Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 13

Ráno zvonil budík tak ako vždy, o šiestej. pacla som ho a pozrela sa do stropu. Dnes je deň D. Dnes je to,na čo som sa pripravovala asi 2 alebo 3 týždne možno aj mesiac.

Ešte raz som si pretrela oči a potom vstala a išla do kúpelne. Keď som si spravila vlasy a make-up obliekla som si čierne obtiahnuté šaty po kolená s menším výstrihom v predu. Väčšinou som takéto šaty nosila na súd , lebo to vzbudzovalo väčšiu profesionalitu ako keby som si dala obyčajné nohavice alebo sukňu. Obula som si čierne lodičky a ako vždy som sa išla do kuchyne naraňajkovať. Potom som si už len zbalila všetky  svoje veci, nasadila na nos čierne slnečné okuliare a vyšla von.

Keď som kráčala ulicami Londýna, nič a nikoho som nevnímala, ako ostatne vždy pre súdnym konaním.Miernym poklusom som vyšla schody do budovy a otvorila obrovské dvere do vstupnej haly. Sebavedomo som kráčala halou a mierila do miestnosti kde sa malo uskutočniť dnešné pojednávanie. Avšak akonáhle som sa priblížila k tej miestnosti, uvidela som tony novinárov a vzdychla som si. Aj ten prípad predtým priťahoval veľa pozornosti. Pridala som do kroku a snažila sa predrať cez tých všetkých novinárov k dverám. Všetci na mňa vykrikovali a blesky fotoaparátov boli priam oslepujúce. Keď som sa konečne dostala k dverám, ukázala som dvom gorilám vysačku a oni otvorili dvere. Vošla som dnu a mierila rovno ku svojmu stolu. Aký kľud bol tu oproti tomu čo bolo pred dverami, človek by ani neveril. Na druhej strane si akurát sadal právnik hotela, ktorý Tomlinsona žaloval.Odsunula som si stoličku, sadla si na ňu a vytiahla si veci , ktoré som potrebovala. Vtedy sa dvere otvorili opäť a dnu vkráčal Tomlinson. Mal na sebe čierne džínsy a košelu cez ktorú mal prehodené sako. Pozrela som sa naňho a potom hneď späť do svojich papierov. Nie, dnes ma nemôže rozhodiť, to nie! Na moje šťastie sa on správal kľudne a dá sa povedať , že v celku normálne a len si sadol ku mne.

,,Takže pán Tomlinson popierate, že by ste niekedy boli nútený užiť niaku návykovú látku, je tak?" On pokýval hlavou: ,,Ano, je." Ja som pokračovala:,,Vaše testy na doping boli vždy negatívne, to znamená , že ste futbal hrali vždy férovo." On odpovedal: ,,Presne tak." Pozrela som sa na súd a potom späť na Tomlinsona: ,,A mali ste niekedy príležitosť dostať sa k nejakej návykovej látke ako drogy a podobne?" On pokrútil: ,,Nie, ešte som sa s tým nestretol." Ja som sa obrátila naňho: ,,Takže popierate , že by ste niekedy boli závislý na hocijakej návykovej látke lebo ste k tomu jednoducho nemali príležitosť ani dôvod, mám pravdu?" Tomlinson opäť len pokýval hlavou: ,,Vážený súd, ako dôkaz prikladám lekársky spis pána Tomlinsona za posledných 10 rokov." Sudca pokýval hlavou: ,,Prijíma sa."

,,S Louisom nikdy nebol väčší či menší problém. Niekedy je teda dosť taký, že by ho človek najradšej pretrhol, ale to je tak u každého viac či menej. Dôležité je či to čo robí , robí poriadne a on teda hej." dopovedal Louisov tréner Mourinho.Ja som si pretočila v rukách pero a opýtala sa: ,,A mal niekedy niake disciplinárne problémy alebo nezhody s  Vami alebo so spoluhráčmi?" On pokrútil hlavou: ,,Nie, nikdy." Ja som pokračovala: ,,Mohli by ste nám povedať ako sa Váš tím stará o svojich hráčov?" Mourinho odvetil: ,,No po pravde, naši chlapci sú celý deň od rána až do večera na ihrisku a na tréningoch. Mimo tréningu na nich samozrejme nemôžme dozerať úplne 24 hodín denne, to majú na starosti potom ich agenti. Avšak v tejto brandži si ťažko môžte dovoliť urobiť niečo čo nesúhlasí so zákonom, viete lebo ste stále od 6 ráno alebo od 5 do takej 19 hodiny na tréningu a potom pod dohľadom médií a manažérov a všetko. Človek niekedy nemá ani čas na rodinu nieto ešte brať drogy alebo čo." Pokývala som hlavou.: ,,Ďakujem, nemám ďalšie otázky." Sadla som si späť ku Tomlinsonovi a v duchu sa usmiala. Vyzeralo to dobre, dosť dobre pre nás. Môj dobrý pocit však o pár minút zrujnovala protistrana. 

,,Pán Tomlinson ,naozaj sa mi páči ako sa nám tu snažíte aj s Vašou právnou zástupkyňou navravieť , že ste vlastne nevinný chlapček a ,že to čo sa stalo v Barcelone je vlastne výmysel. Ale...." vtedy som sa postavila ja a riekla: ,,Námietka. Presadzuje domnienku." Sudca sa na mňa pozrel: ,,Zamieta sa." a zrak hodil na môjho konkurenta a pokynul mu hlavou: ,,Pokračujte." Ten právnik, Filtz sa myslím že volal, sa na mňa vyzývavo pozrel a potom podozrievavo na Tomlinsona. ,,Ale my máme dôkazy, že niečo podobné aké bolo v Barcelone sa odohralo aj dva roky predtým v Mníchove, v Nemecku. Spomínate si?" Louis najprv zaváhal a potom pokýval hlavou: ,,Ano, uznávam boli sme tam , ale nič také aké bolo teraz sa tam neudialo." Ten právnik sa otočil na sudcu a potom späť na nás. ,,No, ako vidím so spomínaním máte zrejme problémy. Možno Vám pamäť osviežia niektorá z týchto fotografií." a z veľkej papierovej obálky vytiahol pár obrázkov. Ukázal ich zreteľne porote, súdu, mne a zastavil sa pri Tomlinsonovi. ,,Na týchto fotografiách je jasne vidieť ako celý tím Chelsea Londýn, ale hlavne  Vy oslavujete, možno trocha viac než je zdravé." na fotkách boli zábery z párty a ako bolo vidieť bolo to fotené keď už všetci boli ožratý na mol a Tomlinson vyzeral naozaj pod obraz boží. ,,No čo ? Už si spomínate? A nevyzeralo to takto náhodou aj v Barcelone?" Tomlinson sa prebral z šoku a odvetil:,,Mám 26 a pol, alkohol môžem piť už takmer 9 rokov." Ten Filtz podišiel späť ku svojmu stolu a vytiahol druhú obálku. Otvoril ju a vybral z nej niake papiere. ,,Vtedy v Mníchove ste boli tiež obžalovaný za rušenie kľudu na hoteli, však?" Tomlinson hodil zrak na mňa a potom späť na Filtza. ,,Nebol som sám. Bola to žaloba na tím." Tá beštia sa uškrnula: ,,To nás nezaujíma či sám alebo ešte s niekým iným. Dôležité je , že tam tá žaloba bola." otočil sa späť na sudcu ,,Vážený súd s týmito fotografiami predkladáme ako dôkaz aj kopiu pojednávania obžaloby pána Tomlinsona z pred dvoch rokov dozadu." Sudca pokýval hlavou : ,,Prijíma sa." Filtz položil tie dokumenty na stôl: ,,Nemám ďalšie otázky." a potom sa vrátil späť na svoje miesto. Sadol si na stoličku a zákerne sa na mňa uškrnul. Ja som bola stále v nemom úžase. Ako mi toto mohlo uniknúť?

tak máte tu dalšiu časť......snáď sa páči....ešte ospravedlnenie za oneskorenie ale , fuh Júl bol fakt nabitý a na písanie jaksik nezostal čas ....no v každom prípade snáď sa časť bude niekomu páčiť...tým pár verným ktorý( hopefully) to ešte čítajú

xoxoxo Pa