Bad Boy.Good Lips

19.Kapitola

Lottie...

"Keby si to rozmyslíte izba číslo 111" povedala som dievčatám ktoré v polke stihli odísť. To neni možné aby si nikto nechcel vymeniť izby izby. To sú s tým všetci spokojný?

"Čo budeme robiť Lissa?" fňukla som a sadla som si na lavičku. Riaditeľka povolila si vymeniť izbu ale musím si nájsť s kým.

"Možno to nebude až tak zlé..."

Pozrela som sa na ňu pohľadom wtf a ona len prikývla.

"Ja sa tam nevrátim."

"Tak ho budeme ignorovať.."

"Takto nevydržím celé leto..."

Hlavu som si o ňu oprela. Toto neni pravda.

"Poď ideme...je večerka..."

"Ja tam nepôjdem.." pozrela som sa na ňu tvrdohlavo.

"Nebude tam, počula som ako hovoril o nejakej party,"

"Hej, počula som o nej..." vstala som a pomalým krokom som šla na izbu ale potom mi v hlave nie preskočilo..

"Poďme na tú party..." pozrela som na Lissu.

"Teraz ťa nechápem Lottie, nechcela si byť s Eliottom..."

"Ja viem že nie...Ale už mi to je jedno. Chcem ísť na tú párty , s niekým si zatancovať a tak..."

"Alebo chceš aby žiarlil?"

Konečne jej to doplo...

"To bude len bonus...tak poď..."

Lissa zamrmlala niečo v tom zmysle že som sa dostala konečne do normálu. Vošla som do izby. Boli sme tu len mi. Oni asi už odišli.

Prišla som ku kufru a začal som ho vyhadzovať.

"Kde to je..." mrmlala som si popod nos stále to isté dookola a na samom spodku som zbadala kvetovanú sukňu.

"Tu si môj miláčik... Kúpila som si to minulý rok a bála som sa že to nevyužijem ale... dneska je čas.."

Obliekla som si sukňu a do nej som si zapravila biele tielko. Dala som si trochu riasenky a Červený rúž. Vlasy som mala v zapletanom vrkoči a keď som ich rozpustila tak boli prirodzene vlnité. Len som sa prečesala a nechala som ich tak.

Sasha...

"Už môžem?"

"Ešte nie..."

"A teraz?"

"Stále nie"

Musela som sa zasmiať. Na očiach som mala šatku a Jamie ma niekam viedol. Cítila som že sme v lese ale neviem to istotne.

Celou váhou som sa opierala o Jamieho, nič som nevidela a nestíhala som jeho tempom, nakoniec ma zobral na ruky a niesol až tam.

Zrazu zastal, postavil ma na zem. Stál za mnou a strhol mi šatku z očí. Prvé čo som uvidela bolo veľa svetla ale za pár sekúnd som si naň zvykla. Predo mnou bol vodopád. Len taký malinký... Asi meter a pól.

"Našiel som to tu asi pred dvoma dnami, o tomto mieste vie len pár ľudí a preto to bude našim tajomstvom..." pobozkal ma na krk a mňa to za studenilo aj keď je hrozné teplo.

"Aká je voda?" Obzrela som sa naňho a on sa usmial...

"Fajnová..."

Toto všetko mi stačilo k dokonalému dnu. Keďže teraz sme sa nachádzali na kraji tak som ho jedným pohybom zhodila do vody a začala som sa smiať.