja som nefajčila!" skríkla som. Pozrela som sa na otca a čakala podporu ale nie. On tam sedel ako duch, a prikyvoval na všetko čo ona povie.

"Prestaň klamať! Takto sme si ťa nevychovali!" skríkla.

Postavila som sa a odišla do izby. Mama na mňa kričala ale ja som to ignorovala. Zamkla som sa a hodila som sa do postele. Do náručia som si zobrala Oscara.

Zobrala som si mobil do rúk a prečítala som si SMS od Eliotta :" Rodičia ma zamkli na týždeň v izbe :( "

Hneď som mu odpísala :"Ja som sa zamkla dobrovoľne :/ " 

Ľahla som si na posteľ a netrpezlivo som čakala kedy napíše. Netrvalo to dlho a hneď odpísal :"Musím zmiznúť...môj trest... " 

Nevedela som čo to znamená ale to nevadí. Asi nejaké umývanie riadov, upratovanie alebo dobrovoľné činnosti pre pomoc mesta. Takto bude vyzerať asi môj trest. Je mi do plaču. Ale konečne je zo mňa pravý teenager.

Čo by taký teenager spravil?

Určite pravý opak toho čo robíš teraz. Reveš v izbe ako osem ročná! Musíš to dobojovať!

Ozvalo sa mi v hlave. Vstala som. Odomkla som dvere a zišla po schodoch. Ignorovala som mamu a otca čo ma tam ohovárali. Áno..som oboznámená že horšiu dcéru už mať nemohli.

"Milí rodičia.." začala som svoj príhovor k rodičom , trochu som sa bála ale v hlave mi znel ten hlas, ktorý mi chce väčšinou len dobre..."Som dospelá, a bolo načase si trochu užiť. No som aj zodpovedná. Povedala som vám že som nefajčila a hovorila som pravdu. Mali by ste sa naučiť rešpektovať ma a veriť mi. Za ďalšie...chodím s Eliottom. Mali by ste si zvyknúť naňho a na jeho prítomnosť.

Mimochodom... Mám mačku...vola sa Oscar a naučte sa ho rešpektovať... Odteraz býva na mojej posteli..."

Chcela som pokračovať v dospeláckom hovorení lebo ma to chytilo ale mamina ma zastavila.

"Dospeli vedia znášať následky .... Si ochotná zniesť náš trest bez rozruchu?"

"Áno som..."

"Máš zakázané vychádzky von. O všetkom musíme vedieť a bez dovolenia nevyjdeš von z domu. A s Eliottom sa môžeš stretávať len v škole alebo ak za tebou Prijdeš, podmienka je aby si nechala otvorene dvere!"

Zo všetkým som súhlasila až na Eliotta.

"A to prečo? Otvorene dvere? Tss.." odfrkla som si a pokývala som hlavou, šla som do izby a cestou po schodoch som zakričala ,"vaše snaženie bolo márne!! Dávno nie som panna!"

Počula som maminu zhíknuť. Mam sa cítiť previnilo? Lebo ja som sa cítila v tu chvíľu užasne. Hodila som sa na posteľ a smutne som sa pozrela na školskú tašku. Naozaj sa mi nechce...

Eliott...

Dneska idem do terénu, pripravil som si pištoľ a zobral som drogy. Prišiel som do jednej chudobnej uličky. Bola tma a ja som sa mal stretnúť s teenagermi ktorý chcú drogy. Nahovoril som ich v škole. Bolo to jednoduché.

Dali mi peniaze a ja im drogy, povedal som aby kontaktovali aj svojich známych. A takto to prebieha skoro stále. Zvyčajne idem do baru. Dakoho tam trochu pripijem a nahovorím ho na drogy. Dá si jednu dávku a hneď potrebuje ďalšiu a ďalšiu...