Bad Boy.Good Lips

16.Kapitola

Lottie...

Klopala som na sklo...nič. Sedela som tu celí deň a noc. Jessica prišla pred zrkadlo a ja som sa musela automaticky postaviť. Čo to bolo? Chcela som si naspäť sadnúť ale nešlo to. Na tvare som cítila krč, ja sa usmievam?

Pred zrkadlom stala Jessica a hýbala sa tak ako ja... Alebo to ja sa hýbem ako ona?

"Prepáč Charlotte... Idem na rande z mojim novým chlapcom, prídem neskoro..." povedala Jess uštipačne, žmurkla na mňa a odišla.

Zaklopkala som na sklo. Nič. Otočila som sa a chrbtom som sa oň oprela. Pomaly som sa zošuchla dole a zahľadela som sa pred seba. Videla som čierno čiernu tmu. Skoro ma hiptnotizovala. Na konci sa objavilo svetielko. Vyskočila som na nohy a rozbehla sa za ním...

"Prepáčte madam..." ozval sa škriekaví hlas ktorý by zobudil každého. Rozlepila som oči a pozrela som sa na mladšiu paní v uniformne. Bola to letuška.

"Čo sa deje?" povedala som rozospato.

"Ešte nič, za chvíľu budeme vzlietať ale cestujúcim ktorý tu zatiaľ sú , im vadí váš krik počas spania..."

Nevedela som čo na to povedať. Do lietadla som šla skôr ako ostatný a na tých pár minút sa mi podarilo zaspať. Nespala som už pár dní...

"Prepáčte...." letuška prikývla a odišla.

Cítila som na sebe pohľady a neubránila som sa slabej červene na lícach. Avšak neviem či to je kôli tomu či sa cítim trápna alebo sa hnevám.

Usádzali sa posledný cestujúci. Sasha sedela za mnou , chcela som kúpiť lístky vedľa seba ale pochytila som sa s tou paní ktorou som volala. Bola som rada keď mi ponúkla tieto dva.

Miesto vedľa mňa bolo voľne, z celého srdca som si želala aby si ku mne sadol niekto normálny. Prišla nejaká vysoká osoba. Mala kapucňu a naozaj krásnu koženku. Vôňa mi bola pomerne známa...

Dívala som sa von oknom, nechcela som aby bolo vidieť že sa naňho dívam...-moja logika .

Pomaly sme vzlietli a ja som vydala mali poľakaný zvuk.

"Môžem sa pozrieť von oknom?" povedal chripľavý hlas.

"Iste...." odpovedala som , posadila som sa rovno a čo najviac som sa oprela o sedadlo aby sa mohol pozrieť von.

Pomaly sa nahol cezo mňa a díval sa ako vylietame hore. Išiel si sadnúť ale lietadlo sa trochu "zamrvilo" , skoro na mňa padol ale jeho ruka sa oprela s eleganciou operadlo a mňa už drvil bozkami.

Nechápala som čo to robí... Až potom to zapadlo do seba. Krásna známa vôňa a jeho bozky....jeho pery...

"Eliott..." šepla som mu do pier a cítila som ako sa usmial. Musela som sa usmiať tiež.

"Čo tu robíš?"

"Idem s tebou..."

"Ako to ...." sekla som sa: "nechcem to radšej vedieť"

"Dobré dievča..." pohladil ma po vlasoch a vlepil mi jeden z jeho túžobných bozkov.

Omámene som sa usmiala a nechala som sa takto rozmaznávať celí let.

Josh...

Deň po tom čo ma hľadala polícia som sa bál ísť do školy. V škole sa nehovorilo o ničom inom. Bál som sa. Vážne som sa bál a snažil som sa to nedávať najavo. Vyhýbal som sa Jonnahovi.

Vyšiel som zo školy, na hlavu som si dal kapucňu a šiel domov čo najrýchlejšie som mohol.

Niekto ma schmatol za rameno a stiahol do tmavej tenkej uličky medzi bytovkami. Začal som sa brániť -ako inak.