Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 23

Keď som prišla v pondelok do roboty, mala som pocit, že na mňa každý a opovrhnútim pozerá a, že o tom každý vie. Cítila som sa tak trápne, zahanbená a nesvoja ako nikdy. Hoci to bol nezmysel, že by o tom každý vedel, pretože o tom vedela len Jenny a tú poznám dosť dobre na to aby som mohla povedať, že sa jej dá veriť. Ako som mohlo dopustiť aby sa niečo také medzi mnou a ním stalo?! Dosť, že som si s ním potykala. To už som nemala dovoliť!A ten bozk........ani nehovorím.

Čumela som na monitor už niekoľko hodín a moja pracovná aktivita sa rovnala nule. Čo nule...... -20-tim. Až poobede som začala niečo konečne robiť.

Takto ubehlo pár dní. Asi v piatok, keď už som na tú ,,svoju vec" s Louisom takmer zabudla, ako vždy nečakane zazvonil zvonček z dola. ,,Prosím?" a opať zaznela tá prekliata Amy-na veta. ,,Je tu pán Tomlinson." Nie! Nemôže tu byť. Po tom bozku tu nemôže prísť! ,,Tak ho pustím hore?" Ale na druhej strane čím skôr si to vydiskutujeme tým lepšie. ,,Áno." odpovedala som. Musíš byť teraz silná Lydia, proste musíš.

Tvárila som sa, že pracujem aby som vlastne sama seba niak ukludnila. Teraz potrebujem obvzlášť zachovať chladnú hlavu a vážiť slova. Potrebujem zobrať všetku diplomaciu vložit ju do rozhovoru, ktorý ma čaká.

Keď sa tie prekliate hnedé dvere, ktoré mi začínali už dosť liezť na nervy otvorili, rozhodla som sa. Dám mu 5 minút ani menej ani viac. A práve vtedy dnu vošiel on. ,,Dobrý." nervózne som sa usmiala. ,,Posaďte sa." On si sadol a uškrnul sa. ,,Myslel som, že si tykáme." ,,To teraz nechcem riešiť, mám len 5 minút, takže k veci." znova som sa usmiala. Znela som ako mrcha? On rozhodil rukami: ,,Dobre teda. Prečo som tu. Neviem, či si pamatáš, čo sa stalo v piatok, ale za všetko sa chcem ospravedlniť a......" ,,To nemúsite...... Bolo to len niečo, viete z alkoholu. Chyba nás oboch. Nič viac len hlúpa chyba." prerušila som ho. ,,A bola by som rada ak by sme na to obaja zabudli a viac sa k tomu nevracali. A dúfam, že to neovplyní našu spoluprácu, lebo ešte Váš prípad stále nie je vyriešený." On pokýval hlavou, vyzerajúc akoby o niečom premýšlal. ,,Ešte niečo?" riekla som. ,,Nie, ďakujem za Váš čas." odvetil a postavil sa. Povedala som niečo zle? ,,Pán Tomlinson." zvolala som keď už bol takmer pri dverách. ,,Áno?" ,,Ehm...... ešte sme sa nedohodli kedy prídete na ďalšie stretnutie ohľadom Vášho prípadu." Zdalo sa mi to, alebo vyzeral dotknuto až zranene? ,,To Vám povie môj manažér." riekol on chladne ako ľadovec, až ma zamrazilo. Ešte raz sa na mňa zahľadel až odišiel a zabuchol dvere. Prečo sa tak správal? A prečo som sa ja tak správala?! Urazila som ho? Alebo povedala niečo čo som nemala?

Z pohľadu Louisa

Len tak som hladeľ na vozovku sme tam pokrútil volantom, keď si to cesta vyžadovala. V rádiu hrala niaka pésnička, ale ja som ani nevnímal ako som bol vo svojich myšlienkach. ,,Bolo to len niečo, viete z alkoholu. Chyba nás oboch. Nič viac len hlúpa chyba." sa mi v hlave stále dookola jej veta, ktorá tak bolela. Bolela tak ako to, že ja som jej tykal a ona mne vykala, akoby naozaj to všettko bolo len niečo nepodstatné, akoby sa to ani nestalo. Uchechtol som sa. A ja som si myslel, že keď jej to niak vysvetlím, že to určite chyba nebola, že ma pochopí na čo narážam! Čo jej chcem povedať! " Louis, ty kretén, že si tam vôbec za ňou chodil! Ona k tebe nič necíti. Si len ďalší, čo potrebuje iba jej pomoc v práve. Ona ťa nikdy nebude vidieť ako niekoho, s kým chce byť viac. Pre ňu je niekto iný nachystaný. Niekto, kto vyštudoval Harvard a živí sa tým, že obhajuje takých zmrtkov ako si ty. Môžeš byť hviezda futbalového sveta, ale v jej svete nezaboduješ, už si to konečne uvedom! " vravelo moje svedomie. A ja som proste musel tresnúť pesťami do volantu. ,,Do riti!" zahučal som na celé auto. A dosť, odteraz nie je pre mňa nič viac ako človek, ktorý pre mňa robí a ktorého odkopnem hneď ako sa celý ten posratý súd skončí! Ona u mňa už skončila!

Táááááák ako sa vám páči? Mne sa toto páčo dosť a dosť si to aj užívam. Uvidím či pridám skoro, ide o to či ma to skoro napadne alebo nie takže tak...... :))))))))