Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 14

,, Prosím vážení prítomní postavte sa a vypočujte si rozhodnutie súdu!" Všetci sme sa postavili. Tých pár mlčanlivých sekúnd som len stála a nepočula nič iné ako tlkot vlastného srdca. Nevyzeralo to veľmi dobre. ,,Súd v mene Spojeného Kráľovstva v prípade obžalovaného Louisa Williama Tomlinsona rozhodol takto. Kvôli nejasným dôkazom na oboch stranách súd prekladá pojednávanie na štátnu súdnickú komoru. Termín ďalšieho pojednávania bude zrejmý onedlho. Ďakujem , môžete ísť domov." Sánka mi padla asi až po kolená. Čože? Prekladá pojednávanie? Toto sa mi nestalo už pekne dlho! Tomlinson vyzeral rovnako prekvapene ako ja . Avšak nepovedal nič.

Vyšli sme z miestnosti a v diaľke som už zahliadla blesky fotoaparátov. Tomlinsonovi to však bolo jedno. Vybehol na mňa ako zúrivý pes : ,,Čože, prekladá?! Ako ste to mohli dopustiť?! " Pozrela som sa naňho: ,,Ukľudnite sa, prosím! " riekla som. On však začal hučať ešte viac: ,,Mám sa ukludniť? Čo si o sebe myslíte? Povedali ste, že máte všetko. Ako to , že to dopadlo takto?!!" Veľmi, naozaj veľmi som sa snažila zachovať si chladnú hlavu.  ,,To, že mám všetko ešte neznamená, že súd vyhrám. Pozrite, mňa to prekvapilo takisto ale....." On na mňa len zízal: ,,Čo?" Odvetila som :,,Môžme byť radi, že to dopadlo takto." On znova začal kričať: ,,Takto? Že to dopadlo takto? Idem predsa znova na súd!! Ten právnik Vás roztrhal na franforce! Ak by ste bola naozaj taká dobrá ako tvrdíte, že ste , nestalo by sa to! Trvalo by to omnoho kratšie a tej obžaloby by ste ma už dávno zbavili!" Do tváre mi vstúpila zlosť. ,,Tak dovolte! To čo sa tam stalo je len Vaša chyba! Ak by ste si dávali pozor na svoje správanie dnes by sme tu nemuseli byť a ak by ste mi povedali o tom Mníchove, vec by už bola dávno uzavretá! A viete čo? Mne to môže byť vlastne úplne jedno! Kľudne Vám môžu nakopať ten Váš zadok a mne to môže byť u riti! " On na mňa ešte chvíľu zazeral, potom zatvoril ten svoj chráp a odkráčal preč. Pozorovala som ho v nemom úžase ešte hodnú chvíľu. Nemohla som uveriť čo sa práve stalo. On mi nadával za to, že nás preložili? Iste, na výške nám hovorili , že môže sa stať, že niekedy bude klient nespokojný a rozhorčený, ale takéto niečo, v takomto rozsahu  sa mi ešte nestalo. Asi preto, lebo som takmer vždy dosiahla svoje, dohodou alebo som ich proste rozprášila na súde. Ale toto? Čo si o sebe myslí? Za to, že je futbalová star môže byť aj na svojho právnika (!!!!) arogantný bez niakeho ospravedlnenia alebo čo? Povzdychla som si a odišla tiež preč z budovy.

,,Ešte stále si myslíš, že by som sa ho mala držať?" riekla som a odpila si z čaju. Jenny mykla plecami a odvetila: ,,Neviem, vieš, možno bol len vytočený a zaskočený, možno to nebolo myslené na tvoju osobu." Pokrútila som hlavou: ,,Nevidela si ako tam na mňa hučal. Toto si nemôže dovoľovať, Jenny! Ja som predsa na jeho strane! " Jenny sa pozrela na mňa od šálky čaju: ,,Platí si ťa za to aby si bola." Rozhodila som rukami: ,,Práve preto. A ak mu to ešte nedošlo, nemá šancu." a rukami som naznačila šlus. Jenny sa poobzerala okolo. Sedeli sme v malej kaviarni nie veľmi v centre Londýna. Nebola veľmi plná, ale bolo tu stále dosť svedkov. Otočila sa späť na mňa a povedala už potichšie: ,,Ale musíš uznať, že hocikto by Louisa Tomlinsona bral." Oprela som sa o operadlo: ,,Len ja nie." Ona sa odklonila odo mňa a zopakovala: ,,Len ty nie."

tak ďalšia trochu krátka časť ....no nevadí už sa to aspoň trochu hýbe....čítajte ďalej a uvidíte čo Louis spraví:... :))))))