Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 5

Keď sme prišli do miestnosti , kde som mala naplánovaný ten výsluch naznačila som tým dvom aby sa posadili. Ja sama som si sadla oproti Tomlinsonovi a predstavila im Tracy, stenografku , ktorá mala za úlohu zaznačovať náš rozhovor v písomnej forme.Najprv som si myslela, že to pôjde v pohode lenže po pár minútach som zistila, že to s Tomlinsonom nebude také easy ako som si myslela.

Keď prišla na rad otázka: ,,Prečo ste konzumovali toľko alkoholu, pán Tomlinson?" všetko sa zosipalo ako domček z kariet. ,,Pretože som mal na to dôvod! "vyštekol a ja som si vzdychla:,,Lenže musíte mi povedať ten dôvod!" On sa na mňa pozrel akoby som padla z jahody alebo čo a znovu vyštekol:,,To by ste mali vedieť z tých papierov, ktoré iste máte!" Snažila som sa byť kludná a riekla som:,, Samozrejme, že ich mám ale potrebujem aj informácie  z tohto rozhovoru aby som potom mohla všetko predložiť pred súd." Videla som ako sa naňho jeho manažér pozrel pohladom ako ,, ukludni sa a odpovedaj ."  Tomlinson len mierne buchol dlaňou o stôl a povedal:,, Okej, tak ..... po výhre ligy sme to proste chceli osláviť , na a to bol dôvod prečo som bol opitý." Jemne som sa usmiala a riekla som :,,Ďakujem." On len pretočil očami a pozrel sa otrávene na mňa. Znova som sa nadýchla a pozrela sa do svojho karisblocku na ďalšiu otázku.,,Takže vaše počínanie ohľadom konzumácie alkoholu nebolo bezdôvodné, áno?" Tomlinson len pokýval hlavou a riekol:,,Ano." Bol akoby už trochu kludnejší a tak som pokračovala:,,Často konzumujete alkohol alebo niake iné návykové látky?" On sa na mňa opäť pozrel ako na úplne debila a vyštekol:,,Čo je to za otázka? Na čo to potrebujete?" Snažila som sa ukludniť , ale aj mne už začínala dochádzať trpezlivosť. ,,Táto otázka je dôležitá lebo môže ukázať či ste všetky tie veci  pod vplyvom alkoholu spravil len vďaka oslavám alebo kvôli závislosti."  Louis len mykol hlavou a riekol:,,Tak potom,nie.Nekonzumujem žiadne návykové látky pravidelne a ani neužívam žiadne veci ako drogy, alebo cigari. Nie som závislý." Vážne som sa mu pozrela do očí a odvetila:,,Musíte byť ke mne úprimný , vo všetkom, pán Tomlinson." On sa oprel o sedadlo a rozhodil rukami. ,,Myslíte,že som neúprimný? Vyzerám tak?" Pár krát som sa musela nadýchnuť aby som mu nevlepila facku. ,,Pozrite , je to váš prúser. najali ste si ma na to aby som vás z toho dostala. Ale budte si istý , že asi ťažko ten prípad vyhrám , ak sa budete správať takto." On sa naklonil ku mne a riekol: ,,A ja vám  zasa hovorím, že som k vám úprimný ." premeral si moju tvár a povedal: ,, Vo všetkom." Bola som z neho tak nervozna a tak naštvaná ako som ešte nikdy nebola. Vystrela som sa na stoličke a odmerane povedala:,,Tak potom popierate, že by ste niekedy užívali niaku návykovú látku kvôli tomu , že by ste na nej závislý?" On sa tiež vystrel a povedal:,,Ano, popieram." Musela som nahliadnuť do svojho karisblocku aby som unikla jeho pohladu, ktorý ma prepaloval na každom mieste mojho tela. ,,Boli ste niekedy nútený aby ste sa znížili na úroveň takú, aby ste boli nútený vandalizmu alebo výtržníctva?" Znova sa na mňa pozrel a riekol:,,Nie , nikdy." Bol tak strašne komplikovaný až hrôza. Hoci odpovedal na otázky, z jeho odpovedí som nemala skoro žiadny úžitok. Bola som z toho nervozna, že ho sklamem a ten prípad nevyhrám a tak keď  sme skončili a oni odišli, musela som ísť do kancelárie a dať si aspoň pol hodinovú pauzu kým som bola schopná konečne niečo robiť. Bol tak zamotaný a cítila som sa pri ňom slabá akokeby som bola len praktikantka a nie človek , ktorý zastáva môj post. Jeho drzosť , záhadnosť a celá taká jeho osobnosť ma dostávali do kolien.

 Sedela som v kancelárii a rozmýšlala len o ňom a o jeho prípade. Na nič iné som totiž ani myslieť nemohla. Z mojich myšlienok ma prerušilo len zaklopanie na dvere. Zdvihla som hlavu a riekla: ,,Ďalej." Vo dverách sa objavila Jenny a nakukujúc dnu riekla. ,,Môžem?" Unavene som sa pousmiala a riekla: ,,Jasné.Poď ďalej." Jenny vkročila dnu a ako vždy si sadla do kresla pri mne. Oprela som sa o operadlo a pozrela sa na ňu. Ona preskúmala moju tvár a opýtala sa: ,,Čo sa stalo? Si niaka vyšťavená." Len som si vzdychla: ,,Ale mala som trocha vzláštny a náročný výsluch, tak som trocha unavená." Jenny trocha prekvapene riekla: ,,Ty si mala náročný výsluch?" Pokrčila som plecami a odvetila: ,, No tak trochu." Jenny na to: ,,A s kým prosím ťa ? Veď si doteraz hovorila len s......" na chvíľu sa odmlčala akoby premýšlala a dodala: ,,s tým futbalistom." Pozerala som sa ňu a nič nepovedala . Jenny sa na mňa chvílu pozerala , ale potom pootvorila oči a sama  pre seba riekla: ,,Ten futbalista. Ten bol tak ťažký?" Len som vzdychla, postavila  som sa zo stoličky a riekla: ,, Musím už ísť si spraviť kávu alebo čo.O hodinu tu mám tých Jackerov, ale som úplne ako na sračky. " Jenny sa usmiala a odvetila: ,,No Jackerovci budú snáď ľahší ako ten predtým." Zastala som vo dverách a pozrela sa na Jenny: ,,Ja neviem.Nebol ťažký , ale bol tak strašne komplikovaný a mám pocit akoby rúcal moju stabilitu." Jenny sa zamyslela a riekla : ,,Možno si len unavená a vystresovaná zo všetkého tu a z toho New Yorku. Neboj sa ono to bude v poriadku. Možno bol ten futbalista len v zlom čase na zlom mieste." Vzdychla som si a vďačne sa na ňu pozrela: ,,Hej asi máš pravdu." Jenny len urobila primasu akoby sa snažila roztiahnuť si úsmev a mne nezostávalo nič iné len sa zasmiať.

Bolo 16:45 a ja som už chcela ísť konečne domov. Asi po prvý krát v živote som chcela ísť domov skôr ako zvyčajne. Bola som úplne vyčerpaná. Keď som išla po chodbe myslela som , že tam odpadnem. A tak som sa rozhodla, že odídem o 17-tej a tú hodinu si dobehnem nabudúci týždeň. Zajtra som mala byť na súde a potrebovala som veľa energie aby som to zvládla. Vyšla som pred budovu a videla som ako oproti mi ide akurát bus . A tak som trochu pobehla ,lebo som bola tak unavená , že som si nebola istá, či vôbec dôjdem pešo domov.