Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 22

Naklonil sa nad ňu a spojil svoje pery s tými, ktoré patrili jej. Ju to prekvapilo, ale aj uspokojilo, a hoc si to nechcela priznať, bola rada,že to spravil.Ich bozk však netrval tak dlho ako obaja v kútiku duše chceli a dúfali.

Ona to prerušila. Nie preto, že by chcela, ale preto, lebo musela. Nevedela prečo, ale niečo jej hovorilo, že to čo sa práve dialo, nebolo správne.Nepamatala si dôvod. A tak keď sa odtiahla, pozrela naňho a mrmlajúc: ,,Tak, ďakujem." otvorila dvere a vypotácala sa von. On na ňu najprv sklamane, ale neskôr šťastne hľadel. ,,Dobrú noc." ,,Dobrú noc." riekla aj ona a zabuchla dvere. On odišiel preč. Obaja sa vnútri cítili iní. A obaja nevedeli prečo.

Pomaly som zamrkala očami a pretrela si ich. Čumela som do stropu tak ako každú Sobotu. Dnes sa nemusím ponáhlať do práce,nie, nie Lydia, žiadne také.

Po pár minútach,možno desiatkach som sa prinútila vstať. Avšak akonáhle som sa posadila na posteli, do hlavy mi udrela neznesiteľná bolesť. Čo sa dokelu včera stalo, že mám pocit, že mám opicu? A hneď akosom to povedala ma naplo. Do riti!

Vyskočila som z postele a letela na záchod ako najrýchlešie sa to dalo. Chytila som záchodovú dosku a vyvracala zo seba takmer celý obsah žalúdka. Čudujem sa, že som si v tom záchode nenašla aj niake vnútornosti.

Keď som cítila, že moje vracanie sa aspoň na chvíľu zastavilo, boh by dal aby úplne skončilo, vyšla som zo záchoda a mierila do kuchyne, kde som vybrala pohár a naliala doňho vodu. Hodila som si do pusy tabletku na bolesť hlavy a zapila to vodou. Moja však odmietala spolupracovať a mala som skôr pocit, že začína bolieť ešte viac. A tak som sa premiestnila naspať do spálne a ľahla si do postele. Chytila som si hlavu a privrela oči. Kde som, kurnik, včera bola? Vôbec si nespomínam!

Vtom mi zazvonil mobil. Bože, hlava mi ide prasknúť a ešte mi aj niaky inteligent začne volať! Vankúš som si pritiahla k ušiam a snažila som sa nepočuť ten prekliaty telefón. Ale potom ma napadlo, že čo ak má niekto problémy, alebo sa niečo stalo? Možno aj horí!

A tak som sa niak zodvihla a zobrala to. ,,Prosím?" riekla som. ,,Oh, konečne!..... Ly, kde, pre boha, si? Snažím sa ti dovolať celú noc a ráno! Ale ty nič. Myslela som, že sa nechceš úplne zdrulať po jednom večeri. Čo sa vlastne stalo? Pila si? A on....... musíš mi všetko povedať, viem, že možno, teda asi určite o tom nechceš hovoriť,ale...... Ehm.....Ly, si tam?" konečne skončila svoj monológ Jenny. ,,Ehm..... práve som sa zobudila, a strašne ma bolí hlava. Na nič si nespomínam a mám pocit, že zomriem!" odvetila som. Naozaj som mala pocit, že mi hlava praskne každú chvíľu. ,,Čo? Ale počkaj..... si doma, nie?" ,,Áno, som. Ehm....nemala by som byť?" Do kelu, čo sa deje? ,,Fuha, tak ty si na tom fakt zle. Vydrž dievča, zachvíľu som u teba. Už sadám do auta." ,,Čo?......" ale odpoveďou mi už bolo len pípanie, signalizujúce ukončený hovor.

Mala som pocit, že som ležala v posteli tak sekudnu a hneď na to zvonil zvonček pri vchodových dverách. Znova som zastonala a zdvihla sa z postele. Dopotácala som sa do chodby a nakukla do kukátka.Vonku, na chodbe stála netrpezlivo Jenny a obzerala sa okolo. Otvorila som dvere a pustila je dnu. Ona ma hneď objala a riekla: ,,Bože Ly. Vyzeráš strašne." Pretočila som očami. ,,Tak to ti teda ďakujem." ,,Povedz mi čo sa stalo!" a pri tom ma viedla do kuchyne. Sadla som si na stoličku. ,,Ale veď ti hovorím. Nič. Neviem ani kde som včera bola, nie to ešte čo sa tam dialo." Ona sa na mňa vážne zahladela. ,,Vážne nič?Vôbec nič?" Pretočila som očami a pokrútila hlavou. Jenny sa nadýchla predtým než povedala: ,,Tak dobre, ja ti to poviem....." a spravila dramatickú pauzu, vôbec nechápem načo. ,,Včera si išla asi o takej 19-tej niekam s Tomlinsonom.Neskôr si mi volala, že je úžasný, ale nepovedala si kde a ani prečo." Čože? Ja? S Tomlinsonom? Niekde? Prehrabla som si vlasy. A potom ma niečo napadlo. Postavila som sa a zastonala. ,,Ó nie!" ,,Čo?" opýtala sa Jenny. ,,Boli sme spolu. V bare, pamatám si, že sme spolu tancovali. A potykali si....... A potom ma odviezol domov .....a ....Do kelu!" Zahrešila som. Jenny podvihla obočie. ,,Asi ma pobozkal......... Áno, pobozkal ma!" Chytila som sa za hlavu. ,,Čože?" ona vykríkla. ,,Aké to bolo?" Pozrela som na ňu: ,, To sa akože vážne pýtaš aké bolo bozkávať môjho ZÁKAZNÍKA? Jenny, toto sa nemalo stať! Ja a on....." ,,A kto začal?" riekla. ,,Čo? Ako to myslíš?" Ona mykla plecami. ,,Kto koho prvý krát pobozkal?" Kusla som si do pery. ,,Neviem." ,,Lydia."pohrozila mi. ,,Naozaj....... nepamatám si. Fakt!"

Tak je tu ďalšia kapitola, taká.....trochu oničom ale chcem dnes ešte pridať ďalšiu, takze pockajte, tá dalsia je lepsia ale aj táto musela byt :)))))))