Bad Boy.Good Lips

27.Kapitola

Eliott...

Na svoje doučovanie som prišiel na čas, tak som trochu dúfal že sa s Lottie zblížime ale po dvere ju odprevadil Will.

Oprel ju o stenu a vášnivo ju pobozkal, jeho ruka šmátrala po jej tele. Jak môže? Veď je moja. Bolo mi na zvracanie. A hrozne moc som závidel. Niečo jej zašeptal do ucha a ona sa zasmiala. Dlho a nechutne sa pobozkali a ona odišla za mnou, tváril som sa že čítam knihu.

"Fajn, som tu.. začneme z niečím ľahkým...." prezrela si plány na opravnú písomku, "funkcia jednej reálnej premennej..."

Začala mi to vysvetľovať a bolo to samé ...citujem "Nech A je neprázdna množina. Bla bla f množiny A do množiny R nazývame reálnou funkciou. Reálna bla bla f: A®R, bla bla prvku xÎA blabla

2. Reálnu funkciu f: A®R, AÌR blabla bla" nič som nerozumel.

"Rozumieš tomu? Toto je len začiatok..." usmiala sa a začala my všetko vysvetľovať. Trvalo mi do tmy pochopiť to. Doučovanie máme dneska večer a hneď zajtra ráno. Už sa teším....

"Ty to robíš naschvál že nechápeš...veď to je to najjednoduchšie na svete... Eliott prosím...mám iné plány ako ťa tu doučovať"

"Vážne a aké? Muchlovať sa s tým debilom?" vyskočil som na ňu.

"To nie je tvoja vec..."

"Ale áno je...ja ťa milujem Lottie...pochop to...a naozaj tomu nechápem..."

"škoda..." šepne a naklonila sa cez stôl, bola tak blízko mojím perám, naklonil som sa aby som ju pobozkal a ona sa len jemne perami oškrela o tie moje ale odtiahla sa..., "že ja teba nie....a pre dnešok končím...."

Hodila mi papiere. "Domáca úloha..." povedala rozkošne a odišla. Sakra...ja som to ale riadne pokašlal. Prečo si to uvedomujem až teraz? Fajn.

Aká ona na mňa taký budem ja na ňu! Vstal som a prišiel som ku nej, pritisol som ju na stenu a stisol som jej bok.

"Viem že ti chýbam...."

Lottie...

Nedala som na sebe poznať neistotu.

"Prečo by si mal? Keď Will je v posteli lepší..." odsunula som ho od seba.

"Dobre vieš že nie je..."

"Ale je... Ja to mám rada v posteli nadivoko..."

"Veď si s nim ani nespala..." spýtal sa skôr s nádejou v hlase a ja som sa len zasmiala.

"Fajn ako myslíš...." odišla som do izby kde som si to rozdala s Willom. Bože...mne fakt chýba Eliott.

Na druhý deň som ho znovu išla doučovať.

"Zo sto príkladov máš správne 2 a to si si tipol...." zamumlala som neveriac tomu, "Kedy tomu pochopíš?"

"Keď mi dáš ešte jednu šancu..."

"No to tu budeme ešte dlho..."

Pomaly sa postavil a prišiel ku mne, "Ja si počkám..."

Pomaly prišiel ku mne a stisol my boky, naklonil sa aby ma pobozkal. Slabo som sa uškrnula a o krok som ustúpila.

"Bacha aby si nezostarol...to ta nebude chcieť žiadna..." na stôl som mu hodila ďalšie papiere. "Za každý zlý príklad dostaneš stranu príkladov navyše," Nechcela som mu toho dávať toľko ale mal sa správať normálne.

Tee...

"Čože?!!" vykríkla som a odtiahla som sa od neho.

"Nepamätáš si? To som ja!"