Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 8

Na druhé ráno, 10:52

Sedela som v aute a odbočila na tej istej odbočke ako včera odbočil Tomlinson do Chelsea. Sama som nevedela čo to vlastne robím. Trepem sa na futbalový štadion aby som lepšie pochopila môjho klienta, čo? Už len keby som to niekomu takto povedala pozeral by sa na mňa ako na blázna. A ešte je aj sobota! Nestávalo sa mi , že by som sama seba nechápala , ale teraz nastala jedna z tých mála situácií.

Keď som už bola pred štadionom zobrala som si veci a vystúpila som. Zamkla som auto a s povzdychom som sa pozrela na štadion. Bože, ten Tomlinson má nado mnou vážne veľkú moc. Vykročila som smerom k hlavnej bráne. prišla som na štadion a poobzerala som sa po Tomlinsonovi. Na trávniku kde včera nebolo ani nohy dnes bolo plno futbalistov, ktorí poctivo trénovali. A bol tam medzi nimi aj on. Práve vykopával loptu do brány. Stála som tam ako pripečená a len zízala naňho. Proste som nemohla odolať pokušeniu sledovať každý jeho pohyb. Po chvíli si ma všimol, niečo riekol trénerovi a začal miernym poklusom mieriť ku mne. Nervozne sa mi začala triasť noha keď prišiel ku mne a jemne nadvihol kútiky úst. ,,Dobrý." som mu povedala. ,, Dnes ste vymenili sukňu a štekle za džínsy a tenisky?" Pozrela som sa na svoj outfit a riekla: ,,No, tak trochu.Ale poďme k veci, na čo som sem dneska mala prísť?" Naklonil hlavu na stranu a odvetil: ,, Včera ste povedali ,že potrebujete spoznať aspoň trochu môj život a potom keď som vás zobral sem vraveli ste ,že vám to veľmi nepomohlo. Ale možno by ste ma lepšie pochopili ak by ste spoznali môj profesný život." Nervozne som prešľapla a riekla: ,,Fajn, tak čo mám robiť?" Otočil sa ku svojím spoluhráčom a potom späť ku mne : ,,Za 15 minút máme prestávku , potom vám môžem ukázať celý štadion aby ste zistili čo to skutočne obnáša, že to nie len pozlátko." Mierne som sa pozrela do boku a riekla: ,, Nič nie je len pozlátko." On sa uškrnul a odvetil: ,,Fajn, sme dohodnutí. Zatiaľ si môžete ísť sadnúť na tribúnu a sledovať nás." Prešla som celý štadion pohľadom. Bol obrovský, tak pre 100 000, som odhadovala. ,,Ale kam?Je tu tých miest dosť." On sa zasmial a riekol: ,, To je jedno, kam chcete. Kopec fanúšikov si počas tréningu sadá kam chce." Ešte raz som si prešla štadion a naozaj som zbadala skupinku dievčat sediacich tesne pri futbalistoch. Niektoré medzi sebou niečo šepkali, iné sa chichotali a iné zase zasnene pozerali na niektorého hráča. ,,Ok." odvetila som, on sa uškrnul a zase odbehol ku svojim spoluhráčom. Ja som sa otočila k tribúne a pohľadom som si vybrala jeden flek, nie veľmi vysoko, nie veľmi ďaleko od Tomlinsona, ale aj nie príliš blízko neho. A tak som sa jednoducho vybrala tým smerom. Prišla som tam, sadla si , vytiahla karisblock a začala si robiť poznámky o Tomlinsonovi. Pár krát som mrkla naňho a potom zase späť do svojich papierov. S jeho trénerom a pár spoluhráčmi z Barcelony som mala dohodnutné stretnutia na utorok na budúci týždeň.

Keď sa ich tréning skončil a začala im prestávka, postavila som sa , zobrala si veci a zišla dola na trávnik. Tomlinson pribehol ku mne a opäť sa uškrnul. ,,Môžme ísť?" opýtal sa ma. Drzo som mu odpovedala: ,,Samozrejme." On sa otočil a začal kráčať smerom , ktorým predtým išli aj jeho spoluhráči. Potichu som ho nasledovala. Pritom som si všimla pár zavistlivých tvári dviečat na tribúne. Možno si mysleli, že som Tomlinsonova frajerka a pritom netušili, že som tu čisto pracovne tak ako on.

Prišli sme k trénerskej lavičke kde som bola včera. Tomlinson však zahol doprava a pokračoval priamo a ja za ním. Vošli sme do takej chodby, okolo nás bolo na stenách veľa portrétov slávnych futbalistov Chelsea . Ku koncu chodby bolo pár dverí a ešte jedna ulička. Tomlison kráčal bez slova do tej uličky a ja som ho nasledovala. Po chvíli sa ozval: ,,Touto uličkou prechádzame vždy keď ideme na tréning alebo máme zápas." a otvoril jedny dvere. Naznačil mi aby som vošla. Ja som s otvorenou pusou vošla dnu. Dookola som sa pozerala s obdivom a úžasom. Nie som veľmi veľký fanúšik futbalu, ale toto bolo úžasné. ,,Toto je šatňa pre hosťovský tím." Len som vzdychla: ,,Geniálne." On sa šibalsky usmial a riekol: ,,Páči sa vám?" Pokývala som hlavou. ,, Je to úžasné." Otvoril dvere a riekol: ,, to som rád." Vyšla som späť na chodbu a on zavrel dvere. Kráčal opäť predo mnou. Vyšli sme na nejaké schodisko a on mieril hore.Skoro som mu nestačila. Nebol síce veľmi vyšší odo mňa , ale vľmi rýchlo bral schody po dvoch a ja som na takú rýchlu chôdzu nebola zvyknutá. otvoril jedny sklenené dvere a vošiel dnu. Ja som ho nasledovalaa tak som sa ocitla v obrovskej miestnosti.

Bola celá presklená a nebola tam už len obyčajná dlážka, ale koberec. Bol tam bar a kožené sedačky. Na stenách bolo veľa plaziem a obrazov futbalistov Chelsea. Všade boli vitríny a rôzne ocenenia a na jednej obrovskej bol super veľký znak Chelsea. Pri tej stene bol dlhý a obrovský stôl s veľa stoličkami, podobným tomu stolu, ktorý sme mali v meetingovej miestnosti u nás. Okolo boli malé stoly s vitrínami. celá miestnosť pôsobila tak draho a majestátne a naozaj vzbudzovala obdiv a autoritu. Tomlinson podišiel k jednej sedačke a s úškrnom si na ňu sadol. kráčala som s úplne otvorenou pusou po celej tej miestnosti a nemohla sa vynadívať. Miestnosť bola až skoro na samom vrchole štadiona a keď som sa pozrela dole videla som naozaj na celý štadion. ,,Paráda." opäť som len vzdychla. On sa uchechtol a ja som sa naňho pozrela : ,,Čo to tu vlastne je? Niaka klubová miestnosť alebo čo?" On sa pozrel na mňa a odvetil: ,,Hej, patrí to klubu a keď je zápas sú tu všetky vysoké hlavy klubu a sledujú nás. taktiež sa tu radia o našich platoch a tak." Pokývala som hlavou a riekla: ,, Ako to, že tu môžeme byť tak sami?Nevyzerá to tu ako pre všedné veci." On sa rozosmial a povedal: ,, Klub vie, že mám problémy a tak isto vie, že tu mám dneska na obhliadke právnika. Preto mi dal dneska od všetkých miestností kľúče ." a tak zvláštne sa na mňa zahľadel: ,,Môžme ísť kam len chceme a úplne sami." Chytila som si krk a kusla si do pery . Začala som byť nervozna , keď to povedal. Bol tak záhadný a ani som netušila čo mám od neho očakávať. Postavil sa a vyzeral , že mieri ku mne, ale v poslednej chvíli ma obišiel a otvoril dvere. Otočila som sa naňho a nechápavo som naňho pozerala. Mykol hlavou smerom von z dverí a tak som k nemu podišla a odišla z tej geniálnej miestnosti , kde by som mohla zostať naveky. Zamkol dvere a tak sme sa ocitli znova v nejakej chodbe.

čauko! Tak prepáčte, že som to dala až tak neskoro a vlastne sa tam toho veľa nestalo ....ale chápte ma potrebujem niekde inšpiráciu inak to potom stojí za prd...... inač som veľmi rada za tých ktorým sa to páči( ak je niekto taký) : ))))) a za tých ktorý to teda čítajú ......... takže ešte raz diki a sorry za tie gram. chyb a za to omeškanie ... :*******XOXO