Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 24

"Môžeš byť hviezda futbalového sveta, ale v jej svete nezaboduješ, už si to konečne uvedom! " vravelo moje svedomie. A ja som proste musel tresnúť pesťami do volantu. ,,Do riti!" zahučal som na celé auto. A dosť, odteraz nie je pre mňa nič viac ako človek, ktorý pre mňa robí a ktorého odkopnem hneď ako sa celý ten posratý súd skončí! Ona u mňa už skončila!

,,To je snáď vtip? On sa už úplne zbláznil?" vykríkla som a naštvato zatvorila noviny. Strčila som si ich pod pazuchu a obzrela sa okolo. Stála som na ulici pred stánkom, kde som si pred chvíľou kúpila Daily Mail. Robila som tak každý pondelok. Vačšinou som sa stránke "klebiet"- stránke šoubiznisu, stránke "populárnych ľudí" vyhýbala, ale dnes mojim očiam neušiel článok na titulnej stránke s nadpisom "Louis Tomlinson- nepoučiteľný párty man?"

Keď som to uvidela, myslela som, že sa mi sníva. Stačilo mi aby som prečítala prvé dve vety a chytila ma taká zlosť, ako nikdy. Naštvaná som sa otočila na opatku a rozbehla sa na autobusovú stanicu. Akurát mi išla 4-ka.

Nastúpila som do autobusu a sadla si na sedadlo k oknu. Ako to mohol urobiť? Akoby bez toho už nemal dosť problémov. A čo bolo ešte horšie, svojim nepoučiteľným správaním ťahal do problémov aj mňa! Si myslí, že keď je veľké futbalové eso, že môže všetko, že nemá žiadne limity? To mu akože ešte nikto nedohovoril?! Ak nie tak sa má načo tešiť, pretože práve teraz dostane takú prednášku a priamo od svojej právničky!

Streda ráno

,,Posaďte sa!" riekla som s ľadovým hlasom a pri tom ukázala na stoličku pred mojím písacím stolom. Tomlinson naštvato na mňa zazrel a trucovito si sadol. Hodila som pred neho plátok novín, ktorý som v pondelok kúpila. On sa naň pozrel a potom znudene prevrátil oči. Znova sa oprel o operadlo sedačky. ,,Tak kvôli tomuto ste ma tak súrne zháňali?" povedal s úškrnom na tvári a s iróniou v hlase. Schytila som tie noviny a ukázala na obrázok Tomlinsona, vychádzajúceho z klubu v podnapitom stave. ,,Presne tak. Kvôli tomuto! Vy ste sa už úplne zbláznil?!" zrevala som zlosťou naňho. On rozhodil rukami: ,,Tak som sa zabával, čo je na tom?" odsekol on naspať. ,,Ste obžalovaný z výtržníctva a závislosti na drogách a Vy sa idete 4 dni v kuse ožierať?! A ešte tomu hovoríte zábava?!" On sa naštvato odvrátil: ,,To čo robím je len moja vec a Vás sa to netýka." vyštekol. ,,Ale týka, Louis! Neuvedomili ste si, že toto akurát nahralo do karát Vášmu protivníkovi? Všetci, čo sú proti Vám sa uškrňajú od ucha k uchu lebo ste jednali presne tak ako chceli! A ja.... ja som Váš právnik. Mám Vám pomôcť, ale takto ste mi vôbec neuľahčili! Chcete skončiť v base lebo proste neviete udržať svojho vtáka v nohaviciach?!" ,,Samozrejme, že nechcem!A všetko čo hovoríte ja viem! Uvedomujem si to, nie som úplny idiot!" vykríkol on. ,,Ale správate sa tak!" ja na to. ,,Vy neviete prečo to robím. Lebo ak by ste to vedeli, tak mi rozumiete!" ,,Tak mi to povedzte!" ,,Nemôžem!" vyštekol on a postavil sa. ,,Prečo? Lebo som pre Vás príliš kludná, profesionálna? Lebo nie som taký nezodpovedný hajzel ako Vy?!" On zrazu tresol do môjho stola: ,,Tak a dosť! Nie ste moja matka aby ste mi takto hovorili! Ja viem, že som v riti! Ja to, kurva, viem!!" kričal až ma striaslo. Bol už vážne nasratý. ,,Tak ako to chcete riešiť? Lebo máme na to už len 2 týždne!" riekla som už trochu kludnejšie. Nechcela som aby mi tu niečo rozbil. ,,Neviem." odvetil on, chrbtom ku mne. ,,Fajn." riekla som. ,,Vy neviete o čo tu ide, mám pravdu?" otočil sa. Dala som si ruky prekrížene na hruď. ,,A viete, že nie? Ešte ma nikto nezasvatil do vášho tajomstva." usmiala som sa ironicky. On pristúpil ku mne. ,,Možno to raz budem ľutovať, ale......." a vtedy rýchlo schytil moju hlavu a pritisol svoje pery na tie moje. Zostala som totálne ako oparená. Ešte nikdy ma nikto nepobozkal tak vášnivo a akoby...... nie zo zlosti, ale skôr...... zo zúfalej túžby..... po niečom. Chcela som sa odtiahnuť, ale proste som nemohla. Naše pery tak perfektne pasovali do seba akoby sa ani nikdy nemali oddeliť. Akoby mali navždy zostať spojené. Boli totálne zosynchronizované. Ako jeden celok.

Po chvíľke sa on odtrhol a zadychčane aj prekvapene sa na mňa pozrel. Môj pohľad bol úplne rovnaký avšak mal v sebe určite aj trochu nechápavosti. Chcela som sa opýtať prečo to urobil, hocičo, ale nevyšiel zo mňa ani hlások. On sa ešte raz na mňa trochu vystrašene pozrel kým sa nezvrtol na pate a takmer utiekol z mojej kancelárie. Stále prekvapene som za ním ešte chvíľu čumela až kým som sa nechytila za hlavu a nezosunula sa na zem. On ma pobozkal? Znova? Vôbec som netušila ako bude naša spolupráca pokračovať. On do tej basy nemôže ísť! To teda nie! Ale ak naša komunikácia po tomto zlyhá, tak je na najlepšej ceste tam.

Táááááák. Moje, máte tu ďalšiu kapitolku! Ako sa vám páči? Príbeh asi...neviem už nebude trvať podla mňa dlho kým sa dostaneme do finále ale nechcem predbiehať. Tak si to užite! :))))))) a hlavne sa chcem podakovať všetkým lebo si nie som istá ci by som to dotiahla az do tohto bodu príbehu bez vás takze dakujem!