Futbalistová Obhajkyňa

Kapitola 19

,, Ak tam chcete ísť, tak jedine so mnou." riekol a ja som vrátila zrak naňho. ,,Kam tam?" opýtala som sa, ale on už kráčal ku niakym dverám. V predu stáli dve gorily, takí tí vysokí chlapi v čiernych oblekoch a reťazami na krku. Naozaj som sa bála. Kam to do riti ideme?

Tomlinson im niečo hovoril a pritom ukázal prstom na mňa. Nakoniec ma zavolal k sebe a tie gorily otvorili dvere dnu. A tak sme tam vošli. Vnutri bola chodba podobná asi tej v márnici. Nevedela som čo mám robiť. Utiecť? Zavolať Jenny? Alebo nebodaj na políciu? Louis sa otočil a keď uvidel ako sa tvárim, s usmevom na perách zastonal : ,, Ale no ták! Snáď si nemyslíte, že Vás vediem na smrť?"Poškrabala som si rameno a nervozne vykoktala: ,, No aby som pravdu povedala , nemám od toho ďaleko."On sa zasmial: ,, Viete, bola by škoda , keby ste teraz ušla , lebo toto obyčajní ľudia normálne nezažívaju." a otvoril niake dvere. Hneď mi do uší udrela silná hudba a zacítila som menší dym. ,,Dámy maju prednosť." riekol on a ukázal rukou dnu.Ja som teda vošla a on ma nasledoval. To, čo sa mi naskytlo vidieť bolo neuveriteľné. Bol to klub, ale aký? Waw, vyzeralo to fakt dobre. Mal 2 poschodia! Hore boli sedačkyna ktorých sedeli niaky ľudia,chlapi s pipkami okolo krku. Na prízemí bol parket a bar , obrovský bar. DJ hral celkom dobre, všade bol hluk , rôzne svetlá, ľudia, proste také ako z nejakého amerického filmu. ,, Hodláte tu stáť s otvorenou pusou celý večer?" opýtal sa Tomlinson. Prebudila som sa z môjho menšieho užasu a pozrela sa naňho. ,,Ehm..... nie. To by bola celkom škoda." riekla som a mierne som sa zasmiala. On sa zasmial tiež a potom zbehol schody dole.

Ja som ho nasledovala a tak sme sa ocitli na kraji parketu. Obzerala som sa okolo seba. Všade toľko ľudí, skoro sme sa nemohli ani hnuť. ,,Čo teraz?"zahučala som Tomlinsonovi do ucha. ,, Ideme si niečo dať, nie?" vykríkol on a pleskol dlaňami. Začal ísť, menším poklusom, k baru a ja za ním.Prišli sme k baru a sadli sina dve voľné, vysoké stoličky.

Keď sme už sedeli na nich, došiel k nám barman. ,, Tak čo to bude?" Tomlinson odveti: ,, Martini s vodkou." a barman hodil zrak na mňa. ,,Ehm..... neviem čo máte." Ten barman sa oprel jednou rukou o pult a druhou ukazoval niečo vo vzduchu. ,, Všetken alkohol, namiešané alkoholické drinky, milkshake-y, ďalej..." ,, Čistá voda by nebola?" skočila som mu do reči. Louis sa uchechtol: ,, Tu sa podáva len alkohol." Pozrela som naňho: ,, To je vtip?" ,, Vodu však máme." riekol rýchlo ten barman. ,, Tak teda tu vodu, prosím." vrátila som zrak naňho. On sa usmial a odbehol preč.

,, To tu vážne nič okrem alkoholu nie je?"opýtala som sa pochvíli Louisa. On s uškrnom odvetil: ,, To čumíte, čo?" Vzdychla som: ,, Tak trochu." ,,Ale nie, samozrejme, že čistá voda sa podáva , ale skoro nikdy si ju nikto neobjedná,lebo vačšinou si tu ľudia idu iba užívať." a mrkol na mňa ľavým okom. Musela som sa usmiať. ,, Prečo sme išli vlastne sem?" Tomlinson mykol plecami: ,, Neviem, je to jedenz mojích najoblubenejších klubov a viem, že keď pôjdeme sem , nik tu nebude nuchať, ak viete čo myslím." Pokývala som hlavou: ,, Jasné, chápem." a potom som sa obzrela okolo seba: ,,A prečo to je tu? Je to niaká tajná lokalita alebo čo?" On sa stále usmieval: ,, Nie, ale vedia o nej len tí zasvatení alebo tí čo maju na to prachy. Sustreďuju sa vlastne len na tu najdrahšu klientelu." Došiel mi dych. Iste, nezarábala som zle a Tomlinson si to dovoliť mohol bez žiadnych pochybností, ale čo ja?

Drgol do mňa: ,, Klídek, ste tu so mnou , aj keby som sem doniesol bezdomovca, tak sa mu nič nestane." a začal sa rozhliadať dookola po bare. ,, Ale ujasnime si dve veci, dobre?" riekol vracajuc zrak na mňa. Pokývala som hlavou. ,, Ak sa budete držať mňa, budete v pohode. Hoci sme v lokalite, kde sa nedostane každý alebo skôr nemal by sa sem dostať, neviete čo sa tu môže potulovať." a keď to hovoril, jeho oči zvláštne stmavli. Preglgla som. ,, A tá druhá vec....." a čašník práve doniesol naše nápoje. On chytil svoje Martini do ruky a otočil ho smerom ku mne. ,, Ako Váš "hostiteľ" , ak to mám tak nazvať, chcem aby ste sa dnes o nič nestarali a len sa zabávali. Žiadna práca, nič. Len zábava." a napil sa. Trochu som sa pousmiala a tiež sa napila svojej vody. Ale nedalo mi to neopýtať sa. ,,Prečo práve toto odo mňa vyžadujete?" On sa uškrnul a odvetil: ,, Malisme dohodu, že sa vymeníme, však?" a ja som pokývala hlavou. ,, Máte odpoveď." riekol a poobzeral sa okolo seba. ,,Nechcete ísť tancovať?" povedal ukazujuc palcom na parket.Pozrela som sa naňho pohladom ako ,, čo? O čo ti ide frajer?" a snažila si čo najskôr vymyslieť niaku výhovorku prečo nemôžem. ,, Ehm....neviem. Je mi to trochu blbé." On na mňa stále hľadel. ,, Prečo?" opýtal sa s prekríženými rukami na hrudi. Dala som si vlasy za ucho. ,, Lebo..... neviem, nie je to divné tancovať s niekym komu hovorím priezviskom? Aj keď som niekde sama tak ....." Tomlinson sa začal smiať. Čo som zase také vtipné povedala?

,, Ak Vám ide len o to, že Vám vykám....." riekol dusiac sa smiechom.Začala som rozhadzovať rukami:,,Ale to vôbec nie......" on ma však prerušil. ,, Tak potom si potykajme!"

Čumela som naňho jak oparená. Čo toteraz povedal? Potykajme si?! Znova som začala chytro odporovať. Po pravde, spanikárila som. ,, To nie je potrebné." On však namiesto odpovede zavolal čašníka. Ten vzal dva panákové poháre a niečo do nich nalial. Tomlinson sa poďakoval a vzal ich do ruky. Jeden z nich začal podávať mne. Tvrdo som krutila hlavou. On sa jemne usmial: ,, Ale no ták. V čom je problém? Že som Váš klient? Vravím, zabudnite teraz na prácu a vezmite si toho panáka!"

Ešte chvíľu som nechcela, ale nakoniec som tomu jeho prosebnému, cute pohľadu nemohla odolať a ani neviem prečo som si toho panáka predsa len zobrala. On sa usmial na plnej čiare. ,, Tak, ja som Louis." ,, Ja som Lydia." abol počuť zvuk štrngotu našich pohárikov. Tomlinson ho kopal do seba akokeby sa ani nechumelilo. To ja som s prehltaním takého ostrého alkoholu mala vačší problém. Keď som ho mala konečnev sebe, Tomlinson vstal zo stoličky a s vystretou rukou smerom ku mne sa pozeral na mňa. ,, Tak, teraz už môžme ísť?" Vzdychla som a pretočila očami. ,, Keď inak nedáte, teda.......nedáš." riekla som. Zase som sa trápne pomýlila. Ja ťapa! On sa len veselo zasmial a už ma viedol za ruku na parket.

Tááááááák. Hoci som riekla , že ďalšia časť do konca roka asi nebude ale predsa len ďalšia tu je! Aj keď je to síce ďalšia rozdelená časť ale predsa aspoň voľačo. Ďalej VELKA PROSBA NA CITATELOV! neviem este ako tuto cast , tedatu dalsiu dokoncim, ci chcete aby sa uz tera nieco medzi Louiem a Lydiou stalo, alebo az v dalsich castiach. Tak bola by som rada aby ste mi pisali vase napady do komentov. Ďakujem! xoxox
Megy