Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 15

Bol piatok ráno. Mohlo byť tak asi 11 hodín. Sedela som za stolom a pracovala. Akurát včera mi došiel nový prípad. Bolo to len niake pojednávanie ohľadom detského výživného, ale inač nič veľmi neobvyklé. Takýchto prípadov sme tu všetci spravili kopy už odkedy sme boli koncipienti, takžebnič nevšedné. Samozrejme, aj Tomlinsonov prípad sa mi zdal jednoduchý, lenže pracovať s ním bolo tak vyčerpávajúce, človek sa v ňom vôbec nevyzná a preto to zatiaľ dopadlo tak ako to dopadlo.

 Bola som zahrabaná v papieroch  keď vtom mi zazvonil zvonček. Zdvihla som hlavu a začudovane stlačila tlačítko : ,,Prosím?" Nikoho som dneska neočakávala tak kto to mohol byť? ,,Slečna Blank, prišiel za vami pán Tomlinson." odpovedala mi recepčná. Skoro mi vypadli oči z jamiek. Vykoktala som : ,,Čože? Čo potrebuje?" Chvíľu bolo ticho a potom opäť jej hlas : ,,Chcel by Vás navšíviť. Mám ho pustiť hore?" Navštíviť? Prečo? Čo chce so mnou? ,,Slečna Blank." ozvala som opäť recepčná. Privrela som oči a odvetila: ,,Ehm......no jasné. Pustite ho." A potom som sa prebrala. Povedala som ,,no jasné, pustite ho"? Veď som chcela povedať pravý opak! Ja som ale ťapa!  A tak som chytro stlačila gombík na recepciu. ,,Amy? Ste tam?" Recepčná sa mi ozvala:,, Ano?" Rýchlo som vykoktala: ,,Chcela som povedať ....no to je jedno. Už ste ho pustili ? " Ona odvetila: ,,Ano už je vo výťahu." Buchla som si päsťou do hlavy. ,,No, tak .....to nechajte tak. Ďakujem." Amy na to : ,,Nech sa páči." a ja som zložila. Skryla som si hlavu do dlaní. Čo som to ale urobila?! Nechcem ho tu! Nechcem aby mi znova nadával ako som to nezvládla! Už pár dní som mala dobrú náladu, ale teraz sa to malo opäť zhoršiť. Avšak odvolať som to už nemohla. Bože, prečo som len taká hlúpa?!

Vtom mi niekto zaklopal na dvere. Nervozne som nadvihla hlavu  a čakala kto vojde. Dvere sa otvorili a...... našťastie v nich stála Tracy, moja kolegyňa. Ruku som si dala na hrudník a vydýchla. Ona sa ako vždy bezstarostne usmiala a opýtala sa : ,,Čo sa deje? Si niaka nesvoja." S privretými očami som mávla rukou: ,,Ah.....nič. Len som myslela, že si....." vtom ma však prerušil niečí hlas. ,,Prepáčte, že ruším." a vo dverách stál Tomlinson! Tracy sa prekvapene pozrela naňho a potom späť na mňa.On hodil na ňu pohľad ako ,,tak čo čumíš? Vypadni!" a ona preglgla. Potom sa obrátila na mňa a vykoktala: ,,Tak Ly, ja už pôjdem, teda." Prosebne som sa na ňu pozrela aby nešla, ale ona len pozrela do zeme a odišla.

Keď bola preč, Tomlinson starostlivo zavrel dvere a kráčal ku mne. Nervozne som naňho hľadela. Čo teraz urobí? On si sadol s, pre neho typickým úškrnom predo mňa na stoličku a spojil  si ruky. Snažila som sa usmiať a byť milá a tak som riekla: ,,Tak ako Vám pomôžem?" On sa naklonil ku mne tak, že vzdialenosť medzi nami bola len niekoľko centimetrov, a zadíval sa mi do očí: ,,Chcel by som sa Vám ospravedlniť." Sánka mi padla až na stôl. On pokračoval: ,,Za to ....ako som sa v Pondelok správal. Mali ste pravdu, bola to moja chyba a nemal som po Vás tak vybehnúť." Mne sa asi snívalo! Louis Tomlinson, svetová, arogantná, futbalová  hviezda a sviňa  zároveň sa mi ospravedlňuje! Škoda , že nemám kameru!

Pokývala som hlavou a odvetila: ,,V poriadku." On však neprestával. ,,Viete, nechcel by som aby táto naša menšia nezhoda názorov niak ovplivnila našu spoluprácu a preto by som Vám to chcel nejako vynahradiť." Teraz som bola úplne v šoku. Čo som mala povedať? Platí alebo okej, fajn? ,,Dobre." odvetila som. On sa trochu pousmial a opýtal sa : ,,Fajn, máte rada Manchester United?"

Prišla som do kuchynky a chytila sa o linku. Musela som sa vydýchať a popadnúť dych. Toto sa mi snáď len snívalo! Nie, to nie je pravda. Toto Louis Tomlinson nerobí! Do kuchynky zrazu prišla Jenny. Začudovane sa na mňa pozrela a opýtala sa: ,, Si v poriadku? Stalo sa niečo?" Pozrela som  na ňu. ,,Tomlinson prišiel dnes do mojej kancelárie." Ona sa zamračila a zapla kávovar. ,,Oh...... a čo  od teba zase chcel." Jednu ruku som si dala do boku a druhou som sa stále opierala o linku. ,,No..... ospravedlnil sa mi." Jej padla lyžička do drezu a s vypleštenými očami sa obrátila na mňa. ,,Čože?" Pokývala som hlavou: ,, Hej, a pozval ma na zápas Manchester United a Arsenal Londýn." Jej, podobne ako mne pred chvíľou padla sánka až na zem. ,,Čo? Potom ako na teba nahučal?" Znova som len pokývala: ,,A ospravedlnil sa mi." doplnila som. Ona sa tiež oprela  o linku a potom sa otočila na mňa:,, A čo si mu povedala?" Mykla som plecom: ,,Že si to rozmyslím a napíšem mu." Jenny sa na mňa stále pozerala: ,,A ?" Rozhodila som rukami: ,,Samozrejme, že tam nepôjdem." Ona sa odvrátila. ,,Jenny, je to klient." Vrátila zrak späť na mňa : ,,A čo ak ťa on pozval tiež iba ako kolegyňu?Hm?" Sadla som si na stoličku a dala si ruky pod hlavu. ,,Ja neviem. Totiž......keď jeho ponuku príjmem, bude to vyzerať, že mu všetko ľahko opustím a nebudem mať žiadnu autoritu. A keď tam nepôjdem budem vyzerať akože ma urazil tak, že som naňho stále nahnevaná a , že mi na tom stále záleží. " Ona si sadla vedľa mňa a pohladkala ma po pleci. ,,Ja viem,ale.........keď ťa už pozval.......mohla by si ísť. Je to len zápas." Vzdychla som: ,,Ja si to musím ešte premyslieť." a Jenny sa súcitne usmiala.

 Sadla som si  za počítač a  otvorila si mail. Zadala som Tomlinsonovu adresu a začala písať. Vážený pán Tomlinson, rozmýšľala som o Vašej ponuke a rozhodla som sa ,že ju príjmem. Ďakujem. Lydia Blank. Ale hneď som to zmazala, znelo to hlúpo. Milý pán Tomlinson ......nie , nie to nie je ono....Vážený a milý.......oh, to je ešte hlúpejšie. Do kelu! Už neviem napísať ani blbý mail. Sústreď sa Lydia! Dobrý deň, tu Lydia Blank. Rozmýšľala som o Vašej ponuke a chcela by som prijať ak ešte stále platí. Ďakujem, dovidenia. S úctou Lydia Blank. Ano, to by šlo a dala som odoslať. Oprela som sa o stoličku a začala si obhrýzať nechty. Do čoho som sa to len dala nahovoriť?

Keď som vyšla z budovy s okuliarmi na nose pridala sa ku mne Jenny. ,,Tak ako si sa rozhodla?" Išla som stále s vystretou hlavou: ,,Prijala som." Jenny sa usmiala a ja som zastala. Otočila som sa  a  ukázala na ňu prstom.,,Ak sa to pokazí odtrhnem ti hlavu, vážne." Ona sa uškrnula a zdvihla ruky: ,,Platí." Otočila som sa späť a pokračovala ďalej v chôdzi. ,,Počkaj, to bol vtip, však?" zakričala ona a zasmiala sa na plné kolo.

Takže ľudia ďalšia časť je tu....snáď sa páči....uvedomujem si že tým zdržovaním som už veľa ľudí stratila ale jednoducho to rýchlejšie nešlo.....tak prepáčte ....snáď sa páči :))))))))))