Bad Boy.Good Lips

28.Kapitola

Lottie...

Ani som si to neuvedomovala ale on ma bozkával s čoho som bola v šoku. Ďalším šokom pre mňa bolo to že som mu ich opätovala. Ale najväčším šokom bolo že som tomu nemohla zabrániť.

Ja ho fakt moc chcem... Ja s ním chcem tráviť všetok voľný čas...proste chcem byť len s ním. S nikým iným.

Ale potom som si uvedomila len jeden jediný fakt, on ma rád proste nemá. A aj keby. Je to môj brat. Vždy mi prišlo nechutné v pároch keď bol jeden o 10 rokov starší alebo keď je žena staršia od muža Čo i len o mesiac. A najviac nechutné mi prišla súrodenecká láska. Vlastne až do teraz kým som sa do tohto nedostala. Čo mám robiť?

V hlave som si dala do kopy čo nechcem -vlastne jeho a všetko ostatné moc chcem ale aj nechcem.... proste to chcem ale v tú jednu istú chvíľu nechcem- a vyšlo mi len to aby som to čo najskôr skončila.

Avšak som nevedela pohnúť jediným prstom proti. Každá jedna sekunda navyše s ním my to sťažovala.

Potom som ho od seba odtiahla a ja som sa mu vykĺzla. Pozrela som sa naňho a jeho spodná pera bola trocha dokrčená vášnivého bozkávania. Po chvíli som postrehla že sa celá chvejem a v bruchu som zacítila starých známych motýlikov. Prečo on? Prečo sakra on!!??

Zošuchla som sa po poličke na zem a objala som si nohy. Pomaly si sadol vedľa mňa.

"Chcem jeden rok..." šepla som a pozrela som sa naňho. Nepovedal nič.

"Chcem jeden rok...bez teba... bez všetkého čo si priniesol. Jeden rok ako puberta o ktorú som prišla. Ak chceš čakaj...ak nie, tak odíď. Teraz ta len pripravím na test a chcem jedne rok bez teba. Keď nebudem musieť myslieť na nič iné ako len na školu a zábavu.

Počula som ako si povzdychol a potom prikývol.

"Dobre, ja si počkám..." vstal a pobozkal ma na čelo a potom odišiel. Viac som sa schúlila a objala som si nohy.

Bude to rok. Môj vysnívaný rok šialenej Char a potom budem normálna. Nič viac nechcem.

Sasha..

Dni ubiehali a ja som si vychutnávala posledné dni s Jamiem. Bohužiaľ v poslednom dokonalom týždni sa to všetko zvrtlo. Často opakované nevoľnosti som už ďalej nemohla ignorovať a ani tajiť pred rodičmi. Následne sme s rodičmi zašli k doktorovi a potom ku gynekológovi. Zistilo sa že som tehotná. Skoro som sa rozplakala. Som tých sakra sprostých 20% .

Prišli sme domou a cestou v aute na mňa rodičia kričali. Že som si pokazila celí život. A potom mi to došlo. Pokazila som ho aj jemu.

Rozplakala som sa. S rodičmi sme sa dohodli že budúci rok nenastúpim na vysokú ale až rok na to. Dieťa budú vychovávať rodičia. A Jamie... Tomu to proste nepoviem. Budem ho ignorovať. Ani jeden telefonát a ani jedna správa. Ale posledný týždeň si chcem užiť ako nikdy pred tým.

Tee... 

Prišli sme na políciu udať môjho otca lenže tam sme zistili že nás niekto predbehol. Na otázku Kto? mi odpovedal ukazovák smerujúci k mladému, pomerne vysokému mužovi tak okolo 18-20 rokov. V obleku a pekne upravený prišiel k nám.  Avšak keď som sa mu pozrela do tváre zračila som v ňom šialenca čo ma nazýval "sestričkou". Odstúpila som o krok dozadu vedľa Mikea a nenápadne ma chytil za ruku.

"Kto si?"

"Tvoj brat"

"Ale ja ti neverím..."

"Ale je to pravda"

"Dokáž to..." pozrela som sa naňho a videla som v nom podobnosť môjho otca čo v Eliottovy nikdy nebola. Vyšli sme zo stanice a autom práve privážali Antónia- môjho otca.

Vytrhol sa policajtom a prišiel ku mne...

"Počkaj do budúcnosti ty malá mrcha... Neteš sa predčasne..." zavrčal ale to už ho schmatla polícia a vliekla do vezenia vedľa policajnej stanici. Husinu na celom tele som mala až kým sme neprišli do reštaurácie, celú cestu tam sme boli ticho. Nezmenilo na tom ani Mikeov trápny pokus o rozhovor

"Dneska je ale pekné počasie..." v tejto situácii som ho chcela zabiť. Ale máme tu svedka. Takže nie.

Usadili sme sa.

"Takže ...Som Eliott Evans. Do 7 rokov som žil šťastný život s tvojím a mojím otcom avšak potom si sa narodila ty a ja som nebol vhodný do rodinky. A navyše ma matka nenávidela lebo som nebol jej synom ale len synom môjho otca a nejakej fifleny s ktorou randil. A tak sa ma zbavili. Na svet si prišla ty a o rok na to si adoptovali ďalšie dieťa čo ponieslo to isté meno ako ja. 

Kde vychádza že mi dvaja sme súrodenci a moja-tvoja matka ma zavrhla ."

"Takže...Eliott..." sekla som sa lebo teraz sú dva a som trocha zmätená " Eliott s ktorým som vyrastala, nieje môj brat a je úplne cudzí človek?"

"Nieje cudzí...je to tvoj kamarát...ja som cudzí človek...a som tvoj brat..."

"A čo mám teraz spraviť?"

"Ujsť... Čo najďalej... "

"Ale prečo? Veď sme môjho otca udali, je pokoj..kľud..."

"No ale na ako dlho? Nevyrastal som s ním síce dlho ale poznám ho natoľko...že sa von dostane...a dokončí čo začal..."

"A čo začal?"

"Zabíjať svoju krv... Zabil jedno dvojča, chce to druhé... potom pôjdem ja a potom ty..."

"Keby ma chce zabiť tak to urobí už dávno nie?"

"Ale to ...nie je zábava..." na jeho tvári pohráva úsmev. 

Do čoho som sa to namočila?

Eliott...

Dám jej jeden jediný rok... Len jeden. Len 365 dní. Sakra to je dlho. A každý deň ju budem vidieť v škole. Na každej party kam vkročím. Bude všade. Bude populárna. 

Proste to musím vydržať. Vošiel som na izbu. Som tu až príliš sam. Povzdychol som si a zobral som si matematiku. Začal som sa pripravovať na zajtrajší test. Chcem ho zvládnuť. Ale každou minútou som sa vzďaľoval od matematiky a premýšľal som nad všetkým. 

Vrátim sa domov a nastúpim o rok neskôr. Vstal som že to poviem riaditeľovi ale v tom mi zazvonil mobil. Pozrel som si číslo na mobile  a usmial som sa.

"Moja malá staršia sestrička..." zdvihol som z úsmevom.

"Vlastne...nie som tvoja sestra ale o tom neskôr. Za žiadnu cenu sa nevracaj domov. Počul si?"

"Čo? No Ďakujem...chcel som skončiť školu a dúfajúc že sa vrátim do tej šialenej rodiny doma."

"Tak školu nekonči a za žiadnu cenu sa nevracaj domov, otec je vo väzení ale keď ujde tak mysli na to že je šialenec a vraždí všetkých naokolo..."

"Prečo nie som tvoj brat?"

"Fakt!!?? Ty sa pýtaš akurát na toto??!! No to je nadlho ale si adoptovaný..."

"To je skvelé... Ďakujem.." 

Čauko, som tu zas a znova... možno že sa toto zdá ako koniec príbehu ale neni... Vlastne to mal byť koniec :D Len som chcela skončiť s tým že sa Eliott a Lottie rozídu ale zas mám náladu na šťastné konce :D tak to nejak vykolíšem hore :D :)

Časť venovaná...Dallliana

Píšte si komu mám venovať časti... lebo nemám komu :D

Na obrázku...Eliott vo svojom "poriadku"

-Mishela