Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 7

Cesta ubiehala, až zrazu sme zastali pred futbalovým štadionom v Chelsea. On sa na mňa pozrel a potom v tichosti vystúpil. Prekvapene som sedela v aute a až keď na mňa z vonka zhučal aby som už išla , až vtedy som sa z driemot prebrala a taktiež som vystúpila. On si nasadil bríle a začal kráčať smerom ku hlavej bráne a mne nezostávalo nič iné len ho nasledovať.

Vošli sme na štadion a okolo nás nikto nebol. Tomlinson kráčal po tráve s rukami vo vreckách a so vstýčenou hlavou. Jemne som pobehla za ním aj keď bolo dosť nepohodlné bežať po trávniku v štekloch. Prišli sme k trénerskej lavičke , kde bola niaka skrinka. Tomlinson vytiahol kľúče z vrecka a otvoril tú skrinku. Vnútri bolo plno futbalových lôpt. Jednu vybral a zavrel skrinku. Pozrel sa na mňa a opäť v tichosti kráčal späť na trávnik. Ja som zastala a len nemo čumela naňho. Vôbec som nevedela o čo mu ide . Postavil sa do stredu ihriska a začal kľučkovať k bráne. Keď bol pri bráne vykopol a trafil ju. Vrátil sa pre loptu a znova spravil to čo predtým. Ešte stále som tam stála a nevedela som čo mám robiť. Vytiahol ma z roboty na to aby mi ukázal ako triafa loptu do prázdnej brány? No on neprestával a zdalo sa mi akoby už totálne zabudol na to , že som tu. Mala som pri sebe mobil a tak som ho vytiahla, sadla si na trénersku lavičku a napísala Jenny správu. - Ahoj, si ešte v práci?-ona na to odpovedala - Ja nie , ale otázka je kde si ty?- napísala som je- Som v Chelsea na futbalovom štadione.- prišla odpoveď - Čo pre boha robíš v Chelsea a futbalovom štadione?- ja na to - Môj klient mi ukazuje svoj ,,životnný štýl" . Kope do lopty a ja tu sedím a čakám.- Jenny hneď napísala- Tak odíď. Počkaj , ty si s tým futbalistom?- hneď som napísala - Ano, ale nemôžem odísť , nie som tu vlastným autom. Prídeš po mňa?- a keď som to dopísala dala som odoslať. ,,Čo to robíte?" zaznel nado mnou mužský, nie príliš hrubý hlas. Ale cez to som sa zľakla . Vystrašene som sa pozrela hore a uvidela som Tomlinsona ako ako stojí nado mnou s loptou v ruke a nevyzeral veľmi nadšene skôr naštvato. ,,Ja .......ja som len......." začala som koktať. On len vštekol: ,,Čo?" Avšak vtey sa ku mne vrátila moja drzosť a asi aj odvaha. ,,Písala som si s kamarátkou , zatiaľ čo Vy ste kopali do lopty a nechali ma tu čakať. " On vyzeral prekvapene: ,,Ukazoval som vám môj život . Futbal je môj život !" Vstala som : ,,To je sice fajn, ale vľmi mi to nepomohlo a potrebovala by som už ísť domov."On ma obišiel a hodil loptu do tej skrinky. Zamkol skrinku a prišiel ku mne. ,,Keď Vám toto nestačí ,prídte zajtra o 11-tej sem. Potom ma snáď už lepšie pochopíte. " Chcela som mu niečo argumentovať ako ,,ale aj ja mám niaku prácu" ale nakoniec som zavrela pusu a riekla: ,,Fajn, som tu zajtra o 11-tej." On sa pousmial. ,,Ok" a začal kráčať preč z ihriska. Vzdychla som si a pozrela sa na mobil. práve mi došla správa od Jenny: ,,Za chvíľu som tam." A tak som ho jednoducho začala nasledovať.

malé info pre čitaťelov. a, ospravedlňujem sa , že táto kapitola je taká krátka , ale za tým pôjde trchu dlhšia a nemohla som ich spojiť lebo tu dalšiu ešt nemám hotovú

b, som rada ,že to čítate