Bad Boy.Good Lips

10.Kapitola

Pohľad anonymnej osoby ...

Prechádzal som sa uličkou, uši som mal už dávno zmrznuté a vonku bolo asi 5 stupňov pod nulou. Sledoval som ľudí ako sa šťastne držia za ruky, kupovali darčeky a vianočné pečivo. Bolo mi to až nechutné to ako veľmi šťastný sú. 

Prišla mi SMS-ka od môjho nadriadeného pred dvoma dnami. Nevidel som ho 5 rokov, odvtedy mi nikoho nekázal zabiť. Myslel som že mám pokoj ale nie. Ohlásil sa. Ale prečo?

Prišiel som na vopred dohodnuté miesto. Bola to nejaká ulička , mali sme sa stretnúť pred domom s číslom 1825. On tam už stál, zahalený v čiernom. Prišiel som tam a vražedne sa na mňa pozrel. Naháňal mi strach ale pred pár rokmi som sľúbil že spravím všetko čo bude po mne chcieť. 

Prehovoril: "Pred 5 rokmi som ti dal úlohu zabiť jedno dievča, prekvapením bolo keď som ju tu uvidel behať po ulici" ukázal mi fotku toho dievčaťa. 

Na to dievča si dobre pamätám, zabil som ju a hodil do rieky. Rieka zakryla moje stopy a polícia zmietla tento prípad zo stola. 

"To nieje možné, ja som ju vážne zabil" asi tomu starému oslovi začína preskakovať. Nemohol ju tu vidieť.

"To je síce možne ale akoto že býva v tomto dome?" ukázal na luxusný dom pred nami. Všetky boli luxusné ale tento bol taký iný. 

Zostal som ticho a preglgol som.

Podal mi nejaké papiere: "Na ... dátum kedy mi ju prinesieš .... a papierovačky poznáš" 

Keď sa usmial tak mu bolo vidno jeho zlatý zub. Len som si povzdychol. Budem bývať s ním. Svojim deťom natáral že som ich strýko. Urobil to ešte pred piatimi rokmi keď som zabil prvý raz to dievča. Nechápem tomu. Čo vstala z mŕtvych ?

Ukázal na dom oproti. Nevedel som že bývajú tak blízko mojej alebo skôr jeho obeti. Prišiel som dnu a usmieval som sa. Divadielko sa začína...

Lottie....

Skôr ako sa zotmelo som odišla domou. V kuchyni sedel otec s maminou. 

"Kde si bola?" ozval sa vážny matkin hlas.
"Vonku..."
"Kde presne?"
"V kaviarni"
"Ale tá zatvára o šiestej"
Letmo som sa pozrela na hodinky na sporáku. Bolo osem hodín.
"Ale ja som bola v tej kaviarni na druhej strane mesta ktorá zatvára až o siedmej a potom som šla pešo..." povedala som čo najvážnejším hlasom akým som vedela.

Otec sa do našej debaty nezapájal.

"Ale tá ma zavreté.... povedz mi kde si bola!"

Mám tak hrozných rodičov. Len som si nahlas povzdychla: "U susedov...." 
"U ktorých?" 
"Oproti....." ukázala som za seba a už som si to mierila k schodom.
"Máš zakázané tam chodiť" začula som hlas môjho otca.
"Čo? Prečo?" zvraštila som obočie, "Mám tam doučovanie na gitare..."
"Popremýšľam o tom..." povedal môj otec a rukou pokynul aby som šla do svojej izby. Nemusel mi to kázať, šla by som aj tak. Ušla som do izby a hodila sa na posteľ. Bolo by fajn keby si píšem denník. Skúšala som to trikrát ale nikdy mi to nevydržalo. Nemám zaujímavý život. Chcela som sa o to znovu pokúsiť. Zajtra ráno, ešte pred školou pôjdem a kúpim si zápisník....

Prezliekla som sa do veľkého trička, to je moje pižamo. Ľahla som si do posteli a zababušila som sa až po uši. Zavrela som oči a ešte skôr ako som zaspala tak som premýšľala nad Eliottom. Predstavovala som si ako ma objíma, ako ma bozkáva, ako jeho ruky prechádzajú po mojom tele. Len pri pomyslení na to som zacítila v brušku motýliky.

Sasha...

Madam ma predstavila z každým, začala rozcvička. Začala som sa preťahovať ale oči som nespúšťala z Josha. Strašidelné pohľady mi oplácal. Prišla za madam a sledovala ma. Len prikývla a šla ďalej. Keď obehala všetkých, tak sa postavila do stredu tanečnej sály a vyhlásila.

"Rozdeľte  sa do dvojíc, ideme cvičiť na labutie jazero, pesnička 2." rozumela som tomu. Toto sa učí skoro na každej škole. Tanec čo tancujeme teraz je jednoduchý. Asi najjednoduchší z celého labutieho jazera.  Vstala som a bez váhania som prišla k Joshovi. Utvorili sme tanečný pár.

"Kto všetko vie že chodíš na balet?" usmiala som sa šibalsky a pokukovala som po ňom.
"Zatiaľ len ty..." priznal zo sklopenými ušami.
"Teraz ma ideš vydierať aby som to nikomu nepovedala?" zdvihla som obočie a hryzla som si do pery.
Hlasno si povzdychol: "Dohodnime sa...."
Spozornela som a pozrela som sa naňho: "Počúvam...."
"Keď to nikomu nepovieš tak...tak spravím všetko.."
"Všetko?" zvraštila som obočie.
"Všetko..." odpovedal a hudba sa skončila, uklonila som sa a keď som už odchádzala tak som povedala: "Ešte o tom porozmýšľam.." usmiala som sa, zobrala som si tašku čo som si prehodila cez rameno a odišla som do šatne. Rýchlo som sa prezliekla a utekala som domou.

Pohľad z tretej osoby...

Presne pred 18 rokmi a pár dnami sa rodine Belaqua narodili jednovaječné dvojičky. Boli si totožné až na to že jedno bolo choré. Rodičia nemali peniaze na to aby dieťa dali na liečbu. Choré dieťa predali na čierno druhej rodine. Dieťa ktoré bolo predané na čierno pomenovali rodičia Jessie. Boli šťastný že ju majú ale neboli schopný ju vychovávať, kričali na ňu a ubližovali jej. Druhé dieťa, to šťastné a zdravé žilo s oboma rodičmi s peniazmi ktoré dostali za prvé dieťa. Na zdravé dieťa si dávali pozor a dávajú ho dodnes pretože v deň keď predali choré dieťa sa im vyhrážali. Odsťahovali sa a muž ktorý bol celí čas pri tom sa im vyhrážal, vyhrážal sa že ich deti zabije. Dôvod bol ten že on bol otcom dieťaťa. Otcom bol Antonio. Antonio predáva drogy. Zaplatil mužovi aby zabil prvé choré dieťa. To druhé nikdy nenašiel...až dodnes. Antonio zistil kde je jeho druhé dieťa, Zavolal si muža čo pred 5 rokmi zabil Jessie , natáral mu že ju nezabil. Poslal ho zabiť druhé dieťa . 
Prečo toto Antonio robí ? Nemohol sa zmieriť s tým že žena s ktorou čaká dvojičky ho odkopla a vydala sa za iného.  Antonio si našiel manželku ktorú sa naučil milovať a má s ňou deti.
Rodičia ktorý predali svoje choré dieťa a zdravé si nechali, sa pokúšali o dieťa znova ale matka musela ísť na potrat. Pretože otec stratil prácu. Ale o pár týždňov si našiel lepšiu. Odvtedy nechcú radšej žiadne dieťa. Prehnane opatrujú to svoje. To zdravé dieťa ktoré malo v živote všetko ľahké možno až doteraz. To dieťa sa volalo Charlotte...

Čauté ...toto je môj pozdrav od pacienta...kto je ešte chorí ? Okrem mňa? No ja už musím ísť zajtra do školy ale nejak extra zdravo sa necítim :/
Inak .... rozhodla som sa že vám už hviezdičkové podmienky dávať nebudem... verím že to budete čítať aj bez podmienok :)
Stažovali ste sa na gramatiku a na krátke časti. Tak ja z gramatikou nezpravím bohužiaľ nič, tán mi nejde a sme od malička nepriatelia :/
No a s krátkymi častami dačo spraviť viem :D píšte do komentu kolko slov má mať aká časť jek táto ma 1100 bez tohto čierneho popisku :) aj z popiskom to je          
časť je venovaná TheStonem

-Mishela