Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 4

Na druhý deň som opäť sedela vo svojej kancelárii a študovala som v papieroch ohľadom toho Tomlinsona, keď vtom mi zazvonil mobil. Začala som ho hladať medzi tymi všetkými papiermi a keď som ho konečne zdvihla ozval sa na druhej strane mužský hlas : ,, Dobrý deň, hovorím so slečnou Blank?" Snažila som sa usmiať a riekla som: ,,Ano, želáte si?" Muž na druhej strane odpovedal:,, Ano , tu je Mike O' Hara , som manažér pána Tomlinsona, dúfam, že ste dostali jeho prípad ." Pokývala som hlavou: ,,Ano už na ňom pracujem. Ale potrebovala by som sa s pánom Tomlinsonom stretnúť , viete potrebujem s ním spraviť výsluch a tak, chápete?" Ten chlap sa hneď ozval: ,,Ano, samozrejme. Kedy by ste to potrebovali spraviť?" Začala som listovať vo svojom diári a za chvíľu som odpovedala: ,,No , vyhovovalo by to čo najskôr. To znamená tak do 3 dní." Chlap chvíľu mlčal a potom riekol: ,, Ok, vyhovovalo by to zajtra o 11?" Pozrela som sa do diáru aké plány mám na zajtra a odpovedala som: ,, Ano, to by bolo v pohode . Takže by som potrebovala aby tu pán Tomlinson aj s Vami zajtra o 11 bol. Máte adresu? " Chlap hneď odpovedal: ,, Ano iste, mám." ,, Fajn , tak poton keď prídete hláste sa na meno Blank, áno? Oni vás potom pustia a ja na vás už budem čakať, dobre? V poriadku?" On odvetil: ,, Ano, zajtra o 11 u Vás bude pán Tomlinson aj ja." Usmiala som sa a povedala: ,, Ano, ďakujem." Chlap odpovedal:,, Ja ďakujem a dovidenia." ,,Dovidenia." odpovedala som a on zložil. Hneď na to som si to zapísala do diáru a ďalej sa venovala svojej práci.

Ráno som kráčala do roboty s kávou v jednej a mojimi precovnými zakladačmi v druhej ruke a rozmýšlala , čo všetko dnes musím spraviť. Mala som toho naozaj dosť, potrebovala som sa stretnúť dnes s toľkými ľudmi , lebo zajtra som mala byť na súde celý deň a proste som si musela dorobiť ešte tolko vecí , takže sa dá povedať , že som pred sebou mala dosť stresujúci deň. Prišla som do kancelárie , dala si dole sako a začala som naozaj makať a ani som sa nenazdala a bolo pol jedenástej. Ten Tomlinson a jeho manžér mali byť prví s ktorými som sa mala dnes stretnúť . Išla som do kuchynky spraviť si ešte jednu kávu a potom som si ešte na chvíľu prebehla otázky , ktoré som Tomlinsonovi mala položiť a nakoniec o za 5 11 som ich išla pomaly čakať.

Medzitým na parkovisku pred budovou právnickej firmy

Vystúpil som z auta , žuvajúc žuvačku s okuliarmi na očiach a pozrel som sa kam to vlastne idem. Mike vystúpil tiež zo svojho auta a pozrel sa na mňa. Zamkol som a podišiel k nemu. Aj on si zavrel autu a napravil si oblek, ktorý nosil len keď išiel ničo dôležité vybavovať. Sňalsi okuliare a riekol:,, Viem, že to nenávidiš , ale snaž sa aspoň trochu zdvorilý." Pretočil som očami, ako mal som Mika rád , ale nenávidel som keď sa ku mne správal ako k niakemu puberťákovi, ktorý neviem čo od dobroty. Kráčali sme smerom do tej budovi , stále som žuval žuvačku, mal som na očiach okuliare a ruky vo vačkoch. Už som to chcel mať za sebou. Vošli sme do budovi a Mike išiel na recepciu sa dohadovať s niakou babou. Stál som pri ňom a pozeral sa na pipku , ktorá tiež robila na recepcii. Po chvíli sa na mňa pozrela a povedala: ,,Ehm...... želáte si? " Uškrnol som sa a riekol som : ,, Nie , už to mám vybavené, len, že máte peknú blúzku. " Ona sa zapýrila a riekla:,, Oh, ďakujem." Sňal som si bríle a povedal: ,,Pracujete tu už dlho?" Ona sa ostýchavo pozrela na mňa a odvetila : ,,No teraz je to druhý rok." Trochu som sa usmial a povedal: ,,Lebo vám to ide dobre." Ona sa na mňa pozrela a povedala: ,,Naozaj? " Pokýval som halvou a riekol: ,, Samozrejme,keby som chcel recepčnú tak si vyberiem Vás, ale je tu niečo iné......" ale v tom ma chytil Mike za rameno a riekol: ,,Tak fajn už musíme ísť." a už ma ťahal preč. Len som sa pozrel na tú pipku, ona sa začervenala a začala sa opäť venovať svojmu počítaču. Otrávene som sa pozrel na Mika a riekol: ,, Prečo sme už museli ísť? Mal som to akurát dobre rozohraté." On sa na mňa tvrdo pozrel povedal:,,Tu si kvôli svojmu prúseru nie preto aby si balil recepčné." Pretočil som očami a nastúpil do výťahu , kam ma Mike nasledoval. Nervozne som klopalnohou po podlahe až kým necinklo 14. poschodie a my sme mohli vystúpiť. Vošli sme do chodby kde Mike zase povedal niakej ženskej prečo sme tu. Obzeral som sa po celej miestnosti , keď vtom som uvidel prichádzať niaku babu. Mala na sebe čiernu sukňu, ružovú blúzku, čierne sako a čierne lodičky ako takmer všetky ženské tu , ale predsa pôsobila niak inak. Svoje špinavý-blond vlasy mala v niakom drdole a jej modro-sivé oči prepalovali celé moje telo.Keď prišla k nám prihovorila sa Mikeovi:,,Prepáčte, Vy ste pán O'Hara ?" Mike sa ňu pozrel a povedal : ,,Oh ,áno, slečna Blank?" Ona sa usmiala a povedala: ,,Ano, som rada, že ste prišli." Mike hneď ukázal na mňa a riekol:,,Aj my sme radi.Pán Tomlinson." Ona sa aj na mňa usmiala a povedala:,,Teší ma.Ja som Lydia Blank." Podal som jej trocha nemotorne ruku a riekol: ,,Louis, Louis Tomlinson, teší ma." Ona mi podanie opätovala a povedala: ,,Tak fajn mohli vy sme už ísť." A tak sme išli za ňou.