Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 20

,,Tak teraz už môžme ísť?" Vzdychla som a pretočila očami. ,,Keď inak nedáte....teda nedáš." riekla som. On sa len veselo zasmial a už ma viedol za ruku na parket.

Okolo bolo toľko ľudí, natrásajúcich do rytmu hudby. Aby som neerobila zbytočné romantické ilúzie, nehral žiadny sľaďák, ale riadna divočina od...... vlastne ani neviem kto to spieval, nepoznala som to. A ani náš ,,tanec", ak sa to dalo vôbec tak nazvať, nebol bohviečo, ale na poodivu ma bavil. Tomlinson teda odteraz len Louis sa smial a ja tiež, hoci cez tú hlučnú hudbu to ani počuť nebolo.

Tancovali sme tak možno pol hodiny kým som sa trochu neunavila a vrátila sa k baru. Louis ma nasledoval. Zdvihol ruku a zavolal barmana. Objednal ďalších dvoch panákov a čašník ich priniesol. ,, To sa ideme opiť alebo čo?" opýtala som saa so smiechom pozerala na Louisa. ,, Aj keby, tak čo?" odvetil a podával mi pohárik. ,, Nešoféruješ len ták náhodou?" riekla som. Tomlinson len mykol plecami: ,, Vybavuje sa mi niečo také."a vybuchol do smiechu. Ja som sa k nemu pridala. ,, Dobre, koniec žartov. Vezmeš si toho panáka alebo zavolám inú kočku?" Keď to dopovedal, totálne som zamrzla. Chytro som pokrútila hlavou a bez slova si tú štamperlu zobrala. Kopla som ju do seba a na tvári sa mi objavila grimasa, z toho aaké ostré to bolo. ,,Tak, čo teraz? Ideme sa tu porozhliadnuť?" rriekol Louis akokeby sme boli na niakej školskej prehliadke. Kukala som naňho ako na debila. ,, To mal byť vtip?" On sa na mňa úplne seriózne pozeral. ,, Vyznelo to tak?" Pokrčila som ramenami.,, Ja neviem. Ale prišlo mi to trochu divné." ,, Ale ja som to myslel vážne. Môžme sme sa pozrieť kto tu je a tak." riekol. ,, A keby že zostaneme len sedieť na mieste?" navrhla som. On sa prekvapene pozrel a mňa. Takú odpoveď asi nečakal. ,, A čo budeme teda robiť, ak zostaneme len sedieť?" Opať som mykla plecami. ,, Rozprávať sa napríklad?" On sa uškrnul: ,, A o čom? O tom či kurča, čo som mal na večeru včera večer bolo dostatočne prepečené?" Kusla som si do spodnej pery aby som sa tam nezačala smiať na celé kolo. On to totiž hovoril smrteľne vážne. Teda aspoň tak vyzeral. ,, No..... to som nemala práve na mysli....." a rozmýšlaľa čo poviem ďalej. ,, Ale ak práve to je u teba téma na rozprávanie sa." a už som nemohla a začala sa na plné pľúca smiať. Tomlinson sa smial tiež. A to teda dosť hlučne.

Po chvíli zastal a lapajúc dych sa opýtal: ,, Tak teda o čom?Čo by si chcela vedieť? Ale nech je to mimo tej obžaloby."Pozrela som naňho ako ,,ty si myslíš, že som totálny idiot" a odvetila: ,,Tak napríklad ako si sa dostal k futbalu?" On skrčil obočie. ,, Asi tak ako každý chalan.Decká ho hrávali v škôlke a neskôr v škole na dvore. Bavil ma a tak teda ma ma prihlásila do školského tímu. Tam som začal trénovať no a výsledok poznáš." a napil sa ďalšieho drinku, ktorý si medzičasom objednal. Pokývala som hlavou.

,,A ty si sa ako dostala k právu? Prečo si ho išla študovať?" Nadýchlaa som sa začal rozmýšlať. ,, Ehm....... neviem. Teda .... tak trochu viem, hoci tomu sama veľmi nerozumiem. Rodičia sú doktori, teda matka je a otec má vlastnú menšiu kliniku. Takže u nás bolo jasné , že pôjdem na výšku za každú cenu. Okolo takých 16 som chcela pôvodne ísť na žurnalistiku, nechcelo sa mi totiž veľmi učiť." a sama pre seba som sa uchechtla.Louis sa uchechtol tiež a so záujmom ma počúval ďalej.

,,No ale po maturite som sa rozhodla pre právo, lebo vtedy sa v Amerike riešil veľmi napínavý prípad a ten obžalovaný, teda... už to aj vyzeralo ,že pôjde do basy, ale jeho obhajca veril, že je nevinný a nakoniec ho aj zbavil viny. Avšak takými ťahmi,že aj teraz mám z toho zimomriavky. A tak som si povedala , že aj ja chcem byť ako on." dohovorila som a mykla plecami. Louis vyzeral ohromený.,, Myslel som,že na strednej si bola taká okuliarnatá baba čo sa len učí." Ja som naňho pohoršene pozrela. ,, Tak to asi ťažko. Nebola som síce žiadne " trouble girl" alebo čo, ale učiť som sa ani neučila. Chodila som sa kamošmi von a tak." On nechcel veriť. ,,Tak čo sa potom stalo? Prečo si sa trochu zmenila?" Pozrela som naňho. ,, No lebo...." ale nemohla som mu povedať prečo. Proste som nemohla.

,,A máš súrodencov?" chytro som zmenila tému. Tomlinson odo mňa dostal práve plusový bod, lebo tú predchádzajúcu tému nechal " plávať" a odvetil: ,,Áno, 4 sestry." Usmiala som sa . ,,Oh. To je super." On sa opýtal na oplátku: ,, A ty?" pokývala som hlavou. ,, Brata.Mladšieho." Tomlinson sa napil svojho drinku a zamyslel sa. ,,A čo obľúbená farba?" opýtal sa. Zasmiala som sa. ,,To sa pýtajú 6 ročné deti keď prídu do prvého ročníka základky!" On mykol plecami s úškrnom na tvári. ,,Vyzerám snáď, že mám viac?" a ja som sa musela opať smiať. ,, Tak prepokladám, že hej." ,,Okej, tak farbu nechajme tak. Čo jedlo? Čo je tvoje najolbúbenejšie?" ,,Lasagne.Alebo ovocie. Ak by som mohla, tak žijem len na ovocí a zelenine. Ty?" On prevrátil s úsmevom na tvári oči. ,, Čo asi? Pizza." a ja som sa uchechtla. Že mi to nedošlo skôr?

Tak. Máte ďalšiu časť. Zase sice rozdelená ale to sa nedá. Dúfam,že sa páči, lebo ja si ju osobne užívam. :))))))) Tak snáď sa tešíte.
xoxoxo Megy