Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 11

Ráno som sa zobudila na zvonenie svojho budíka. Capla som ho po ,,hlave" a na chvíľu zavrela oči. Aspoň som si myslela, že to bola chvíľa. Keď som totiž opäť otvorila oči nebolo 6 hodín, ale pol ôsmej! O takomto čase som už dávno v robote! Vyskočila som z postele a trielila do kúpelne. Tomlinson mal byť u mňa už o deviatej, čo bolo za 1,5 hodiny! Rýchlo som si spravila vlasy len tak navolno natiahla som si na seba svetlo-modré šaty. Neboli veľmi voľné, ale aspoň  sa dali rýchlo obliecť. Na moc veľký make-up mi ani nezostal čas, tak som si zobrala veci naň do kabelky a trielila do kuchyne. Schmatla som krabicu s mliekom a mlieko naliala do pohára. To som rýchlo vypila a utrela si kútiky, potom som si zobrala jednu tyčinku a banán, svoje veci do práce a kabelku a pálila dole. Bývala som v takých tých radovkách nie úplne v centre Londýna. Tak niak som vytiahla mobil a vyťukala číslo taxi. Pešo som nemala žiadnu šancu to stihnúť a metro bývalo o takomto čase plné.

Taxi prišlo  asi o 5 minút a ja som tam okamžite nasadla a povedala vodičovi adresu našej firmy. Po ceste som chytro zjedla tyčinku a banán a keď sme už boli na mieste, veľmi rýchlo som odovzdala vodičovi peniaze a menším poklusom vpálila do budovy. Okamžite ako som prišla ma pozdravilo pár ľudí aj keď sa trochu čudovali , že idem až o , vlastne ani neviem koľko mohlo asi byť.

Už som si myslela , že všetko je fajn, keď zrazu,ako som prechádzala popri recepcii k výťahom zbadala som človeka, ktorého som chcela najmenej vidieť. Tomlinson! Prvé čo mi hlavou blislo: ,,To už je toľko hodín?" a potom som zdvihla svoje veci na úroveň mojej hlavy aby ma nevidel.Nemohol ma predsa vidieť po minulajšku ako meškám! Avšak moja reakcia prišla príliš neskoro. Zbadal ma!  A tak som teda rýchlo upaľovala k výťahom. On však odbehol od recepcie a rukami v poslednej chvíli zadržal zatvárajúce sa dvere výťahu v ktorom som stála. Zložila som si veci preč z mojej tváre dole a už len trpla. Uškrnul sa a nastúpil do výťahu. ,,Dobrý." pozdravila som a upravila si vlasy. On sa postavil vedľa mňa a riekol: ,,Nevedel som , že chodíte do práce o deviatej." a otočil sa na mňa. Snažila som sa vyhnúť jeho pohľadu a len odvetila: ,,Nechodím tak vždy. Len ma niečo vážne zdržalo." On sa na mňa ironicky pozrel: ,,Bola to dlhá noc, čo? Aký bol?" Teraz som sa naňho pozrela zase ja s otvorenou pusou: ,,No, dovoľte! Akože..... ja ......" ale nedokončila som lebo on sa začal smiať: ,,Dobre, okej len žartujem. Viem, že ste u nikoho neboli." Opäť som bola ohromená ešte viac : ,,Čože, ako? Vy ma sledujete alebo čo?" On pokrútil hlavou: ,,Nie, len vidím , že máte úplne čisté šaty, takže buď by ste si tie včerajšie museli nechať uňho, čo by sa nestalo, lebo na také niečo, ako vás tak trochu poznám by ste asi nepristali, alebo ste jednoducho nikde neboli." Znova som sa narovnala : ,,Tak teda takto. Páli Vám to." On sa len uškrnul: ,,Mám svoje skúsenosti." a mrkol na mňa jedným okom.  Našťastie sa  práve vtedy otvorili dvere od výťahu. Ďalšie minúty alebo sekundy s ním tam by som asi už neprežila.

Vystúpili sme obaja a ja som proste mierila do svojej kancelárie. On išiel kľudne, akoby sa nič nebolo stalo za mnou. Otvorila som si dvere a vošla dnu. Tomlinson išiel za mnou. Dala som si veci na stôl a pozrela sa na Tomlinsona.  On zavrel dvere a sadol si na jednu zo stoličiek, ktoré boli pred mojím stolom. Ako vždy si odhrnul vlasy z čela a pozrel sa na mňa. Ja som si váhavo sadla do stoličky a vytiahla papiere. Mala som ich takmer všetky , keď som hľadala tie čo včera Jenny prepisovala , našla som ich v šuplíku. Tak som si ich tedy vytiahla a ich kopiu aj s kopiami tých ďalších podala Tomlinsonovi. On ich chytil do ruky a znudene v nich listoval. ,, V týchto papieroch je všetko. všetky detaily, dôkazy a veci tomu podobné, ktoré v pondelok predložím pred súd a ktorými budem argumentovať." On len pokýval hlavou. Už som mu to chcela začať vysvetľovať, keď vtom niekto zaklopal a následne otvoril dvere. Obaja sme dvihli zrak a pozreli sa na človeka, ktorý stál vo dverách.Bola to Jenny. ,,Ehm......" začala ,,nevedela som, že tu niekoho máš. Ja len....."  avšak ja som ju prerušila : ,,To je v poriadku. Čo si potrebovala?" Jenny odvetila: ,,Že idem do jedálne tak ma napadlo, že či nechceš niečo." Chvíľu som rozmýšlala a potom riekla: ,,Ehm...... vieš čo, jednu kávu, prosím." Jenny sa usmiala a odvetila: ,,Jasné, tak ju tu máš za chvíľu." Keď zavrela dvere Tomlinson sa pozrel na mňa. ,,Do jedálne? Veď je len deväť." Ja  som sa tiež naňho zahľadela a odvetila : ,,Ano, ale ráno tam dávajú kávu a tak. Je to dobré, keď chcete niečo na jedenie alebo pitie." a potom mi to došlo! Odkedy tu bol Tomlinson stále som mala pocit, že som na niečo zabudla a teraz som vedela na čo! ,,Jejda, prepáčte, ale úplne som na to zabudla. Vy si prosíte niečo na pitie?" On sa pozrel od papierov opäť na mňa a riekol: ,,Stačí voda." a tak som len pokývala hlavou a vstala zo stoličky. Mierila som k menšiemu ,, baru", ktorý bol pri dverách mojej kancelárie , ale stále v nej. Ako som sa ho len mohla zabudnúť opýtať či si dá niečo na pitie?

Došla som k baru a vytiahla z dolnej skrinky fľašu s vodou a pohár. Vzadu som našla aj citrony a tak som sa, Tomlinsonovi otočená chrbtom, opýtala: ,,Aj citron?" On len odvetil: ,,Ak máte, tak áno." Ja na to : ,, Mám." A do pohára naliala vodu a pridala ten kúsok citronu . Chytila som pohár do ruky a otočila sa , že mu ho odnesiem, avšak vtedy sa on objavil tvárou v tvár rovno pri mne ,ako minulý týždeň  na štadione. Opäť sa mi zahľadel do očí. Ja som nevedela čo mám robiť! Stále som držala v ruke ten pohár a teda som riekla: ,,Ehm.......nech sa páči." On sa najprv zamračil , potom sa pozrel na pohár v mojej ruke. Chytil ho do ruky a položil na stolík (bar) za mnou tak, že druhú ruku nechal položenú na bare, takže ma k nemu skoro úplne pritlačil. ,,Voda s citronom teraz nie je dôležitá." riekol. Začudovane som sa ho opýtala: ,,Nie? Tak čo potom ?" On mi chytil končeky vlasov a obtočil si ich okolo prsta. Zamračene si ich prezeral. ,,Je veľa vecí , ktoré sú v tejto chvíli dôležitejšie ako len voda." Nechápavo som naňho hľadela. Bola som ako v tranze. O čom to ho hovorí? ,,Ako napríklad?" opýtala som sa. On odvetil: ,,Ako napríklad..." ale už nedokončil lebo práve vtedy sa dvere do mojej kancelárie otvorili opäť a my sme sa obaja pozreli tým smerom. Znova v nich stála Jenny s mojou kávou v ruke . Od prekvapenia otvorila ústa. ,,Ja .......ehm.......prepáčte.....prepáčte, že ruším .....ja len ...." Nechápala som čomu sa tak diví avšak keď som sa pozrela ako blízko pri mne Tomlinson bol alebo ja pri ňom, pochopila som. Ale skôr ako som stihla niečo povedať ona už zavrela dvere. Tomlinson okamžite odo mňa odstúpil a prišiel k môjmu stolu. Ja som ešte chvíľu stála pred dverami a rozmýšľala. Po pár sekundách som sa otočila a snažila sa na Tomlinsona usmiať: ,,Tak .......ehm.......teda v pondelok prídete o pol deviatej pred budovu súdu a ja vás tam budem čakať. Váš manažér má adresu." a sadla som si na svoju stoličku. ,,Teraz...." a začala som sa prehrabávať v papieroch ,,......najprv by som chcela s Vami prebrať Vašu výpoveď ..." On len pokýval hlavou: ,,Ano, jasné." a tak som  sa s ním začala o tom rozprávať.

Po asi polhodine som vstala a riekla: ,,Tak, fajn. Sme dohodnutý." On nahodil kamenú tvár,ktorú mal už odkedy prišla Jenny a len stroho riekol: ,,Hej." a vstal tiež. Zobral si do ruky papiere a ešte raz sa na mňa pozrel. Každý jeho pohlad bol ako rana do môjho vnútra. On bol pre mňa jedna veľká záhada, on bol ten čo menil nálady ako chameleon. Znova som zneistela. Čo mám povedať? ,,Okej." len som vykoktala. On odvetil: ,,Dovidenia." a začal kráčať preč z mojej kancelárie. ,,Dovi." som riekla ja a on sa na mňa pozrel posledný krát predtým než otvoril dvere a definitívne zmizol. Keď zavrel dvere ja som sa zvalila na svoju stoličku a len nemo hľadela pred seba. Čo to malo byť?

tadaaaaaaa....dalšiu časť tu máte ...no dúfam ,že sa páči ,jedna teda z tých dlhších....ja osobne som na ňu hrdá tak ako uznáte za vhodné .....majte sa! xoxoxo