Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 26

Stála som v chodbe pred súdnou sieňou a netrpezlivo sa obzerala okolo. Bolo za 10 minút 10 ráno. Nebolo tu veľmi veľa ľudí, teda aspoň nie tak veľa ako stálo pred sklenenými dverami, ktoré viedli práve do tejto chodby. Do tváre mi udrel ďalší blesk fotoaparátu.Do kelu aj so sprostými novinármi.

Odvrátila som hlavu a môj zrak padol na druhý koniec miestnosti. Stála tam protistrana a jej odporný obhajca Filtch. Nenávidela som toho chlapa. Bol ztelestnením čistého podrazáctva a zla. Nikdy nehral čistú hru a hoc to o ňom každý vedel, takmer vždy dosiahol čo chcel. Nikdo nechápal ako a každý z právnického sveta ho poznal možno ani nie tak pod menom Filtch ale skôr pod jednoduchou prezívkou- Beštia. Perfektne naňho sedela. Ešte nikdy som toho chlapa neporazila, ale nabála som sa ho. Pretože som vedela, že ja a môj klient máme pravdu. Iba my. Teda skôr som sa v to snažila veriť. Pretože môj klient bol Louis Tomlinson.

Od nášho posledného "súkromného" stretnutia sme sa už nikdy nestretli osamote, len ja a on, a aj naše správanie sa trochu zmenilo.Tomlinson si držal odo mňa vačší odstup a hovoril so mnou čisto profesionálne, bez čo i klen náznaku nejakých citov, dobrých alebo zlých. A ja som mu za to bola navonok vďačná, hoci vnútri to so mnou vážne hýbalo. Bolo mi ľúto ako to medzi nami kvázi skončilo avšak vedela som, že pracovný odstup bude teraz práve to, čo obaja potrebujeme.

Obaja sme potrebovali výhru. Louis na to aby sa vyhol base a ja na to aby........som mohla ďalej kľudne žiť svoj život a hoci som nechcela, musela som si priznať, že mi záleží na Louisovom šťastí viac ako na koho inom. Potrebovala som aby bol v poriadku. A mala som pocit, že on to, a začal spolupracovať tak ako mal. Na posledné stretnutie neprišiel sám ako obyčajne. Prišiel so svojím manažérom, O'Harrom. Bola som najprv z toho dosť prekvapená, ale nevadilo mi to a hlavne som sa zbavila stresu a strachu, že by sa udalosti z posledného meetingu mohli prinajbože opakovať, čo som vážne nemohla dovoliť.

A dnes keď bol deň súdu, deň kedy sa celá naša práca mala ukázať ako správna alebo zbytočná som dúfala, že to vyjde. Dnes to proste muselo vyjsť! Dnes to musel byť môj najlepší výkon aký som kedy podala. Pretože dnes nešlo o mňa, nešlo o to či mi môj klient zaplatí alebo či ma povýšia, išlo len oňho a jeho šťastie.Dnes to muselo vyjsť kvôli nemu. Lebo on si nezslúži sedieť v base za to čo nespáchal. On má mať pekný a úspešný život a aj keď to možno znamená,že ho chtiac či nechtiac budem musieť vyškrtnúť zo svojho života tak nech. Keď bude on šťastný a volný tak nech.

Znova som sa poobzerala okolo seba a nervózne sa pozrela na hodinky. Už len 5 minút do začiatku a Tomlinson nikde. Bože, prečo nemôže aspoň dnes príjsť trochu skôr?! Som tu predsa kvôli nemu!! Zrak som uprela do zeme. ,,Ale čo,Blanková, kde más klienta? Čo, ešte si musí vpichnúť dávku kokaínu lebo by to nevydržal počkať kým mu súd udelí priamu jednosmerný lístok do basy?" uchechtol sa za mnou slizký hlas. Zdvihla som hlavu a znechutila sa. Otočila som sa s grimasou na tvári tej beštii do tváre. ,,Filtch, aké milé prekvapenie. Si asi tá posledná osoba,ktorú by som chcela vidieť, ale....... vzhľadom na to, že ti dnes nakopem zadok sa celkom teším, že ťa vidím. Mal by si si už začať pripravovať reč pre novinárov pretože dnes nevyjdeš z tej miestnosti ako víťaz." On sa uškrnul: ,,Vážne? Naozaj sa začínam báť. Avšak zabudla si na malý detail." a pomaly sa priklonil k môjmu uchu. ,,To tvoj klient je v riti, nie môj. Ty si tá, ktorá sa má brániť. A vieš ako to dopadlo naposledy keď sme stáli proti sebe." odtiahol sa a sledoval môj výraz. Tá sviňa. Prepalovala som ho pohľadom. ,,O áno. Spomínaš si. Takže......" mykol plecami. ,,Radím ti , radšej ty si začni pripravovať tie výhovorky na tvoju neschopnosť." Ešte raz sa uškrnul a nakoniec odkráčal ku svojmu klientovi. Zazerala som naňho ako na vraha. A vlastne on si to aj zaslúžil. Nie, taký hajzel ako on si nezaslúži ani môj pohľad. ,,Tak už som tu." riekol zrazu TEN hlas. Otočila som sa a uvidela tie veselé modré oči. Jeho oči. Zrak mi zablúdil k jeho periam. Chvíľu som na ne hľadeľa kým som sa v duchu nezahriakla a len sucho odvetila: ,,Aha." A vtedy sa dvere súdnej siene otvorili. Obaja sme sa tým smerom obzreli. Bol čas. Čas na boj.

,,Má proti strana niake otázky na obžalovaného?" opýtal sa sudca a cez okuliare sa pozrel na Filtcha. ,,Áno, samozrejme." odvetil tým slizkým hlasom a zazrel na mňa. Najradšej by som ho zabila. ,,Takže pán Tomlinson, nebudem sa teraz vraciať k tomu čo sa stalo v Barcelone pár mesiacov dozadu, toho sme sa už napočuli dosť. Ale vráťme sa k Mníchovu z 2 rokov dozadu, ten príbeh sme ešte nestihli dokončiť, však?" uškrnul sa na Louisa ten had. Louis len naňho hľadel a počúval. ,,Aby sme mali lepší prehľad dodáme k tomu pár fotografií." A zas tie jeho fotky!

Filtch vybral pár obrázkov, vážne veľkých obrázkov z papierového púzdra a otočil ich k sudcovi a k porote tak aby si to každý mohol dostatočne prezrieť. Začal vysvetlovať: ,,Takže, ako môžu všetci tu prítomní vidieť jasne a zreteľne Váš výraz v tvári nám naznačuje, že ste boli v podnapitom stave je tak?" Louis bol až neuveriteľne kľudný. ,,Áno." ,,A taktiež je pravda, že ste za tú noc boli obžalovaný veľmi podobne ako teraz, však?" Louis naklonil hlavu nabok. ,,Tá obžaloba bola na celý tím, nie na konkrétnu osobu. Je to aj v zápisoch." Vtedy som sa postavila ja. ,,Vážený súd, na potvrdenie prikladáme kópiu celého pojednávania z Mníchova 2009." ,,Prijíma sa." riekol sudca a pokynul mi hlavou. Postavila som sa a vyložila spis pred sudcu. ,,Pán kolega, môžete pokračovať." Filtch pokýval hlavou a pohľadom ma prebodol. ,,Ďakujem." riekol a slizko sa uškrnul. ,,Takže....... áno, chcem povedať v spise bolo možno napísané, že obžalovaný bol celý tím, ale teraz je pre nás dôležité, že vaše správanie bolo až priveľmi podobné správaniu, ktoré sa odohralo v Barcelone tohto roku a nie len to! Máme dôkazy v podobe fotografií, že asi 2 týždne dozadu sa Vaše správanie opať odohralo v nemenovaných kluboch, tu v Londýne!" a sme v riti. Louis vyzeral nechápavo. ,,Neviete, čo to znamená? Znamená to , že Vaše správanie nie je len, aby som to slušne nazval "vyburením" alebo dôvodom emócií z výhri! Znamená to, že Vaše správanie sa môže konstantne opakovať a ak to nevyriešíme teraz, môžme sa tu stretnúť o rok, o dva neskôr!" a rozhodil rukami do vzduchu. Filtch pokýval hlavou. ,,Áno, avšak nejde len o vaše "zabávanie" v kluboch. Ide o Vašu závislosť na látke, ktorá ja v našom štáte zakázaná! Marihuana. Prechovávanie a čo i len niake manipulovanie s touto látkou je trestný čin, ale podľa mňa to vie každý. Čo mi viete na toto povedať?" ,,Vážený súd, v zdravotnom spise pána Tomlinsona sa ani raz nepotvrdila prítomnosť tejto látky ani v jeho testoch, ktoré pán Tomlinson pravidelne podstupuje spoločne s celým tímom Chelsea Londýn." riekla som.Musela som toho hada zastaviť. ,,Áno, pani kolegyňa. Súd má zdravotný spis pána Tomlinsona." Filtch sa uškrnul. ,,Pani kolegyňa ale ja som sa pýtal na názor pána Tomlinsona.Takže .....pán Tomlinson? Opakujem, čo mi viete na to povedať?" Louis ani okom nemrkol. Avšak nevidal ani žiadny hlások na svoju obranu. Ľudia v sále sa potichu začali naňho dívať. Najprv Filtch, potom porota, sudca a nakoniec ja. Čo s ním sakra bolo?

Takze je to tu. Viem, vlemi sa ospravedlnujem ze som tak strasne dlho nepridavala ale neslo to proste to neslo. Aj tato cast je rozdelena ale snad sa paci. Este pekny den prajem