Kapitola 10

47 4 0
                                    

V pondelok ráno som bola v práci a v hlave sa mi stále premietali udalosti zo Soboty. V poslednom čase som vlastne pracovala už len na prípade ,,Tomlinson" a nie na niečom inom. Jenny bola z toho trochu prekvapená ako som sa do toho prípadu ,,zahryzla".

Bolo asi už pol ôsmej alebo osem večer a ja som ešte stále sedela v kancelárii a študovala toho Tomlisona. Niak som sa proste od toho nevedela odtrhnúť. V práci už nikto nebol, len v mojej kancelárii sa svietilo. Na súde som mala byť na budúci Pondelok a keďže dnes bol už Štvrtok a ja som mala už všetky stretnutia za sebou, zhromažďovala som si už len informácie  a stavala ich do hotovej podoby tak ako som ich chcela predložiť a argumentovať s nimi na súde. Zajtra ráno som mala všetky tieto veci povedať a informovať o nich Tomlinsona, z čoho som bola viac než nervozna.

Písala som na počítači a zívla som. Zrazu som len začula niečí hlas. ,,Ly?" Odvrátila som zrak od monitora a uvidela som Jenny ako stojí medzi dverami a hľadí na mňa. ,, Pre boha, veď už je pomaly deväť! Čo tu robíš?" Opäť som zívla a riekla: ,,Prípad." Ona vošla do mojej kancelárie a pozrela sa na môj stôl. Bol viac než zaprataný a bol na ňom dosť veľký bordel. Všade boli papiere a moja šálka, kde bola naliatá dnes už asi piata káva alebo šiesta. Bola som tu už od pol ôsmej a unavená som bola strašne. Jenny pokrútila hlavou: ,,Tebe ten Tomlinson musí veľmi veľa platiť, keď sa takto kvôli nemu ničíš." Len som sa usmiala a riekla: ,,Čo už. Ale mám dobrú správu. Jeho prípad mám už takmer hotový takže ak to dobre dopadne, bude čoskoro toto všetko len minulosťou." Jenny sa  tiež usmiala: ,,Kedy si na súde?" Odvetila som : ,,V pondelok ráno. Už len povedať Tomlinsonovi čo má robiť a potom je iba na mne." Jenny sa na mňa so súcitom pozrela: ,,Mala by si sa vyspať." Podoprela som si hlavou a zavrela oči: ,,Ani mi nehovor. Posteľ je momentálne jediná vec na ktorú môj mozog myslí." Jenny na to odvetila: ,,Čo potrebuješ ešte urobiť?" Len som riekla: ,,Už len prepísať pár strán a hotovo." Podišla ku mne a nahliadla ponad moje plece na monitor: ,,Môžem ti to prepísať ak chceš." Pozrela som sa na ňu: ,,Urobíš to pre mňa?" Jenny sa pozrela na mňa späť: ,,Jasné, potrebujem pár nadčasov aby si Jessica myslela, že som aktívna a ty by si sa mala vyspať." Vďačne som odvetila: ,,Vďaka, máš to u mňa. Stačí iba ak....." a začala som jej ukazovať papiere ,, prepíšeš tieto papiere sem." a ukázala som na počítač. ,,Veď vieš." som ešte dodala a pozrela sa na ňu. Jenny pokývala hlavou: ,,Mhm, jasné." a ja som vstala zo stoličky. Jenny si tam sadla miesto mňa a ja som si pomaly začala baliť veci. Keď som si už všetko nahádzala do kabelky, ešte raz som sa pozrela na Jenny. ,,Ďakujem ešte raz." Ona sa usmiala a zdvihla ruku na pozdrav. ,,Tak zajtra." riekla. ,,Fajn, dobrú noc." a otvorila som dvere od svojej kancelárie.

Tak ďalšia časť je tu ale hneď za chvíľku- to jest do 1,5 hodiny -je tu ďalšia ale páčilo sa mi to viac rozdeliť tak chápte ma. Ale inač diki, že sa vám to páči xoxoxo


Futbalistová ObhajkyňaKde žijí příběhy. Začni objevovat