Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 31

,,Mám otázku." riekola pokračoval. ,,Prečo sme si vlastne prestali tykať?" Ja som akoby zamrzla. Do kelu! Čo teraz? Povedz niečo, rýchlo! Ale aby to bolo ešte do vianoc, Lydia! Zase len ticho. ,,No.... po pravde..." koktala som.On len čakal.

Nakoniec som to vyriešila jednoducho. ,,Potykajme si teda teraz." navrhla som. On sa usmial na plnej čiare a tak odhalil svoj dokonalý biely chrup. ,,Už som sa bál , že sa toho nedočkám."

Čas ubiehal. S Louisom to ide vždy tak trochu rýchlejšie. Avšak ja som bola v práci, nemohla som tam s ním sedieť donekonečna.

Keď sme vyšli von Louis sa opýtal: ,,Si tu autom?" Pokrútila som hlavou. ,,Pešo." On si nasadil okuliare.,,Nechceš aby som ťa tam hodil? Do roboty myslím.." Trochu som sa zachichotala. ,,A ty nemáš tiež robotu?" On mykol plecami. ,,Má, ale je to po ceste.Ak chceš tak poď. Mne to problém nerobí." Prešľapla somna druhú nohu. ,,Vidím, že ty viac krát ponúkať nebudeš...." on sa usmial. ,,Tak dobre, beriem." Louis pokýval hlavou a kráčal na parkovisko. Ja som ho nasledovala. Otvoril auto a obaja sme nastúpili. Pripútal sa a ja som spravila to isté. Naštartoval a vycúval z parkoviska.

,,Kadiaľ sa tam ide?"opýtal sa. Prekvapene som naňho pozrela. ,,Povedal si predsa, že to máš po ceste. Očakávala som, že teda vieš ako sa tam ide." On mykol plecami. ,,U mňa nie je dobre mať očakávania." Usmiala som sa a náročky vzdychla. ,,Dobre teda. Tu doprava a potom na križovatke rovno."

Cesta autom ubehla dosť rýchlo, koniec koncov pešo to trvalo iba 15 minút alebo tak niako. Keď sme zastali pred mojou robotou, otočila som sa na Louisa. ,,Ďakujem, že si dneska prišiel. Aj keď som sa ti neozvala. Mrzí ma to.Chcela som, ale..." On ma prerušil: ,,Prečo sa za seba vždy ospravedlňuješ? Je to okej. Ak by nebolo tak neprídem. Dobre?" Došla mi reč. Nakoniec som len pokývala hlavou. ,,Ešte taká vec.." riekol a trochu nevózne si pošúchal krk. ,,Mám voľný lístok... na jeden film. Kamarát o mal ísť so mnou nemôže. A tak som myslel, že ...... aby neprepadol...... či by si chcela ísť so mnou?" a nervózne sa zasmial. Ostala som sedieť ako obarená. Čo sa teda stáva skoro vždy keď ma niekam pozve. ,,Na zajtra. O 8.30 pm to začína." dodal ešte. Len som prehltla ale potom sa usmiala a pokývala hlavou. ,,Pôjdem rada." On sa usmial tiež. ,,Tak teda zajtra. Pošlem ti adresu v ktorom obchoďáku to je. Dobre?" ,,Fajn." riekla som. ,,Ďakujem ešte raz. Aj za odvoz." Usmiala som sa ešte a vystúpila. ,,Maj sa." riekol on pred tým ako som zabuchla dvere. Odišiel. A ja som sa s priblblým úsmevom vrátila do kancelárie.

,,Ty s ním ideš do kina?" riekla Jenny. Ja som zabuchla skrinku a otočila kľúčom. ,, Áno. Nechel aby mu ten lístok prepadol." Ona sa na mňa pozrela s iróniou v očiach. ,,Haha. Lydia nerob zo mňa debila. Som na to dosť inteligentná, aj keď som ryšavka a nesprómovala som na čisté." Mykla som plecami a vybrala sa po chodbe ku sprchám. ,,Sám to povedal." Ona ma následovala. ,,Lydia.... on je milionár. Najvačšia star anglického futbalu. Myslíš, že si nemôže dovoliť prepadnúť jeden lístok do kina za 5£?" Otočila som sa na ňu. ,, Tak prečo to teda povedal?" Ona odvetila: ,,Potreboval výhovorku na to aby si súhlasila. Je to rande." a mrkla na mňa okom. Prevrátila som očami a kráčala ďalej. ,,Hovor si čo chceš." Jenny stále išlaza mnou. ,,Ly....opýtam sa ťa niečo. Že ty si nikdy s nikým nechodila?" Znova som sa otočila tentoraz s prekvapeným výrazom na tvári. ,,Myslím seriózny vzťah." dodala. ,,Prečo si to myslíš?" Mykla plecami. ,,Neviem.... poznám ťa už od výšky.... ale s nikým som ťa nikdy nevidela akože ....chodiť." ,,A čo David?" a pokračovala som v chôdzi. Ona len mávla rukou. ,,S tým si sa iba stretávala. Mala som pocit,že ste skôr priatelia. Navyše bolo to dosť krátke." ,,5 týždňov." Ona vzdychla. ,,Vieš o čom hovorím." Otočila som kohútikom a nechala som aby voda vztekala na moje vlasy. ,,Nie." riekla som. ,,Vieš.... zaujímalo by ma... či si už niekedy s niekym spala." hovorila ona. Tvárila som sa, že ju cez tú vodu nepočujem. Tiež lepšie miesto na pýtanie sa takejto otázky ako verejnú plaváreň si vybrať nemôže. ,,Lydia?" riekla. ,,Mám to zopakovať?" Vypla som kohútik. ,,Nie." ,,To je odpoveď?" opýtala sa. ,,Jenny mám 26!" ,,Ja sa len pýtam. Lebo.... s nikým si nespala na výške ak dobre viem." Pokývala som hlavou. Jedna staršia pani čo práve išla okolo prebodla Jenny znechuteným pohľadom. Ale jej to bolo očividne jedno. ,,Vieš správne.Ale ak si myslíš..." a stíšila som hlas. ,,že som panna tak si dosť mimo." Ona si prekrížila ruky na hrudi. ,,A kedy sa to teda stalo?" Znova som prevrátila oči a vzdychla. ,,Nenúť ma to hovoriť. Nechcela by si to počuť." a kráčala som k bazénu. Ona ma nasledovala. ,,Som samé ucho." Odrazila som sa a skočila do vody. Ona za mnou. Pár starších pánov pri kraji na nás zazrelo, lebo kvôli Jenny im vystrekla voda na tie ich plešaté hlavy.