Bad Boy.Good Lips

18.Kapitola

Lottie...

"Čo ešte? Zubná pasta je...hrebeň je... Oblečenie , peňaženka doklady mám, pas v taške... Letenky..." poobzerala som sa. Kde sú letenky?

Behala som po dome ako zmyslov zbavená a hľadala letenky...ktoré sú na nočnom stolíku...K sakru.

Zobrala som ich a hodila do tašky. Všetko som kontrolovala asi tri krát a o pár sekúnd zazvonil zvonček. Bola Lissa. Už??! Tak skoro??!

Rýchlo som sa rozlúčila z rodičmi a zišla dole k Lisse. Zvítali sme sa objatím a sadla som ku nim do auta, pozdravila som jej tetu a celú cestu sme sa rozprávali o Londýne. Ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa na letisku. Cesta bola pokojná. Trochu som čakala že vedľa mňa si prisadne Eliott ako to urobil vtedy lenže teraz tu je Lissa. Som rada že tu je Lissa ale Eliott... Nemysli naňho! Pokarhalo ma svedomie. Proste, som rada že tu je a bodka!

"Zas myslíš naňho?"

"Ako to vieš?" pozrela som sa na ňu.

"Ten tvoj pohlaď, vyzerá tak smutne"

"Je môj súrodenec... Ako sa mám tváriť?"

"Lottie... Toto je tvoj nový začiatok... Žiadny Eliott, žiadny súrodenec... Len a len Londýn!"

Žiadny Eliott, žiadny súrodenec, len Londýn.

Tieto slová som si opakovala v hlave.

"Máš pravdu! Hneď ako tam prídeme usporiadame veľkú párty u nás na izbe v intráku..."

Sasha...

Čo budem robiť cez leto? Kamarátov tu nemám. Jamie... Nebude mať na mňa stále čas... A balet... No koment!

Musím si nájsť viac kamarátov alebo koníčkov. Pravdepodobne budem hľadať tie koníčky. Zobrala som notebook. Omegle... Áno som zúfala. Chvíľu mi trvalo kým som to pochopila. Zo začiatku to bolo ťažké sa prispôsobiť ľuďom tam. Už som začínala byť zúfalá ale nakoniec predsa len niekto.

Ja- Ahoj

On- Ahoj, ako sa máš?

Ja- v pohode, ty sa pochvál :)

On- nemám sa čím chváliť :))

Ja- kto si?

On- to je tajomstvo

Ja- prepáč, nevyznám sa v tom, som tu prvý raz

On- Podobne, hľadám si kamaráta... aspoň na písanie...

Ja- Aj ja, neviem čo budem robiť cez leto

...

Takto naša konverzácia pokračovala až do dlhej jednej hodiny ráno. Vymenili sme si twittre a písali sme spolu. Ani neviem ako sa volá. Twittre sú anonymné. Nemáme tam naše mená. Ja sa tam volám Clara. Pekné meno nie?

Vždy som chcela byť Clara....

Eliott...

Dneska ma Maya ešte nahnala si zbaliť. V mojom živote sa skoro nič nedeje tak som možno aj vďačný že môžem vypadnúť s tohto prekliateho miesta. Možno sa raz dám do poriadku...raz.

Prišli sme na miesto. Jedna paní nám oznámila že izby sú pre 4 až 5. Skoro ma porazilo. S akými suchármi sa budeme deliť o izbu? Potom k tomu ešte pridala že naši spolubývajúci sú už na izbách takže si obsadili určite najlepšie izby v izbách. To je hrozné a viete čo je ešte hrozné? Moja slovná zásoba...